Mesto v Turci odhalilo vyše storočný pohrebný koč, zložili sa naň obyvatelia. Na čo slúžil?

Mesto Turany nedávno zverejnilo na svojich sociálnych sieťach nezvyčajnú výzvu smerovanú k obyvateľom – hľadalo historické fotografie z pohrebov a smútočných obradov, na ktorých by sa mohol objaviť aj vzácny turiansky pohrebný koč. Samospráva chce fotografie využiť v rámci projektu na zachovanie kultúrneho dedičstva, ktorý má pomôcť pri získaní finančných prostriedkov a zároveň umožniť archiváciu snímok pre budúce generácie.

Tento historický koč, ktorý má pravdepodobne viac než sto rokov, si dnes môžu obyvatelia i návštevníci Turian pozrieť naživo. Od 29. októbra je vystavený na Mestskom cintoríne v garáži starého domu smútku. Ide o jeden z najväčších zbierkových predmetov v majetku mesta, ktorý patrí medzi skutočné rarity.

Koč pochádza z obdobia prelomu 19. a 20. storočia a nesie znaky neoklasicistického štýlu. Strecha je postavená na štyroch stĺpoch v korintskom slohu, doplnených o dekoratívne čaše, vavrínové vence a vázu s akantovými listami. Bočnice zas zdobia plastiky vavrínových vencov.

„Na rozdiel od iných, často secesných vozidiel, neobsahuje biblické motívy, ale čerpá z gréckej antiky. Vzácne sú najmä textilné súčasti – poťah kozlíka a záclony. Podvozok vyrobila podľa zachovaného značenia firma Josef Winter z Viedne. Dômyselne je riešená lanková brzda s pákou a ozubeným mechanizmom aretácie,“ priblížilo mesto Turany.

Na jeho výrobe sa kedysi podieľali viacerí majstri – kováči vyrábali podvozok, stolári a kolári konštrukciu, krajčíri zas textilné doplnky. „Bežné koče boli kedysi symbolom bohatstva a elegancie vyšších zámožných vrstiev, pohrebné koče boli ešte výnimočnejšie. Pri ich výrobe bolo totiž potrebné využiť špecialistov,“ napísala radnica o vzácnom dopravnom prostriedku, ktorý je priam umeleckým dielom.

V minulosti sa koč používal pri pohreboch na prevoz zosnulých z domu alebo kostola na cintorín. Ťahal ho pár čiernych koní, ktoré miestni obyvatelia zapožičiavali na tieto pietne udalosti. Na jeho zakúpenie bola vytvorená finančná zbierka, do ktorej prispeli organizácie aj bežní občania.

Po výstavbe domu smútku začiatkom deväťdesiatych rokov už koč prestal plniť svoj účel a bol uskladnený – aj vďaka tomu sa zachoval v dnešnej podobe. Dnes je z neho vzácny kus histórie, ktorý pripomína remeselnú zručnosť, pietne tradície aj umelecké cítenie predkov.

Mesto plánuje expozíciu postupne dopĺňať a rozširovať, a preto stále hľadá staré fotografie alebo spomienky súvisiace s kočom a jeho používaním. Obyvatelia môžu svoje materiály priniesť Mestského úradu Turany alebo sa dohodnúť na ich zapožičaní na telefónnom čísle 0915 751 123.