Dnes je výročie pohrebu Juraja Turza. Na jeho kare zjedli 10 volov, 144 baranov i 691 sliepok

Dnes uplynulo presne 408 rokov, odkedy bol pochovaný významný uhorský palatín Juraj Turzo. Jeden z najvýznamnejších mužov svojej doby sa riadil heslom „Vive ut vivas“, čo v preklade znamená Ži, aby si žil. Počas svojho života zastával množstvo dôležitých funkcií, bol hlavným kráľovským radcom, stolníkom, pohárnikom, kapitánom preddunajských vojsk a dedičným županom Oravskej stolice. Pri tejto príležitosti prinieslo Oravské múzeum bližšie detaily o jeho smrti.

Keď sa Turzove zdravie začalo zhoršovať, v máji 1616 ho jeho syn Imrich priviezol z nemeckého Wittenbergu späť na Slovensko. Juraj absolvoval aj liečebný pobyt v Rajeckých Tepliciach. Tesne pred smrťou ho 5. decembra navštívil arcibiskup Peter Pazmáň. Juraj Turzo zomrel 24. decembra 1616. Ako si jeho syn zapísal do denníka: „zomrel nábožne a tichučko v nočnom čase o deviatej hodine.“

Jeho telo bolo dočasne uložené v Bytčianskom zámku, kde sa od 5. februára 1617 začali prípravy na pohreb, naplánovaný na 19. februára. Počas tohto obdobia bol v usadlostiach vyhlásený smútok a zakázané boli všetky svadby a oslavy.

„Za miesto posledného odpočinku vybral kostol v Bytči, kde už spočívali jeho predkovia, zároveň stanovil, aby mu do hrobu nedávali žiadne zlaté ani strieborné predmety. Podľa jeho želania ho odeli do purpurového plášťa, na hlavu mu dali čiapku s čiernym perím, po ľavej strane tela mal šabľu a po pravej zas palcát. Telo zosnulého bolo vložené do jednoduchej čiernej truhly, ktorú následne uložili do zdobenej cínovej - vyrobenej na zákazku v Olomouci,“ priblížilo Oravské múzeum.

Od 7. februára bola rakva vystavená na katafalku. Počas pohrebu ju do farského kostola nieslo 24 mužov oblečených v čiernom. Obrad trval šesť hodín a celebroval ho Izák Abrahamides podľa evanjelických zvykov. Po pohrebe sa hostia presunuli na kary, ktoré sa konali na viacerých miestach – v Bytčianskom zámku, Sobášnom paláci a po celom mestečku Bytča. Hostiny a starostlivosť o hostí trvali od 16. do 21. februára a spotrebovalo sa na nich obrovské množstvo jedla, vrátane 10 volov, 43 teliat, 144 baranov, 341 husí, 691 sliepok, 103 jarabíc, 2 tetrovov a 72 zajacov.

Hoci bol Juraj Turzo pôvodne pochovaný v Bytči, jeho pozostatky boli v roku 1621 na príkaz jeho manželky Alžbety z bezpečnostných dôvodov prevezené do hrobky v Kaplnke sv. Michala na Oravskom hrade. Na mieste odpočinku je aj nápis: „Ktokoľvek si a prechádzaš okolo, úprimnou myšlienkou zaželaj, nech navždy prekvitá na zemi Turzovské pokolenie.“