Káva nie je len nápoj, ale aj symbol spojenia, stretávania sa a vzájomného zbližovania. To je filozofia, ktorú vyznáva Martin Vavrík, zakladateľ značky etiópskej kávy Habesh. V Žiline prevádzkuje už dve kaviarne a môžeme povedať, že ľudia v meste ju už dobre poznajú. Martinove ambície však siahajú aj za hranice regiónu a nadšenie z kávy by rád posúval ďalej.
Sám seba nazýva hlavne podnikateľom, preto bol svoju značku kávy odprezentovať v relácii Jama Levova, kde sa pokúsil získať investora. V našom rozhovore sa dočítate viac o jeho skúsenosti s natáčaním, či sa mu spomínanú investíciu podarilo získať a ako po účasti v šou (ne)prehodnotil svoje podnikanie.
Ako si sa dostal ku káve?
Prvýkrát som zistil, čo je káva asi pred desiatimi rokmi v Etiópii. Tam som odhalil, že káva je ovocie, očarila ma jej chuť a história. Neskôr vznikla značka Habesh, pôvodne len ako hobby a od roku 2017 som sa jej začal venovať naplno a snažím sa ňou živiť.
Kedy prišiel zlom, že sa z hobby stalo podnikanie?
Úplne na začiatku sme dovážali z Etiópie už upraženú kávu a na to dali našu nálepku. Neskôr mi ju pražil kamarát v Prahe a káva bola čerstvejšia. Začínali sme s dvomi druhmi - jedna veľmi tmavo upražená, ako to robia v Etiópii, druhá bola taká aromatická a zaujímavá. Popri tom som chodieval na pohovory v korporátoch, ale nikde ma nezobrali, tak som si povedal, že idem do kávy naplno. Približne do roka som začal robiť také obraty, že ma to takmer živilo, ale zase treba povedať, že som prežil aj vďaka tomu, že som býval u mamy a na obedy som chodil k babke.
Odvtedy som chodil po rôznych firmách, jarmokoch a eventoch, kde som kávu ponúkal. Asi trištvrte roka mi trvalo, kým som pochopil, že potrebujem aj kamennú prevádzku. Dnes máme jeden coffeeshop na Vlčincoch, jednu kaviareň v meste, zamestnávame troch ľudí na TPP a šesť brigádnikov. Okrem toho prevádzkujeme e-shop, robíme kávový catering, dodávame kávu do firiem. Novinkou je, že spolu s Etiópčankami, ktoré žijú na Slovensku, robievame etiópsku kávovú ceremóniu. Kávu nám už praží pražiareň pri Žiline.
Čo bolo tvojou motiváciou, aby si sa prihlásil do relácie Jama Levova?
Pri sledovaní prvej série som sa snažil vžiť do ľudí, ktorí tam boli. Vnímal som, že niektorí boli lepší v prezentácii a iní mali super biznis plán. Predstavoval som si, čo by som urobil a povedal ja, tak som to chcel vyskúšať. Na druhej strane bolo motiváciou aj urobiť maximum preto, aby som značku Habesh nejakým spôsobom posunul. Toto bola jedna z možností, ale samozrejme tam bolo aj riziko, že niečo pokazím.
Si spokojný s tým, ako si sa odprezentoval?
Po natáčaní som odchádzal s dobrým pocitom. Nevedel som, ako to zostrihajú, ale bol som spokojný aj s prezentáciou, napriek tomu, že som dostal celkom kritickú a demotivačnú spätnú väzbu k biznisu s kávou. Keď som to videl neskôr v televízii už zostrihané, tak sa mi môj dobrý pocit len potvrdil.
Mentori v šou povedali, že v tebe ako človeku vidia potenciál a vedeli by si predstaviť s tebou spoluprácu v biznise mimo kávy. Neprebehlo ti hlavou, že by si skúsil podnikať v niečom inom?
Stále hovorím, že som v prvom rade podnikateľ. Nevylučujem, že by som v budúcnosti začal podnikať aj v inej oblasti, no momentálne je Habesh je to, čomu venujem všetku energiu a čas a chcem ho dostať na takú úroveň, aby fungoval možno aj bez mojej prítomnosti.
Takže nejakú konkrétnu myšlienku nemáš?
Zatiaľ sú to len úvahy, ale bavia ma veci, ktoré sa týkajú cestovania, turistiky, osobného rozvoja, alebo sú blízke prírode. Môže to byť niečo úplne mimo kávy, ale zaroveň to môže mať s ňou niečo spoločné, lebo káva sa dá s rôznymi vecami prepojiť. Stále hovorím, že káva spája a možno práve ona ma privedie k niečomu, čomu sa budem venovať potom.
Poďme sa teda vrátiť opäť k tvojej značke. Plánuješ niečo zmeniť alebo zlepšiť po odporúčaniach mentorov z Jamy Levovej?
