Nedostatok pracovníkov, nízke platy aj investičný dlh. Žilinský kraj volá po reforme sociálnych služieb

Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja sa na dnešnom rokovaní venovalo aj vážnej situácii v oblasti poskytovania sociálnych služieb. Poslanci prijali uznesenie, ktorým vyjadrili podporu zamestnancom zariadení sociálnych služieb a zároveň apelovali na vládu a ministerstvo práce, aby urýchlene pripravili reformu financovania tohto sektora.

„Potrebujeme spravodlivý a udržateľný systém, ktorý bude férovo nastavený pre klientov, zamestnancov aj zriaďovateľov. Dopyt po sociálnych službách rastie, potreby sú čoraz náročnejšie a súčasný model financovania nestačí. Ak sa nezmení, samosprávne kraje viac nedokážu zabezpečiť reálne potreby obyvateľov,“ uviedla predsedníčka ŽSK Erika Jurinová.

Žilinský kraj patrí medzi najväčších poskytovateľov sociálnych služieb na Slovensku a už dnes ide takmer polovica jeho príjmov z podielových daní práve na sociálne zabezpečenie. V roku 2024 to bolo 62,8 milióna eur zo 141 miliónov eur. Napriek tomu systém čelí viacerým problémom.

Zariadenia sa dlhodobo boria s nedostatkom pracovníkov, pričom priemerný plat opatrovateliek je len okolo 800 eur mesačne aj pri práci cez víkendy, sviatky a v noci. Stále rastie aj dopyt po službách, keďže populácia starne a pribúda počet ľudí s neurodegeneratívnymi ochoreniami či poruchami autistického spektra.

Súvisiaca téma V Martine chcú obnoviť strednú zdravotnícku školu. Rozhodovanie majú v rukách krajskí poslanci

Ďalším problémom je modernizačný dlh zariadení, z ktorých mnohé sú v havarijnom stave, no dostupné dotačné mechanizmy neumožňujú ich obnovu. Kraj zároveň musí čeliť rastúcim dlhom klientov, pretože zákon neumožňuje obmedziť rozsah služieb podľa výšky úhrady.

Nerovnosť vo financovaní sa prejavuje aj v tom, že krajské zariadenia na rozdiel od mestských, obecných či súkromných poskytovateľov nedostávajú príspevok na odkázanosť, ktorý pri klientoch v najvyššom stupni odkázanosti predstavuje až 825 eur mesačne.

Žilinský samosprávny kraj preto žiada, aby sa pokračovalo v príprave reformy financovania sociálnych služieb v úzkej spolupráci so samosprávami. Reforma by mala priniesť viaczdrojové financovanie, nastaviť férové podmienky pre všetkých poskytovateľov bez ohľadu na ich zriaďovateľa a zároveň zastaviť odliv zamestnancov z rezortu.

„Ak sa reforma neprijme, hrozí, že samosprávne kraje nebudú vedieť ďalej garantovať dostupnosť a kvalitu sociálnych služieb. Ide o otázku solidarity spoločnosti voči najzraniteľnejším – seniorom, ľuďom so zdravotným postihnutím, rodinám s deťmi či osobám v ťažkej životnej situácii,“ dodala Jurinová.