Vyhradené miesta pre ŤZP osoby sa ešte nerušia. Mesto zmenilo návrh, rozdelí ich na dve skupiny

Mesto Žilina nedávno zverejnilo návrh, o ktorom v utorok 24. júna rokovali poslanci počas zasadnutia mestského zastupiteľstva. Hovoril o zrušení vyhradených miest na státie pre ťažko zdravotne postihnuté osoby a ich nahradení miestami spoločnými. Nemal by sa výrazne zmeniť ich počet ani to, že znevýhodnené osoby môžu parkovať zdarma, napriek tomu sa však zodvihla veľká vlna odporu.

Ľudia so zdravotným postihnutím, prípadne tí, ktorí sa o nich starajú, ostali poriadne rozčarovaní. Nepáčila sa im myšlienka, že budú musieť parkovať ďalej od svojich domov. Prekonať stovky, ale niekedy aj len desiatky metrov je pre Žilinčanov na vozíčku či s obmedzenou schopnosťou pohybu často extrémne náročné.

Súvisiaca téma Žilina chce zrušiť vyhradené parkovacie miesta pre ŤZP, nahradiť ich majú spoločné. Kde začne?

Zneužívanie vyhradených parkovacích miest

Mesto však malo na svoj návrh pádny dôvod. Už dlhšiu dobu sa na sídliskách hovorí o zneužívaní takýchto miest. Občania opisujú prípady, kedy si ich susedia prihlásia na trvalý pobyt staršieho rodiča, priateľa či iného rodinného príslušníka, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý, čím získajú parkovacie miesto priamo pred domom zdarma. Tento problém naznačil aj prednosta mestského úradu Michal Berger.

Podľa jeho informácií sa v Žiline nachádzajú ulice, kde je skutočne nadpriemerný počet vyhradených miest. Medzi dvomi panelákmi na Petzvalovej ulici, na úseku dlhom 150 metrov, je celkovo 50 parkovacích miest. Z nich je až 23, teda skoro polovica, vyhradená pre zdravotne znevýhodnených. Tvrdí, že nie každý, kto má takéto miesto, ho skutočne potrebuje. Známe sú tiež prípady, kedy miesto nebolo zrušené a využívajú ho rodinní príslušníci aj po smrti hendikepovanej osoby.

Podľa aktuálnych zákonov môže požiadať o vyhradenie parkovacieho miesta dokonca aj človek, ktorý auto nevlastní. V celej Žiline je takmer tisíc vyhradených miest, po spoplatnení parkovania počet žiadostí stúpol. Mesto eviduje na svojom území až 2 476 vydaných parkovacích preukazov pre ŤZP osoby, a každá z nich má aktuálne právo na vyhradené miesto.

Súvisiaca téma Tretia karta pre rodiny aj hodiny zdarma pre návštevy. Koľko bude stáť parkovné na Solinkách?

Hlasy osôb so zdravotným znevýhodnením priniesli zmenu

Na vedenie mesta aj jednotlivých poslancov sa v uplynulých dňoch obrátili desiatky hendikepovaných ľudí. Písali im srdcervúce e-maily s osobnými príbehmi a problémami, ktoré im môže zrušenie parkovacích miest spôsobiť. Pri vytváraní pôvodného návrhu nebol vypočutý ich názor, následne ale prebehlo stretnutie medzi radnicou a Úradom komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

Pred mestské zastupiteľstvo preto putoval pozmeňujúci návrh od poslankyne Jany Barčák Filipovej, ktorý bol vypracovaný spoločne so samosprávou. Zdravotne ťažko postihnuté osoby by rozdelil na dve skupiny - tie, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu autom, a tie, ktoré majú iné znevýhodnenie ale dokážu sa pohybovať bez problémov.

Podľa tohto návrhu by nárok na vyhradené parkovacie miesto mali len ťažko zdravotne postihnuté osoby odkázané na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ten spolupracuje s posudkovým lekárom a sociálnymi pracovníkmi. Takáto „odkázaná“ osoba by mohla požiadať o vyhradenie maximálne jedného parkovacieho miesta viazaného k miestu jej trvalého alebo prechodného bydliska a k vozidlu, ktoré má vo vlastníctve alebo ho užíva. Miesto by ostalo oslobodené od dane za užívanie verejného priestranstva.

Ak by prepravu zabezpečoval rodinný príslušník, musel by mať adresu rovnakú, ako hendikepovaná osoba. Pokiaľ by bol pozmeňujúci návrh odsúhlasený, mesto by zrušilo vyhradené miesta iba tým zdravotne ťažko postihnutým osobám, ktoré nezískali spomínaný posudok od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Namiesto nich by však vznikol adekvátny počet všeobecných parkovacích miest určených pre ŤZP osoby. Ľudia odkázaní na individuálnu prepravu by mohli aj naďalej žiadať o vyhradenie miest na státie pri svojich obydliach.