Určite sa stotožňujem s tým, že sa mám viac so svojou ponukou oslovovať firmy. Toto som naozaj zanedbával a už teraz sa tomu venujem viac. Okrem toho sme začali viac využívať sociálne siete, kde oslovujeme tých, ktorých už máme. Predsa len, portfólio káv či služieb sa rozšírilo a chceme odprezentovať všetky novinky, čo vieme ponúknuť. Napríklad teraz dokážeme robiť kávový catering na troch miestach naraz. Druhá vec sú darčekové kávy s logom firmy alebo kávová ceremónia.
Milan Dubec napríklad povedal, že by z dvoch prevádzok urobil jednu, aby ušetril na nákladoch a mal podobný obrat. S tým súhlasím, a preto je teraz mojou úlohou hľadať ideálnu lokalitu na novú prevádzku.
Keby máš možnosť vybrať si akúkoľvek lokalitu, kde môžeš mať prevádzku, kde by to bolo?
V Žiline chcem mať určite našu základňu, ale nevylučujem ani prevádzku v inom meste. Momentálne však na to nemám kapacitu ani mentálnu, ani finančnú. Mám vyhliadnutý jeden menší priestor na Bulvári, ale nebudem prezrádzať, ktorý. Bol by to skôr menší coffeeshop s podobnou atmosférou, ako máme Vlčincoch, nie obrovská kaviareň.
Aká je najcennejšia rada, ktorú si odnášaš z Jamy levovej?
Najviac mi rezonuje asi to oslovovanie firiem s našimi produktami a službami, lebo to je to, čo som intuitívne cítil, že by som mal robiť, ale zanedbával som to.
Ako vnímaš to, že si investíciu od mentorov nezískal?
Chápem ich pohľad, lebo sa na to pozerajú ako na biznis, kde sa dá zarobiť. Ja v kávovom svete nepoznám nikoho, kto by mal obrovské zisky. Skôr je to o tom, že splácajú, čo treba, majú zamestnancov, rastú, obnovujú technológie… Je to viac o tom, že ich to baví ako o tom, že budú točiť veľké peniaze. U mňa je stále prvoradá filozofia, že káva spája. Vďaka nej som spozal veľa ľudí, napríklad svoju manželku.
Zmenila sa ponuka kávy, odkedy si bol v šou?
Máme novú konzervatívnejšiu kávu, ale to sa riešilo nezávisle od mojej účasti v Jame Levovej. Tam sme skôr riešili, že najdôležitejší nie je produkt, ale značka. Keď sme sa neskôr bavili s Jurajom Fehervarim, povedal, že nás vníma ako kvalitnú značku, ale nie každý človek na Slovensku ocení kvalitu a inakosť Etiópie. To bolo také potvrdenie toho, že konzervatívnejšia káva bola dobrý krok.
Neuvažoval si nad tým, že by si časom kávu pražil sám, alebo by si mal pod značkou Habesh aj pražiareň?
Radšej dávam kávu pražiť niekomu, kto sa v tom vyzná a je v tom dobrý. Výberovky ako napr. anaeróbne spracovaná káva musí pražiť človek, ktorý vie, čo robí a poctivo odsleduje každú várku. Často uvažujem nad tým, že keby máme naozaj obrovské obraty, ako by sme to mohli čo najviac zekonomizovať, aby bola káva dostupnejšia pre všetkých ľudí. Zatiaľ mi ale vôbec nevychádza, že mať svoju vlastnú pražiareň by nám pomohlo.
Odkedy si bol v Jame Levovej, zaznamenal Habesh viac objednávok alebo zvýšenú návštevnosť v kaviarni?
Oslovilo nás viacero firiem s objednávkami na firemné balíčky s kávou. Na e-shope pociťujeme mierny nárast a rovnako to je aj v prevádzkach, ale ťažko povedať, či to bolo len kvôli účasti v Jame Levovej. Stalo sa to v bode, keď nám po dlhých piatich mesiacoch odstránili lešenie z kaviarne v centre mesta. Počas rekonštrukcie budovy nám tržby klesli aj o 20-30 percent a každý mesiac sme boli v strate. Teraz je to oveľa lepšie. Chápem, že ľudia musia šetriť a preto si vážim, že si vyberajú práve našu kaviareň.
Mávate v kaviarni aj nejaké eventy?
Príjemné eventy, ktoré už u nás boli, sú kvízy, workshopy, firmy si u nás robia teambuildingy, mali sme napríklad aj minitrh lokálnych ručne robených produktov.
Aké si mal reakcie na svoju účasť v šou?
Pozitívne. Nedávno som bol na dvoch festivaloch a veľa ľudí prišlo na kávu, povzbudilo nás a pochválilo, ako sme značku odprezentovali. Čo ma veľmi potešilo, bolo to, že takéto formáty nepozerajú len podnikatelia, ale aj obyčajní ľudia, dokonca dôchodcovia.
Medzi „levmi“ boli podnikatelia Milan Dubec alebo Juraj Fehervari zo Žiliny. Nemyslel si si, že práve vďaka tomu, že pôsobíte v rovnakom meste, sa rozhodnú do teba zainvestovať?
