Kysuce smútia. Zomrel človek a spisovateľ, ktorý stál pri zrode kultúry a bojoval za ochranu regiónu

Kysuce zahalil smútok. V nedeľu 1. marca zomrel v úctyhodnom veku 92 rokov Rudolf Gerát, ktorého meno bolo celé desaťročia pevne späté s kultúrnym a spoločenským životom regiónu. Správa o jeho odchode nezasiahla iba rodinu, blízkych a odbornú verejnosť, ale aj mnohých obyvateľov, ktorí si jeho prácu a nasadenie vážili.

Smutnú správu priniesla Kysucká knižnica v Čadci, ktorá si jeho odkaz uctila slovami: „Na večnosť odišiel nielen milovník Kysúc, ale Človek, ktorý nášmu regiónu veľmi veľa dal! Ďakujeme, vážený pán Gerát za všetko... v mene knižnice i jej čitateľov... Odpočívajte v pokoji.“

Práve Kysucká knižnica ho pred niekoľkými rokmi nominovala na Cenu Žilinského samosprávneho kraja za rok 202, ktorú sa mu podarilo aj získať. Nebolo to však jediné ocenenie jeho celoživotnej práce. Počas rokov si prevzal viacero významných vyznamenaní, medzi nimi titul Zaslúžilý pracovník kultúry, Cenu ministra životného prostredia, ocenenie Osobnosť Kysúc či Cenu mesta Čadca.

Stál pri vzniku mnohých kultúrnych inštitúcií

PhDr. Rudolf Gerát sa narodil 3. októbra 1932 v Skalitom. Už od mladosti bol spätý s regiónom, ktorý sa neskôr stal celoživotnou témou jeho práce. Gymnázium absolvoval v Žiline a v Čadci, neskôr študoval odbor výchova a vzdelávanie dospelých na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium ukončil na Karlovej univerzite v Prahe.

Svoju profesionálnu dráhu začal ako inšpektor kultúry na Okresnom národnom výbore v Čadci. Neskôr pôsobil ako vedúci odboru kultúry, kde sa významne zaslúžil o budovanie kultúrnej infraštruktúry v regióne, ktorý v tom období zaostával za inými časťami Slovenska. Počas jeho pôsobenia vznikli inštitúcie, ktoré dnes tvoria pevný základ kultúrneho života Kysúc – Kysucké múzeum, Múzeum kysuckej dediny, Kysucká galéria či Experimentálna knižnica v Čadci. Stál aj pri zrode významných podujatí, ako sú Beskydské slávnosti, Palárikova Raková či Jašíkove Kysuce.

V rokoch 1981 až 1996 pôsobil ako riaditeľ Kysuckej galérie. Okrem organizačnej práce sa intenzívne venoval aj publicistike a výskumu. Bol autorom a spoluautorom viacerých kníh a regionálnych monografií, podieľal sa na vydaní Kysuckej encyklopédie a redigoval encyklopedický slovník Kysuce a Kysučania. Vo svojich dielach sa venoval histórii, kultúre aj prírode rodného kraja. Jeho knihy približovali minulosť i súčasnosť Kysúc zrozumiteľným a osobitým spôsobom.

Chránil kultúru aj prírodu svojho regiónu

Významná bola aj jeho činnosť v oblasti ochrany prírody. Dlhé roky stál na čele regionálnej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody, inicioval viaceré environmentálne projekty a zasadzoval sa za ochranu kultúrnych aj prírodných hodnôt regiónu. Bol napríklad jedným z iniciátorov záchrany kostola v zátopovej oblasti vodnej nádrže Nová Bystrica, ktorý sa napokon podarilo uchrániť ako kultúrnu pamiatku.

Na jeho odchod reagovalo hlbokým smútkom množstvo ľudí. Spomínajú na neho ako na dobrého, vzdelaného, pokorného a pracovitého človeka, ktorý svoj život zasvätil Kysuciam.

„Pán Gerát má za sebou mnoho kníh, v ktorých svojím vlastným spôsobom približoval históriu aj súčasnosť Kysúc, bol gestorom mnohých celoštátnych kultúrnych a literárnych podujatí, venoval sa ochrane prírody... Nech odpočíva v pokoji! Úprimnú sústrasť rodine!" napísal o zosnulom jeden z jeho známych.

Odchod PhDr. Rudolfa Geráta znamená stratu človeka, ktorý výrazne ovplyvnil kultúrnu identitu Kysúc. Jeho práca však zostáva živá v inštitúciách, podujatiach, knihách aj v generáciách ľudí, ktorých inšpiroval.