Obyvateľka Hájika napísala Ódu na diviaky. Kritizuje v nej nečinnosť mesta a navrhuje riešenie

Obyvateľov žilinského sídliska Hájik už roky trápia diviaky, ktoré hľadajú jednoducho dostupnú potravu v nádobách na komunálny odpad. Okrem strachu o bezpečie svojich domácich miláčikov či detí im prekáža aj samotné prehrabávanie kontajnerov.

Zvieratá ich totiž často prevracajú a odpadky rozsypávajú po okolí. Pracovníci mesta ich pravidelne nadránom upratujú. Keďže viacerí Hájičania parkujú svoje vozidlá v blízkosti kontajnerových stojísk, niekedy si ich nájdu poškodené.

Kreatívna miestna obyvateľka, ktorá vyčíňanie diviakov sleduje pravidelne z okna, napísala netradičnú báseň. V Óde na diviaky opisuje nepríjemné zážitky so zverou a zároveň kritizuje nečinnosť mesta.

Navrhuje tiež zmeniť aktuálne smetné koše za iné, pravdepodobne polopodzemné. K tomuto kroku už na niektorých uliciach došlo, stále je však na Hájiku množstvo pôvodných nechránených stojísk.

Óda na diviaky

Po sídlisku svinka beží,
kontajner už pri nej leží.
Za ňou sedem prasiatok,
toto je len začiatok.
Pri košoch je rachot, hluk
mestu je to asi fuk.
Na tráve sú odpadky,
treba zvýšiť poplatky.
To sa deje noc čo noc,
nik nepríde na pomoc.
Naučila sa nám zver,
na ten náš triedený zber.
Riešenie by tu však bolo,
nečakať na ďalšie kolo.
Treba zmeniť smetiaky,
v lese by ostali diviaky…