VIDEO: Cestu v Žiline blokuje hlina, ľudia jazdia po tráve. Majiteľ pozemkov vyhral súd s mestom

Obyvatelia a návštevníci žilinskej mestskej časti Rosinky pravidelne využívajú komunikáciu a most vedúci cez miestny park. Pre mnohých ľudí je najrýchlejšou cestou k vlastným domom ulica Mikuláša Nigriniho. Počas uplynulých rokov sa však opakujú obdobia, kedy po miestnej komunikácii neprejdú. Je to tak aj aktuálne.

Majiteľ pozemkov pod parkom sa opäť rozhodol cestu zablokovať veľkou kopou hliny. Bráni tak nielen prejazdu vozidiel, ale najmä oprave komunikácie mestom, ktoré cestu spravuje. „Mesto Žilina, ako vlastník a správca miestnych ciest, rieši situáciu v súlade s platnou legislatívou, konkrétne so zákonom o pozemných komunikáciách a zákonom o cestnej premávke. Prekážky na miestnej komunikácii na ulici M. Nigriniho už boli dvakrát odstránené, avšak majiteľ pozemkov opakovane bránil ich odstráneniu a zároveň znemožňuje vykonávanie údržby a opráv cesty,“ priblížila samospráva.

Miestni šoféri sú však tentokrát odhodlaní dostať sa na druhú stranu potoka kratšou cestou. Zobrali preto do rúk lopaty a sami si odhádzali časť hliny natoľko, aby cez ňu dokázali prejsť osobnými motorovými vozidlami. Našli sa však aj takí, ktorí namiesto po ceste jazdia cez okolitú zeleň, na ktorej ostali viditeľné vyjazdené koľaje.

Vlastník pozemkov sa už v minulosti pri zablokovaní rovnakej cesty pred jej plánovanou opravou vyjadril, že robí službu ľuďom. „Ako občan som zabránil rozkrádaniu verejných financií. Je to moja občianska povinnosť. Toho pána, čo tam robil, som sa pýtal, na základe čoho bude fakturovať, keď to je môj pozemok? Na základe čoho dávajú asfalt ako nebezpečný odpad na môj pozemok?“ uviedol majiteľ.

Mesto prehralo súdny spor s majiteľom

Pozemky pod parkom na Rosinkách s celkovou rozlohou viac než 6-tisíc metrov štvorcových vlastní Miroslav Kočiš, ktorý ich pred rokmi odkúpil od inej súkromnej osoby. Podľa vlastných slov veril, že podľa akčného plánu bude môcť po roku 2020 na tomto mieste vybudovať domy. Mesto prejavilo záujem o získanie parciel do vlastníctva samosprávy, keďže cez ne vedie chodník aj komunikácia a je na nich vysadená verejná zeleň, s majiteľom sa však nedohodlo na cene.

Keďže sú jeho parcely využívané ako verejné priestranstvo a on s nimi nemôže nakladať podľa vlastného uváženia, pričom ich mestu neprenajal, podal na radnicu žalobu za bezdôvodné obohatenie. Okresný súd Žilina ešte v roku 2020 dospel k záveru, že samospráva obmedzila jeho vlastnícke právo. „Uplatnený nárok považoval za opodstatnený, keďže vlastnícke právo možno obmedziť iba za náhradu, pričom žalobcom za obmedzenie vlastníckeho práva nebola zo strany žalovaného poskytnutá žiadna náhrada,“ priblížil následne Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Po prehratom spore sa mesto odvolalo, o správnosti pôvodného rozsudku preto rozhodoval v roku 2022 krajský súd. Ten potvrdil, že zásah do vlastníckeho práva je možný len vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Samospráva si síce plnila svoje povinnosti voči občanom tým, že mohli využívať dané pozemky ako verejné priestranstvo. Na to ich však musí odkúpiť alebo si ich od vlastníka prenajať.

„Preto, ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva zahrňujúce aj len sčasti pozemky vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného plnením bez právneho dôvodu, lebo aj keď existuje právny dôvod užívania týchto pozemkov, nejde o titul, podľa ktorého by žalovanému vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie zo strany tretej osoby (strpenie užívania majetku žalobcov) bolo poskytované bezplatne,“ potvrdil pôvodné rozhodnutie krajský súd.

Sudca považoval za nepodstatné aj tvrdenie, že majiteľ pozemkov vedel už pri ich kúpe, na čo sú a majú byť využívané. Keďže mu nehnuteľnosť nebola vyvlastnená, podľa odvolacieho sudcu by sa mohlo uvažovať o opakovaných platbách v primeranej výške ako náhrade za nútené obmedzenie jeho pozemkov.

Mesto sa odvolalo aj druhýkrát, čím sa prípad posunul až na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Ten však všetky námietky a odôvodnenia samosprávy ako žalovanej strany označil za neopodstatnené a odvolanie v septembri 2023 zamietol.

Súd tak definitívne rozhodol o tom, že sa mesto Žilina bezdôvodne obohacuje na úkor majiteľa pozemkov. Kočiš teda má právo na náhradu, v rozsudku však nebola určená jej presná suma. Počas uplynulej doby má preto prebiehať znalecké dokazovanie a rozhodovanie o tom, koľko má mesto majiteľovi zaplatiť. Súdne spory podľa radnice naďalej pokračujú.

Kočiš mal medzitým niekoľkokrát žiadať mesto Žilina, aby od neho pozemky pod parkom odkúpilo, prípadne mu začalo platiť nájom za ich užívanie. K dohode podľa všetkého doteraz nedošlo. „Mesto rieši situáciu aj prostredníctvom konania na Okresnom súde Žilina. Keďže spor stále prebieha, nie je možné poskytnúť podrobnejšie informácie,“ vyjadrila sa k situácii radnica.

„Chcem upozorniť, že takto okrádate občanov Žiliny. Neviem, či ste s tým stotožnení, okrádať občanov a mňa robiť bohatším. Ja som s tým síce spokojný, ale neviem, či vám občania poďakujú,“ vyjadril sa Kočiš na jednom zo zasadnutí mestského zastupiteľstva. Tvrdil, že čím dlhšie budú súdne spory trvať, tým viac mu nakoniec mesto bude musieť zaplatiť z verejných financií. Podľa jeho znaleckého posudku mu malo vlani prináležať 40-tisíc eur ročne ako nájomné, čo je približne 6,2 eura za meter štvorcový.

Mestskí poslanci už v minulosti vyjadrili obavu, že rozhodnutie najvyššieho súdu spustí lavínu majetkových sporov. Komunikácie v správe (nielen) mesta vedú cez viaceré pozemky súkromných osôb. Každý, kto takéto parcely vlastní, tak môže mať „vydláždenú“ cestu, aby samosprávu žaloval. Podľa našich informácií majú záujem o získanie financií za využívanie svojho majetku viacerí Žilinčania.