Zamestnanci liptovskej firmy si najdlhším štrajkom vybojovali vyššie platy a lepšie podmienky

Zamestnanci spoločnosti GeLiMa v Liptovskom Mikuláši si po viac než troch týždňoch odhodlaného štrajku vybojovali lepšie pracovné podmienky a zvýšenie platov. Ich protest sa zapísal ako najdlhší štrajk v novodobých dejinách Slovenska a skončil sa dohodou, ktorú dnes odborári považujú za spravodlivý kompromis.

Ostrý štrajk, ktorý vyhlásila Základná organizácia Odborového zväzu pracovníkov poľnohospodárstva pri GeLiMa, odštartoval 26. júna tohto roka. Odborári stáli pred bránami podniku celé týždne a vytrvalo žiadali férovejšie podmienky. Po sérii intenzívnych rokovaní sa napokon so zamestnávateľom dohodli na všetkých kľúčových bodoch, vrátane zvýšenia miezd.

Súčasťou dohody je navýšenie základnej hrubej mzdy o 120 eur spätne od 1. januára 2025. Zachovaný zostáva aj 13. plat a navyše sa zvyšujú príplatky za prácu v náročných podmienkach o 8 %. Zástupcovia zamestnancov zároveň dosiahli garanciu zachovania pracovných miest a pokračovanie výroby kolagénu, ktorá je pre región dôležitá.

„Tento úspech nevznikol náhodou. Je výsledkom neuveriteľnej vytrvalosti, súdržnosti a odvahy ľudí, ktorí sa postavili za svoju dôstojnosť a spravodlivé pracovné podmienky. Ich príbeh je inšpiráciou pre všetkých zamestnancov na Slovensku. Je to dôkaz, že ako spoločnosť sme odkázaní na spoluprácu, solidaritu a spájanie síl – najmä v časoch, keď okolo seba často vidíme rozdelenie a egoizmus,“ uviedol viceprezident konfederácie odborových zväzov František Gajdoš.

Zamestnanci spoločnosti, ktorá vyrába kolagén, oslavujú svoj úspech, za ktorý ďakujú aj svojim najbližším. Okrem psychickej a morálnej podpory im pravidelne pred firmu nosili jedlo a nápoje, popri tom sa však museli starať o všetky bežné záležitosti aj za svojich partnerov, deti či rodičov.

Súvisiaca téma Mesto Žilina hľadá referenta parkovania. Aký plat ponúka a čo bude jeho náplňou práce?

„Kým my sme stáli pred GeLiMou, čakali na rokovania a držali líniu, oni držali domácnosti. Varenie, upratovanie, starostlivosť o deti, všetko zostalo na ich pleciach... a napriek tomu boli pre nás tou najsilnejšou oporou. Nepodporovali nás len morálne a psychicky – ale aj prakticky. Jedlom, povzbudením, prítomnosťou, energiou,“ ďakujú zamestnanci.