Festival Konvergencie opäť v Žiline: Hudba, ktorá robí z ľudí priateľov

Medzinárodný festival komornej hudby Konvergencie sa opäť vracia do Žiliny. Od 6. do 8. novembra 2025 prinesie do Novej synagógy nadčasovú hudbu prekračujúcu hranice štýlov a zároveň otvárajúcu priestor na premýšľanie o spoločnosti, hodnote pravdy a potrebe vnútornej integrity.

Medzinárodný festival komornej hudby Konvergencie sa opäť vracia do Žiliny. Od 6. do 8. novembra 2025 prinesie do Novej synagógy nadčasovú hudbu prekračujúcu hranice štýlov a zároveň otvárajúcu priestor na premýšľanie o spoločnosti, hodnote pravdy a potrebe vnútornej integrity.

Konvergencie pred viac ako dvadsiatimi rokmi založil violončelista Jozef Lupták. Vo svojom programe neponúkajú len hudobné zážitky, ale aj priestor na zamyslenie. Preto festival 6. novembra otvorí diskusno-hudobný večer s názvom Čo sa to tu deje?, na ktorom sa stretnú v spoločnom dialógu bývalá prezidentka Zuzana Čaputová, spisovateľ, výtvarník a kazateľ Daniel Pastirčák a český kňaz a biológ Marek Orko Vácha. Trojica osobností, ktorých verejné pôsobenie spája etický rozmer i schopnosť pomenovať zložitú súčasnosť, sa bude zamýšľať nad otázkami viery, vnútornej súdržnosti, ale aj nad tým, čo znamená vážiť si život vo všetkých jeho podobách. Večer doplní hudba v interpretácii Jozefa Luptáka, Borisa Lenka, Kamila Mihalova a Pjoniho.

Martinů a Varga

Druhý festivalový deň (7. 11.) bude patriť komornej hudbe jedného z najvýznamnejších českých skladateľov 20. storočia Bohuslava Martinů (1890 – 1959), a koncertnému uvedeniu albumu Piesne Mariána Vargu. „Hudba Bohuslava Martinů je nesmierne pestrá. Vo svojej tvorbe sa inšpiroval folklórom, jazzom aj moderným umením súčasníkov, napríklad Stravinským či Parížskou šestkou. Z týchto vplyvov si dokázal vytvoriť originálny štýl, ktorý je rovnako zaujímavý pre hudobníkov i publikum,“ hovorí Jozef Lupták. Osud Martinů je neobyčajný tak ako jeho hudba. Narodil sa v kostolnej veži v mestečku Polička. Po štúdiách v Prahe odišiel do Paríža, kde sa stal uznávanou osobnosťou hudobnej moderny. Svoju druhú vlasť, Francúzsko, opustil v roku 1941 po napadnutí nacistami a odišiel do USA. „Žádný umělec nemůže nalézt duchovní podklad svého tvoření v rasovém fanatismu, v nenávisti. To by byl naprostý opak lidských základů tvoření,“ napísal v eseji Umělci jsou občané. Kvôli politickým zmenám v Československu musel zostať žiť v exile. V roku 1959 skomponoval vo Švajčiarsku svoje posledné dielo – Variácie na slovenskú ľudovú pieseň pre violončelo a klavír. V Novej synagóge zaznie v interpretácii violončelistu Jozefa Luptáka a klaviristu Kamila Mihalova. Hudbu českého génia budete počuť aj v naštudovaní huslistu Daniela Rumlera a violistu Martina Rumana v dielach Tri madrigaly pre husle a violu i Sláčikové trio č. 1. Súčasťou večera bude čítanie s Táňou Pauhofovou z knihy Podivné lásky od Jiřího Muchu.

V druhej polovici sobotného večera zaznie koncertná verzia albumu Marián Varga Piesne, ktorý v tomto roku vydali speváčka Sisa Fehér, violončelista Jozef Lupták, klavirista Vladislav Šarišský a trubkár Oskar Török. Ich aranžmány a interpretácia spájajú Vargovu poetiku s improvizačnou otvorenosťou a intímnosťou komorného muzicírovania. Hudba, ktorá v čase svojho vzniku symbolizovala slobodu, tak opäť nachádza nový význam.

Sila jednotlivca a krása argentínskeho tanga

Jediný človek má schopnosť inšpirovať a meniť svet okolo seba. Presvedčiť sa o tom bude možné počas záverečného večera Konvergencií (8. 11.). Jozef Lupták v rámci sólového recitálu uvedie diela obľúbených skladateľov: Pietu pre sólové violončelo (2025) Vladimíra Godára, Prelúdium zo Suity č. 6 D dur BWV 1012 od Johanna Sebastiana Bacha, aj vlastnú skladbu Hymnus (2024). O svojom programe povedal: „Na koncerte by som chcel prepojiť Godárov meditatívny a hlboký svet s Bachovým, smerujúcim niekde nad nás, k nádeji a radosti, ktorá sa cez jeho hudbu dokáže dostať až do nášho vnútra.“ Boris Lenko, priekopník súčasného akordeónového repertoáru na Slovensku, počas sólového koncertu zahrá novú skladbu svojho priateľa, skladateľa Petra Zagara, Naivná pieseň (2025), ako aj vlastné kompozície.

„Som človekom tanga, ale moja hudba núti ľudí myslieť. Ľudí, ktorí milujú tango a ľudí, ktorí milujú dobrú hudbu,“ povedal argentínsky skladateľ a hráč na bandoneóne Astor Piazzolla (1921 – 1992), považovaný za otca štýlu „tango nuevo“. Piazzolla dokázal spojiť temperament a vášnivosť tanga s tradíciami európskej klasickej hudby. Je autorom koncertných skladieb, piesní i filmových partitúr. Lupták a Lenko sú už niekoľko rokov súčasťou projektu Milonga per tre spoločne s gitaristami Martinom Krajčom, Ondrejom Veselým a tentoraz aj klarinetistom Branislavom Dugovičom. V ich podaní zaznejú Piazzollove skladby spolu s premiérou diela Petra Machajdíka Popíjanie čaju v Astorke a skladbou Sergia Assada Ouro Preto.

Záver festivalu bude patriť multimediálnemu projektu Zaobraz gitaristu a producenta Daniela Salontaya, známeho zo skupiny Longital. Inšpiroval sa v ňom výtvarnou tvorbou svojho otca, Alexandra Salontaya. Atmosféru koncertu umocní projekcia videoartistu Martina Piterku.

Konvergencie už viac než dve desaťročia dokazujú, že komorná hudba nie je uzavretým svetom, ale živým priestorom. „Vidím hudbu, cítím ji, dotýkám se jí,“ napísal Martinů. Podobný zážitok ponúkne festival v Žiline.

Program festivalu: https://www.konvergencie.sk/vstupenky-zilina