Bolo tam už veľa Žilinčanov, takže takto som to vôbec nebral. Skôr som bol prevedčený, že Milan Dubec do toho určite nepôjde, lebo má iné aktivity. Trošku som dúfal, že si ľudsky sadneme s Jurajom Fehervarim alebo Táňou Ondrejkovou a to by mohlo byť faktorom úspechu. Ale evidentne náš biznis plán nemal pre nich až taký potenciál, takže nestačí si len sadnúť ľudsky, musí za tým byť aj biznis. Čo bolo milé, že Milan aj Juraj našu značku poznali.
V čom je tvoja káva iná ako bežné kávy v supermarkete?
Keď si človek kúpi kávu od nás, garantujem, že pri otvorení balíčka ho očarí krásna aróma čerstvej kávy. Venujeme sa najmä Etiópii, ktorá je veľmi jemná a ľahká, ale máme aj zmesi, ktoré pripomínajú oriešky v čokoláde. Keďže robíme kávu v malom, dokážeme sa sústrediť na kvalitu a čerstvosť. Na druhej strane, nedokážeme predávať lacnú kávu, akú nájdeme v supermarketoch.
Okrem kvalitnej kávy, rád dávam ľuďom ku káve niečo viac. Naši baristi sa snažia vykúzliť krásne obrázky do kávy. A ja napríklad, rozprávam o Etiópii alebo sa snažím učiť ľudí, že káva je viac ako len nápoj. Chcem, aby si ľudia uvedomovali vzácne momenty pri káve. Pretože práve pri káve často trávime čas s ľudmi, na ktorých nám záleží. Aj preto sme na naše papierové poháre dali otázky z hry Človečina. Nechcem, aby sme boli priemerná žilinská kaviareň.
Máš nejakú špeciálnu kávu, ktorú nikde inde nenájdeme?
Môžem spomenúť anaeróbne spracovanú kávu Bensa Ayla, ktorá je vhodná pre milovníkov výberovej kávy. Najznámejší kávový bloger Ladislav Király na ňu spravil recenziu, v ktorej obstála veľmi dobre. Aktuálne ju už nemáme v ponuke, ale máme podobnú z farmy Yaye.
Odporúčaš účasť v Jame Levovej aj ostatným podnikateľom?
Ak sa neboja prezentovať pod tlakom, určite odporúčam. Či už kvoli tomu, že sa na to treba pripraviť, musia rozmýšľať nad otázkami, ktoré im kladú investori a pomáha im to biznisovo. Druhá vec súvisí skôr s osobnosťou, je potrebné sa pripraviť na prezentáciu a zvládnuť to. Vždy to môže posunúť aj tých, čo dostali negatívnu spätnú väzbu. Môžu to brať minimálne ako dobrú skúsenosť a marketingový priestor v televízii.
Možno ťa to aj prinútilo pozrieť sa na svoj biznis plán zo všetkých strán a hľadať, čo môžeš urobiť lepšie…?
Presne. Je potrebné si odpovedať na otázky: čo by ste robili s investíciou, kde chcete byť o rok, kde chcete byť o päť rokov? U mňa to bolo aj o zamyslení sa, akým spôsobom chcem rásť a škálovať biznis, no na to by som potreboval veľa investícií.
Keby ti teraz niekto položil na stôl 100-tisíc eur, do čoho by si ich investoval?
Ak by som mal vyhliadnutý priestor v lepšej lokalite, tak zlúčim prevádzky a vytvorím jednu. Ak nie, tak by som čakal na inú vhodnú príležitosť.
Najbližšie budú teda tvoje kroky viesť do rôznych firiem, ktoré chceš osloviť so svojou ponukou. Myslíš, že sa takýmto spôsobom dá rásť a mať veľký zisk?
Neberiem to tak, že by som išiel rásť do celej Európy alebo sveta. Mojim cieľom je podnikanie zastabilizovať a rásť tak, aby sa mi podarilo zamestnať ešte manažéra, ktorý ma trochu odbremení.
V rozhovore si spomínal svoju filozofiu, že káva spája. Povieš nám o nej viac?
Aj vďaka Etiópčanom rád rozprávam, že káva nie je len produkt alebo nápoj. Pre nich je symbolom spojenia, rituál, výnimočný moment, čas v nejakej komunite… Naša kamarátka Galila z Etiópie hovorí, že keď v nedeľu pili kávu, dali si ju pred kostolom, po kostole, skrátka hocikedy. Nebolo to o nápoji, ale boli spolu ako rodina. Preto sa snažím aj tu ľuďom ukázať, aby kávu nebrali len ako rýchlu dávku kofeínu, ale nech si užijú čas s ľuďmi, alebo pokojne aj sami. Veľmi zaužívaná je u nás fráza „ideme na kávu“, ale pritom si ju často ľudia vlastne ani nedajú. Vôbec nejde o ňu, je to taký symbol stretávania sa. Keď prídeš ku babke, aj tá ti ako prvé vždy ponúkne zalievačku.