Dno Oravskej priehrady odhaľuje ukryté tajomstvá z najstarších dejín ľudstva

Oravská priehrada je dnes jedným z najobľúbenejších miest na rekreáciu v celom regióne. Ľudia sem chodia za vodnými športmi, rybolovom, výhľadmi i oddychom, no zároveň ide o významnú vodnú nádrž, ktorá poháňa miestnu hydroelektráreň.

Pod pokojnou hladinou však leží aj jej temnejšia história. Pri výstavbe priehrady bolo v 50. rokoch zatopených niekoľko obcí – Slanica, Ústie, Ľavkovo, Osada a Oravské Hámre, a pod vodou zmizli aj časti Námestova či Bobrova. Presídľovanie obyvateľov sa natiahlo na celé roky a pre tisíce ľudí znamenalo úplne nový (a nie vždy úplne chcený) začiatok. Napokon bolo potrebné premiestniť okolo 900 rodín, časť z nich sa sťahovala ešte v čase, keď voda už začínala stúpať.

Napriek tomu, že pôvodné dediny dnes ležia na dne priehrady, táto lokalita naďalej odhaľuje svoje hlboko ukryté tajomstvá. Archeológovia tu opakovane nachádzajú dôkazy o tom, že okolie Oravy bolo osídlené už tisíce rokov pred vznikom moderných obcí.

Prvé praveké artefakty sa tu našli už v roku 1983 počas výskumov vedených Jurajom Bártom z Archeologického ústavu SAV a Pavlom Čaplovičom z Oravského múzea. Objavené predmety pochádzali z paleolitu – z obdobia najstarších dejín ľudstva. Znamená to, že práve tu sa vyskytovali lovci či zberači, ktorí žili v dobe kamennej.

V nasledujúcich rokoch pribúdali ďalšie dôkazy – napríklad výskumy poľského archeológa Jacka Rydlewského preukázali osídlenie z mezolitu, teda obdobia medzi staršou a mladšou dobou kamennou. Výrazný posun priniesol rok 1990, keď sa priehrada dočasne vypustila. Obnažené dno umožnilo nové prieskumy, ktoré odkryli množstvo drobných kamenných nástrojov aj ďalších stôp dávnych obyvateľov Oravy.

O najnovších objavoch z okolia priehrady informovalo Oravské múzeum. „V roku 2024 bolo nábrežie Oravskej priehrady opäť preskúmané pod záštitou Oravského múzea a bola tu objavené kamenná industria aj novoveké nálezy. Povrchový prieskum bol umožnený nízkou hladinou vody v dôsledku opráv priehradného múru a čiastočného vypustenia vodnej nádrže,“ napísalo múzeum.

Jednou z preskúmaných lokalít v Ústí nad Priehradou sú Lány. Archeológovia tu našli fragment takzvaného čepeľového jadra z rádiolaritu. Ide o kameň, z ktorého pravekí ľudia odlamovali dlhé úzke úštepy – základné polotovary na výrobu nožov, hrotov či škrabadiel. Objavili sa tu aj novoveké nálezy, napríklad fragmenty renesančných kachlíc zo 17. storočia a časť keramickej fajky. Mnohé črepy keramiky pritom do tejto oblasti vyplavuje samotná priehrada zo zatopených dedín.

Ďalšia významná lokalita Pálenice potvrdila praveké osídlenie aj v iných obdobiach. Našiel sa tam napríklad reparačný úštep – kúsok kameňa z kvalitného silicitu, ktorý slúžil na opravu alebo úpravu kamenných nástrojov. Rovnako sa tu opäť objavila časť keramickej fajky uhorského typu z novovekého obdobia.

„Praveké osídlenie v okolí Oravskej priehrady je skúmané už viac ako 40 rokov a bádanie neustále odhaľuje nové polohy s výskytom štiepanej industrie z obdobia neskorého paleolitu až mezolitu. Je však potrebné brať do úvahy, že nálezy sa nachádzajú v sekundárnej polohe. Určenie pôvodnej lokalizácie osídlenia zatiaľ nie je možné v dôsledku zatopenia územia a pôsobenia vody, ktorá narúša nálezovú situáciu,“ dodalo Oravské múzeum.