Kysučan oslovil vodičov, spustil vášnivú diskusiu o rýchlosti a predbiehaní v obciach. Na ktorej strane stojíte?

V skupine združujúcej obyvateľov Kysúc sa v uplynulých dňoch objavil príspevok, ktorý okamžite vyvolal búrlivú diskusiu. Téma rýchlej jazdy a nebezpečného predbiehania rozdelila vodičov na dva tábory – jedni hovoria o hazardovaní so životom, druhí o zbytočnom zdržiavaní premávky.

Autor príspevku opísal svoju večernú cestu zo Žiliny do Čadce. Tvrdí, že jazdil presne podľa predpisov a rešpektoval rýchlostné obmedzenia v obciach aj mimo nich. Napriek tomu ho počas približne polhodiny predbehli štyri autá, ktoré podľa jeho slov išli vysokou rýchlosťou, riskantne predbiehali viacero vozidiel naraz napriek zlej viditeľnosti a nerešpektovali dopravné značenie.

Upozornil aj na to, že sa rozhodli predchádzať v úsekoch s obmedzenou rýchlosťou a dokonca aj v blízkosti priechodov pre chodcov. Zároveň poukázal na fakt, že všetkých uponáhľaných vodičov napokon aj tak dobehol pred tunelom v Čadci, kde ich spomalili kamióny.

„Pýtam sa teda, prečo toto vodiči robia? Prečo niektorí vodiči obiehajú plnou rýchlosťou, večer, keď je tma, viacero áut naraz, na doraz len tak-tak, aj cez plnú čiaru, do toho divá zver popri ceste, a nerešpektujú rýchlostné značky? Kam sa tak náhlia? Prosím, buďte opatrní na cestách, dávajte pozor a rešpektujte dopravné značenia. Nebezpečenstvo nespí a títo cestní piráti ohrozujú život nielen sebe, ale aj ostatným poctivým vodičom,“ zakončil svoj príspevok znepokojený motorista.

Dôležitá téma, o ktorej sa nehovorí

Jeho slová si vyslúžili stovky reakcií a desiatky komentárov. Mnohí vodiči s ním súhlasili a ocenili, že otvoril tému, s ktorou sa stretávajú denne. Viacerí priznali, že keď sa sami snažili upozorniť na podobné správanie, stretli sa skôr s výsmechom, prípadne agresívnymi reakciami. Opisovali vlastné skúsenosti s riskantným predbiehaním, jazdou cez plnú čiaru či neprispôsobenou rýchlosťou v obciach, kde sa môže na cestu rozbehnúť dieťa alebo vybehnúť zver.

„To je to isté ako po dedine, tam kde by som ja mohol ísť bokom s mojimi schopnosťami, tak idem predvídavo 25 kilometrov za hodinu, lebo viem, že mi môže vybehnúť cudzie dieťa na bicykli, alebo kolobežke. Ale hocikto tam bude mať naložené cez 40 kilometrov za hodinu a o tom, že ma dávať prednosť sprava, nemá ani páru," napísal jeden z vodičov.

Ozvali sa aj tí, ktorí majú s podobnými príspevkami vlastnú skúsenosť. Jedna z vodičiek uviedla, že keď nedávno napísala podobný status, polovica reakcií ju obviňovala zo zdržiavania premávky a dokonca z ohrozovania ostatných. Podľa niektorých komentujúcich si vraj „dobrý šofér“ môže dovoliť jazdiť tak, ako uzná za vhodné, bez ohľadu na tých, ktorí dodržiavajú predpisy.

Obhajcovia rýchlosti aj vulgarizmy

V diskusii sa našli aj viacerí obhajcovia rýchlejších vodičov. Argumentovali tým, že ľudia sa ponáhľajú domov k rodinám, keďže často trávia v práci desať až dvanásť hodín denne. Podľa nich je dnešný život časovo náročný a vodiči sa snažia ušetriť každú minútu.

Ďalšia časť komentujúcich zas kritizovala opačný extrém – príliš pomalú jazdu. Podľa nich vodiči, ktorých ostatní neustále predbiehajú, vytvárajú kolóny a nepriamo prispievajú k nebezpečným situáciám. Objavili sa aj ostrejšie a menej slušné reakcie, v ktorých niektorí autorovi vyčítali, že by mal sám jazdiť rýchlejšie a „neplakať“.

„Ak jazdíte tak, že vás neustále niekto obieha, ste zátka v kolóne. Vytvárate nebezpečné situácie a môžete spôsobiť nehodu - ešte raz, toto nie je reakcia na jednu cestu, ktorú opisujete, ale píšem to všeobecne, lebo sa stým stretávam v poslednom čase fakt často, v obci nejaký brzdič ide 35... a za ním vlak, na hlavnej osobné auto vpredu ide 70, suchá rovná cesta... na šľak trafenie," reagoval o niečo slušnejšie ďalší komentujúci.

Diskusiu napokon zhrnula jedna zo žien vlastnou skúsenosťou a životným múdrom. Opísala, že keď dodržiava predpísanú rýchlosť, niektorí vodiči sa na ňu lepia, blikajú svetlami a trúbia. Spomenula aj radu, ktorú dostala po získaní vodičského preukazu ešte v 70. rokoch. Povedali jej, že mnohí sa za volantom umravnia až po prvej nehode, ak ju prežijú bez vážnych následkov. Ako sa ukazuje, pre niektorých to zostáva pravdou doteraz.