Nemocnice Žilinského kraja bijú na poplach. Nové zmluvy s poisťovňami stále problém financovania neriešia

Nemocnice v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja podpísali zmluvy so zdravotnými poisťovňami na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre rok 2025. Žilinská župa o tom informovala s tým, že problém nespravodlivého prerozdeľovacieho mechanizmu financovania stále nie je odstránený, ale iba zmiernený.

Zmlzvu podpísala Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca, Hornooravská nemocnica Trstená, Dolnooravská nemocnica Dolný Kubín a Liptovská nemocnica Liptovský Mikuláš. Tie podľa župy ani v polovici roka nevedeli, ako budú financované a podávali výkony bez istoty, že ich práca bude poisťovňami dostatočne preplatená. 

„Takto systém nesmie fungovať. Spôsobuje to nielen finančné problémy nemocniciam, ale najmä veľkú neistotu, keďže nemocnice nedokázali pokryť ani mzdové nároky svojich zamestnancov a hrozilo, že nebudú schopné platiť dodávateľom tovarov a služieb svoje záväzky ako lieky, zdravotnícke materiály a služby,“ uviedla predsedníčka ŽSK Erika Jurinová. 

Systém financovania bol podľa nej mierne upravený, ale stále dostatočne nezohľadňuje personálne normatívy pri nákladoch na mzdy a reálne ceny za výkony, stále stavia najmä na paušálnych platbách, ktoré zvýhodňujú subjekty s vysokým počtom personálu, nízkou výkonnosťou a nedostatočne poskytovanou kvalitou, bez ohľadu na efektivitu.

„Je to pre nás, ktorí sa správame zodpovedne diskriminačné a nespravodlivé, keďže efektívne fungujúce regionálne nemocnice, ktoré zabezpečujú vysoký počet výkonov s menšími tímami, sú stále v nevýhode,“ uviedla Jurinová s tým, že aj po novom nastavení zmluvných podmienok vzniká vysoký predpoklad prekročenia zazmluvnených limitov, čo môže spôsobiť, že niektoré výkony opäť nebudú poisťovňami uhradené. 

Stále platí, že aktuálny systém financovania nemocníc nedokáže plne pokryť náklady vyplývajúce zo zákonného nárastu miezd. 

„Platy zamestnancov valorizujeme podľa zákonom definovaného platového automatu, tak ako to dohodla vláda s lekárskymi odbormi. Žiaľ, zmluvné podmienky s poisťovňami tieto navýšené náklady plne nereflektujú a nemocnice tak musia časť mzdových nákladov dorovnávať zo zdrojov, ktoré by inak mohli použiť na obnovu prístrojového vybavenia, priestorov a modernizáciu služieb,“ doplnil riaditeľ Kysuckej nemocnice v Čadci Martin Šenfeld.

Chýbajúce rekonštrukcie

V praxi to znamená, že systém namiesto rozvoja zvyšuje investičný dlh v zdravotníctve.  Nemocnice v pôsobnosti krajskej samosprávy sa preto uchádzali aj o podporu z Plánu obnovy a odolnosti, no doposiaľ nebol podporený ani jeden projekt rekonštrukcie nemocníc, čo rovnako prehlbuje rozdiely v možnostiach ich rozvoja na úrovni Slovenska.

„Zároveň apelujeme na zdravotné poisťovne, aby sa aktívne zaoberali aj platbami za výkony, ktoré nemocnice poskytujú pre nehospitalizovaných, ambulantných pacientov v oblasti laboratórnej alebo zobrazovacej diagnostiky. Nemocnice majú možnosti takéto výkony zrealizovať, ale dnes ich nemajú kryté úhradami z poisťovní, keďže platby sú z veľkej časti postavené na paušálnej platbe,“ dodala riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Silvia Pekarčíková.

Podľa nej nie je správne, aby pacient z Rabče cestoval na MR súkromné pracovisko do Žiliny, keď ho vie absolvovať vo svojej spádovej nemocnici len z toho dôvodu, že tam vyšetrenie poisťovňa preplatí a v nemocnici nie.

„Dnes robia naše nemocnice takýchto neuhradených výkonov ‚z lásky’ k nehospitalizovaným pacientom v hodnote 1 milión eur . Tieto peniaze potom logicky chýbajú v našich nemocniciach niekde inde. Ak máme poskytovať dostupnú starostlivosť v regiónoch, musíme mať aj adekvátne zmluvné krytie výkonov,“ dodala Pekarčíková. 

Cieľom rezortu zdravotníctva je dosiahnuť spravodlivé a pravidlami podložené financovanie nemocníc najneskôr do roku 2027. Je založené na troch pilieroch: zjednotenie základných sadzieb medzi porovnateľnými nemocnicami, prechod na výkonový systém DRG a zvyšovanie podielu výkonnostne upravovaných platieb. Podľa žilinskej župy však nie je takéto rozloženie zmeny systému financovania na tri roky dostatočné.

„Žilinský samosprávny kraj považuje reformu financovania zdravotníctva za nevyhnutnú – ale musí byť postavená na spravodlivom a jasnom mechanizme prerozdeľovania zdrojov, ktoré zohľadňuje efektívne riadenie, množstvo a kvalitu výkonov, umožnení rozvoj a zabezpečí dostupnosť starostlivosti pre pacienta v mieste, kde žije,“ uzavrela Pekarčíková.