Aj tento návrh však vyvolal viaceré otázky. Poslancov zaujímalo, či sa ostatným zdravotne postihnutým ľuďom, ktorí posudok nezískajú, taktiež nezhorší kvalita života. Verili, že vyhradené miesta zneužíva len malé percento ľudí a nemali by kvôli nim trpieť tí, ktorí ich potrebujú. Taktiež chceli vedieť, ako sa bude kontrolovať, do ktorej skupiny hendikepovaná osoba spadá a kde vlastne môže parkovať.

Ľudia si za osadenie značiek zaplatili sami

„Páni poslanci, prosím, príďte ku nám na Hájik. Na pár dní vám požičiam moje 2 ŤZP deti a aj naše auto. Skúste večer nájsť miesto na parkovanie a odneste na rukách domov obe naše deti... Urobte to aspoň pár dní po sebe. Možno si potom uvedomíte, aké sú tieto miesta pre niektoré rodiny dôležité...“ oslovila poslancov obyvateľka Hájika. Podobných správ dostali poslanci počas pár dní veľké množstvo. Niektorí ľudia, ktorým by pôvodný návrh skomplikoval už teraz náročný život, prišli osobne aj na zasadnutie mestského zastupiteľstva.

Pred všetkými vystúpila pani Mária Zacharová, žilinská prokurátorka, ktorá však prehovorila ako matka znevýhodneného dieťaťa. Vysvetlila, že motiváciám radnice rozumie. Ona sama si pred panelákom všíma vyhradené miesta pre ŤZP osoby, ktoré nie sú dlhodobo obsadené. Problémy so zneužívaním takýchto miest by sa však podľa jej názoru mali riešiť individuálne.

Pozná napríklad staršiu pani z Hájika, ktorá je odkázaná na invalidný vozík, a napriek tomu parkuje na všeobecných miestach pre ŤZP ľudí. Jeden z jej susedov zas vlastní vyhradené miesto, na ktorom mu dlhodobo parkuje návšteva z iného mesta, ktorá žiadne zdravotné problémy nemá. Navrhovala preto, aby sa využila mestská polícia a kamery na vyhodnotenie toho, nakoľko sú miesta obsadené a či ich využívajú ľudia, ktorí ich skutočne potrebujú.

Podobný názor zdieľalo viacero obyvateľov aj poslancov. Vedenie mesta však trvalo na tom, že nemá kompetencie na to, aby mohlo posudzovať zdravotný stav obyvateľov. Práve preto navrhuje rozlišovať odkázanosť na prepravu autom na základe posudkov z úradu, ktorý je na to určený a spolupracuje s lekármi. Mestská polícia má zároveň informácie o tom, aké vozidlá môžu parkovať na aktuálne vyhradených miestach.

Ďalším z argumentov hendikepovaných ľudí bola cena za vyhradenie vlastného parkovacieho miesta. Za jeho vyznačenie aj vypracovanie projektu totiž museli zaplatiť z vlastného vrecka približne 500 eur, mnohí ich navyše získali len nedávno.

Pred poslancami bol prečítaný aj list od pani Juliany Pavlíčkovej, ktorá sa narodila zdravá. Po uštipnutí kliešťom však dostala boreliózu, ktorá ju vo veľkej miere pripravila o schopnosť chodiť. Musí používať barle, a aj s ich pomocou prejde len niekoľko metrov. Obáva sa toho, že čoskoro skončí na vozíčku. Kúpila si automobil, ktorý je prispôsobený jej potrebám, a približne rok navštevovala úrady, aby si vybavila parkovacie miesto priamo pri dome.

Projektantovi musela zaplatiť 250 eur, za značku a jej osadenie ďalších asi 200 eur. Veľmi nerada by o toto miesto prišla. Navrhla dokonca, že si zaň radšej bude platiť polovičnú sadzbu, ako by musela prekonávať väčšie vzdialenosti medzi svojím domovom a autom. Podobný názor taktiež zdieľali viacerí hendikepovaní ľudia.

„Rozlíšte, komu tým pomôžete a komu uškodíte. Želám vám, aby ste boli dlho zdraví a nepotrebovali pomoc pri presune autom. Ale aj vy starnete, a nepochopí ten, kto nezažil. Ako sa hovorí, sýty hladnému neverí. Dúfam, že rozhodnete správne pre obyvateľov aj pre mňa,“ zakončila svoj list pani Pavlíčková.

Hoci viacerí poslanci počas diskusie vyhlásili, že sú ochotní hlasovať za Filipovej pozmeňujúci návrh, nakoniec k tomu nedošlo. Keďže ostávalo viacero nejasností a zastupiteľstvo si nebolo isté, či dokáže správne rozhodnúť na základe práve získaných informácií, padol návrh o nehlasovaní. S tým súhlasila väčšina zúčastnených, čím bola diskusia ukončená. Ako podotkol primátor Fiabáne, je rád, že prebehla, a odloženie hlasovania je podľa neho v poriadku. K téme sa pravdepodobne vrátia v septembri.