Nový
text mladej slovenskej autorky a dramaturgičky Lenky Garajovej je alúziou na
Smrť obchodného cestujúceho od Arthura Millera a ukazuje, že témy, ktoré
rezonovali v polovici minulého storočia, sú nástojčivo aktuálne aj pre
nastupujúcu generáciu. Text bol napísaný špeciálne pre Mestské divadlo Žilina,
ktoré tak pokračuje vo svojej snahe pravidelne uvádzať súčasnú pôvodnú tvorbu a
podporovať mladých tvorcov.
Hra
sa snaží prostredníctvom vybraných motívov pokračovať v príbehu dvoch bratov a
jedného ťaživého odkazu ich otca. Dvaja bratia sa po pohrebe na dlhší čas lúčia
a volia si rôzne životné cesty. Okrem toho ich delí odlišný pohľad na otcovu
smrť. Billy vie, že otec sa zabil kvôli životnej poistke a cíti podobné bremeno
na svojich pleciach. Pre Jeffa je otcova samovražda nemysliteľná, nechce žiť s
pocitom otcovej slabosti a rezignácie. Títo dvaja bratia sú vzdelaní, no
priemerní, v širšom spoločenskom meradle bezvýznamní, no potrební jeden pre
druhého, sympatickí, no málo úspešní, milujúci, no voči sebe bezcitní. V snahe
nájsť pracovné uplatnenie a spoločenské uznanie podliehajú ich krehké povahy
tlaku minulosti a vlastnej tvrdohlavosti. Hra má ambíciu klásť otázky o váhe
malého ľudského života v mýtickom tvorovi zvanom súčasná kapitalistická
spoločnosť.
Autorka hry Lenka Garajová vysvetľuje, prečo sa rozhodla inšpirovať textom Arthura Millera Smrť obchodného ©. „Millerova hra mi utkvela v pamäti ešte zo školských začiatkov, kedy vo mne silno znel pocit zlosti a zároveň súcitu voči Willymu Lomanovi. Tým, že tento pocit bol taký rozporuplný, uložil sa mi v hlave na dlho. Keď som sa k textu vrátila po rokoch, cítila som v ňom úzkosť, ktorá sprevádza každé snaženie byť niekým a niečo dokázať. Tento skľučujúci pocit sa mieša s plánmi a odhodlaním v majstrovských dialógoch. Je to skrátka výborne napísané. Vety Willyho Lomana sú ako vystrihnuté z množstva motivačných tréningov, ktorými sme stále obklopení. Jeho synovia sú zase ako všetky deti, ktoré skrátka nechcú sklamať svojich rodičov. Zatiaľ čo u Millera vidíme, ako ambície a očakávania valcujú lomanovské vzťahy, mám taký neblahý pocit, že dnes do vzťahov už vstupujeme s istým investičným plánom, zámerom. Vzťahy ako kapitál. Všetko je to také podprahové, že nie sme schopní priznať si to a reflektovať. Práve ono hrozivé, ale pritom pochopiteľné, spojenie lásky a výkonu predstavuje u Millera zásadný moment. Je tam rodina, je tam systém, je tam spoločenská ambícia a je tam vnútorná paralýza. Všetko toto je nám blízke, je to súčasné, až by sa mal človek opýtať, prečo ešte stále a prečo ešte viac? V dnešnej dobe, keď je také žiadané manifestovať vlastný úspech a kvalitu, je nutné nazrieť za záclonu. Pýtať sa, čo to je a či je to v nás alebo to prichádza zvonku. Na Millerov text som sa rozhodla nadviazať práve pre všetky tieto otázky a protirečenia. Bola som zvedavá, ako by žili ďalej, ako by sa cítili dnes, vedľa nás. Navyše som cítila potrebu viesť dialóg s mojimi rovesníkmi, s Willyho synmi, ktorí nevedia spracovať odkaz svojho otca a lavírujú medzi tým, kým sú a tým, kým by mali byť. To sú základné, hoci intímne otázky, o ktorých nebudem tvrdiť, že ich nepoznám.“
„Americký sen už dávno presiahol hranice Ameriky a stal sa akýmsi univerzálnym pomenovaním túžby po úspechu a šťastí. Po svete, kde je všetko možné, kde môže človek vlastným úsilím a šikovnosťou dosiahnuť čokoľvek. Problém je však v tom, že v dnešnej spoločnosti už niet Ameriky – mýtu, niet ostrova za veľkou mlákou, ktorý by ponúkal prchavú víziu neobmedzených možností. Americký sen si staviame sami v sebe a v nás samých umiera v prípade, že neuspejeme. Dostávame sa do konfliktu toho, kto sme, s predstavou toho, kým by sme mali byť. A samotné, kým by sme mali byť, si často nevyberáme, ale preberáme, dedíme či podvedome nadobúdame. Práve toto dedičstvo amerického sna, alebo lepšie povedané jeho ruiny, a vysporiadanie sa s odkazom svojich rodičov – predkov sa stalo naším východiskovým bodom.“
Michael Vyskočáni, režisér
Miesto: | - | |
Dátum: | 14.05.2016 - 19:00 |