Kto na Valentína pečie chlieb, umrie, verili na Slovensku. Prečo zakázali priasť a píliť drevo?

Dnes v kalendároch svieti dátum 14. február a meniny oslavuje Valentín. Pre mnohých zamilovaných je tento deň jedným z najkrajších v roku, kedy si navzájom dokazujú lásku rôznymi darmi, spoločnými aktivitami či romantickými gestami.

Múzeum slovenskej dediny, známy etnografický skanzen v Martine, sa pri tejto príležitosti podelilo o historické fakty a zaujímavé povery, ktoré sa s týmto sviatkom spájali. Poznali ste ich aj vy?

Valentín bol svätec žijúci v 3. storočí nášho letopočtu, ktorého uctievali ako mučeníka. Rímskokatolícka cirkev si v tento deň pripomína rímskeho kňaza a biskupa Valentína z Terni v Taliansku. Niektorí historici sa domnievajú, že mohlo ísť o tú istú osobu.

Podľa legendy bol Valentín 14. februára v rokoch 250 alebo 269 popravený za to, že tajne sobášil zamilované páry, napriek zákazu cisára Klaudia II. Ten si neželal, aby sa vojaci ženili, pretože podľa neho slobodní muži bojovali odhodlanejšie. Vďaka tejto legende, ale aj symbolike prebúdzajúcej sa prírody, sa Valentín stal patrónom zaľúbených.

Prvú písomnú valentínku podľa múzea poslal v roku 1415 z britského zajatia svojej manželke francúzsky vojvoda Karol Orleánsky. Tento zvyk sa postupne rozšíril do celého sveta. Na Slovensku boli s týmto dňom spojené aj rôzne neuveriteľné povery, ktoré zaznamenali etnografi ešte v prvej polovici minulého storočia.

„Na Slovensku bol v spojitosti s týmto dňom zaznamenaný v prvej polovici 20. storočia zákaz na Valenta priasť alebo píliť drevo, lebo by človeku hnisali prsty, a tiež zákaz piecť chlieb, pretože kto na Valenta pečie chlieb, umrie,“ priblížilo Múzeum slovenskej dediny.