Žilinčan Miňo Tichý napísal svoj prvý román. Históriu rodného mesta v ňom spája s tajuplnou zápletkou

Žilinčan Miňo Tichý sa naplno zapája do literárneho sveta so svojou prvotinou Mračná nad Žilinou, ktorá vyšla v miestnom vydavateľstve Artis Omnis. Historicko-mysteriózny román zasadený do mesta pod Dubňom uzrel svetlo sveta 25. októbra. Na 192 stranách čitateľom prináša pútavý príbeh, ktorý spája reálne historické udalosti s tajuplnou zápletkou.

Dej románu sa odohráva na pozadí zásadných momentov, ktoré formovali Žilinu. Všetko začína vo víre prvej svetovej vojny, kedy sa československý legionár stretáva s cudzím mužom, ktorý sa stane jeho verným priateľom. Po skončení vojny ich cesty vedú práve do Žiliny, kde sú svedkami príchodu Vavra Šrobára a začiatku slovenskej vlády. Svoju úlohu zohrá aj cudzincov medailón, ktorý ovplyvňuje životy ďalších postáv.

Čitateľ v románe môže spoznať známe zákutia Žiliny. Na pozadí skutočných udalostí, ktoré ju zasiahli, sa tak rozpletá mozaika príbehov, osobných aj dejinných tragédií. Kúsky skladačky do seba postupne zapadajú a až po dočítaní poslednej stránky vytvoria celistvý obraz.

Zdroj: Facebook/Miňo Tichý - autor

Miňo Tichý, rodák zo Žiliny, kde žije s manželkou a dvoma deťmi, získal viaceré ocenenia v literárnych súťažiach ako Martinus Cena Fantázie, SlavCon či Poviedka Istroconu. Jeho texty sa tak objavili v zborníkoch či zbierkach a teraz prichádza so samostatným debutom, ktorý je poctou mestu, kde vyrástol. Jeho prvotinu nájdete v internetových obchodoch Martinus, Panta Rhei či Gorila. 

Ukážka z knihy Mračná nad Žilinou:

Vlak s kvílením bŕzd zastavil v stanici Trenčín. Kapitán Fojt si z pravého oka zložil monokel a zo záhrenia saka vytiahol strieborné hodinky na retiazke. Podľa nich vlak meškal takmer hodinu. Vonku vládla mrazivá zima a chlad sa dobýjal dnu. Z malej piecky sa, našťastie, šírilo príjemné teplo, a tak sa četníkom cestovalo celkom pohodlne.

Poručík Sabol sa náhle nespokojne zamrvil. Mátali ho zle sny. Vlastne sa to dialo, odkedy sa tu ocitol. Vystrašene otvoril oči, preskúmal okolie a opäť sa ponoril do driemania.

Kapitán sa zatváril vážne, Sabolov nepokojný spánok mu robil starosti. Chvíľu naňho s obavami hľadel, no napokon sa zadíval na vločky poletujúce za oknom.

„Aj vtedy snežilo…“ šepol si s povzdychom sám pre seba. V ten deň, keď sa prvýkrát s mužom oproti zoznámil, panovalo vonku takmer rovnaké počasie. Vtedy sa však jeho priateľ a kolega ešte nevolal Lukáš Sabol…