Martinčania spomínajú na školských zubárov: Bola to des a hrôza, tvrdia mnohí, traumy si nesú dodnes

Ešte pred pár desaťročiami bolo aj v Martine bežné, že deti mali zubára priamo v škole alebo dochádzali na spoločné vyšetrenia počas vyučovania. To, čo malo byť praktickým riešením dostupnej zdravotnej starostlivosti, si dnes mnohí pamätajú úplne inak – ako nepríjemný až traumatizujúci zážitok.

Téma sa otvorila v diskusii na sociálnej sieti v skupine „Martin – naše mesto bez cenzúry“, kde sa pod jedným príspevkom začali kopiť desiatky spomienok. Ľudia opisujú, ako celé triedy chodili na spoločné vyšetrenia do zubných ambulancií, pod ktoré školy spadali. Namiesto vyučovania tak absolvovali zákroky, na ktoré neboli pripravení. Diskusia však odráža subjektívne spomienky jednotlivcov a nemusí predstavovať celkový obraz vtedajšej stomatologickej starostlivosti.

„Bola to des a hrôza,“ spomína jeden z diskutujúcich na obdobie 80. rokov. Podobné reakcie však prichádzajú aj od ľudí, ktorí školu končili ešte začiatkom roku 2000.

Viacerí sa zhodujú, že problémom nebol samotný systém, ale prístup niektorých zubárov. V komentároch sa opakujú slová ako strach, bolesť či ponižovanie. „Vďaka školskej zubárke mám celoživotný panický strach zo zubárov,“ napísala jedna z diskutujúcich. Iní opisujú, že im boli vykonané zákroky bez dostatočného vysvetlenia alebo citlivého prístupu.

Silné sú aj konkrétne spomienky. Niektorí hovoria o trhaní zubov v detskom veku, ktoré podľa nich nemalo byť potrebné, iní spomínajú na situácie, keď im zubári údajne poškodili zdravé zuby. „Vytrhla mi zub, ktorý už nenarástol,“ uviedla jedna žena. Ďalší dodávajú, že následné opravy chrupu trvali roky a stáli nemalé peniaze.

V diskusii sa objavujú aj negatívne označenia niektorých zubárov, ktoré podľa diskutujúcich odrážajú ich skúsenosti z detstva. „Dodnes si pamätám, ako som vrieskala od bolesti,“ píše jedna z nich. Viacerí spomínajú necitlivý prístup, hrubé správanie či nedostatok empatie voči detskému strachu. Niektorí spomínajú aj facky a hrubé správanie.

Napriek množstvu negatívnych skúseností sa objavujú aj opačné názory. Niektorí ľudia spomínajú na zubárov, ktorí mali ľudský prístup a vedeli si deti získať. Oceňujú najmä ich dostupnosť a pravidelnú starostlivosť. „Deti ju mali radi, bola veselá a odborníčka,“ uvádza jedna z diskutujúcich na adresu svojej zubárky. Hovoria tiež, že zdravotnícke štandardy aj prístup k pacientom boli v minulosti odlišné od dnešných a že na situáciu treba nazerať z kontextu daného obdobia.

Diskusia zároveň otvorila aj širšiu otázku dostupnosti stomatologickej starostlivosti. Viacerí pripomínajú, že systém školských zubárov mal aj výhody – deti mali pravidelné kontroly a rodičia nemuseli riešiť objednávanie či hľadanie lekára. Dnes je práve nedostatok zubárov problém, s ktorým sa stretávajú mnohé rodiny.

Na druhej strane však práve skúsenosti z detstva ovplyvňujú správanie ľudí dodnes. Mnohí priznávajú, že sa zubárom vyhýbali celé roky, pretože strach, ktorý zažili ako deti, pretrval až do dospelosti.