Bezpečnostný analytik Bránik čaká pokračovanie bombových hrozieb. Cieľom je destabilizovať Slovensko, vraví

Hrozby bombovými útokmi sú na Slovensku až príliš bežné. Namierené boli proti približne 1300 objektom, z toho viac ako tisíc školám, ale aj bankám či obchodom s elektronikou. Školy sa však zatiaľ na Slovensku kvôli bombovým hrozbám zatvárať nebudú, uviedla štátna tajomníčka ministerstva vnútra Lucia Kurilovská na tlačovej konferencii v stredu. Polícia v ani jednom z objektov výbušninu nenašla a situáciu vyhodnotila ako kybernetický útok, respektíve indikátor hybridnej hrozby. Polícia bude dnes budovy škôl monitorovať.

Podľa bezpečnostného analytika Radovana Bránika však existuje reálna možnosť, že sa podobný útok bude v najbližších dňoch, alebo týždňoch opakovať, a jeho cieľom je destabilizovať krajinu.

„Buď tak koná jednotlivec, alebo malá skupina osôb, ktorí sa takto rozhodli otestovať možnosti bezpečnostného systému. Môže však ísť aj o súčasť nejakej vplyvovej operácie, ktorá môže byť vykonávaná v prospech cudzej mocnosti v snahe destabilizovať spoločnosť, pretože takto široký útok sme ešte na Slovensku nezažili. Prípadne môže ísť o hybridnú operáciu, kde koná skupina jednotlivcov a má ideologický, alebo politický cieľ,“ upozorňuje analytik. Spomína pritom obrovské nasadenie polície, poriadkových síl, bezpečnostných služieb, samospráv a ďalších úradov. To všetko prináša aj veľké hospodárske a ekonomické škody, kde sa už teraz účet môže pohybovať v stovkách tisíc eur.

Radovan Bránik zatiaľ nechce špekulovať o tom, kto konkrétne za útokom stojí. V súvislosti s nedávnym varovaním bezpečnostných zložiek niektorých európskych štátov pred hybridnými útokmi Ruska však hovorí, že sa východná stopa vylúčiť nedá. „Rusko otvorene dekklarovalo Európskej únii aj Slovenskej republike nepriateľský postoj. Rusko sa nikdy netajilo tým, že je veľmi výkonnou mocnosťou čo sa týka hybridných operácií a rôznych vplyvových agentúr. Logiku to dáva, ale bol by som veľmi opatrný pri hodnotení bez dôkazov. Môže to byť aj operácia pod falošnou vlajkou. Ak ste ruská agentúra a nechcete na seba upozorniť, tak si nebudete dávať adresu s ruskou koncovkou. Môže to byť len snaha na Rusov upriamiť pozornosť a môže za tým byť niekto iný. Ale súčasne platí, že najmotivovanejším hráčom proti EÚ a Slovensku je Ruská federácia,“ tvrdí.

Výhražný mail školám prišiel s ruskou koncovkou, jeho obsah však spomína islam, mudžahedínov a údajné krivdy, ktorých sa Slovensko malo dopustiť voči moslimom. Radovan Bránik však upozorňuje, že naša krajina v jej modernej histórii nikdy nekonala tak, aby si od moslimských teroristov vyslúžila odvetu či pomstu. „Ja si myslím, že predovšetkým išlo o to, zaujať. A naozaj to vzbudilo enormnú pozornosť, a môžme čakať v najbližších dňoch, týždňoch, že sa to zopakuje. Vplyvová operácia má vtedy zmysel, ak ten vplyv realizuje. Z tohto hľadiska výsledok už bol dosiahnutý. Bola nasadená technika, boli nasadené poriadkové sily, boli evakuované objekty.“ A práve opakovanie bombových hrozieb v takom rozsahu ako tento týždeň, či dokonca ešte vo väčšom, môže byť nebezpečné. „Ak by sa to v najbližšom čase často opakovalo, tak to dokáže významne zamávať stabilitou krajiny. Ten efekt, ktorý to teraz má, je ako z učebnice úspešných vplyvových operácií,“ dodáva analytik.

Situáciu zatiaľ verejne nekomentovali minister vnútra, predseda vlády či iní politici. Radovan Bránik v tom nevidí nič mimoriadne, konať by podľa neho mali predovšetkým bezpečnostné zložky štátu. „Zatiaľ nevidím dôvod, aby sa politici vyjadrovali. Mali by počkať na vyšetrenie bezpečnostnými zložkami. To, že nekomunikujú neznamená, že bezpečnostná rada nefunguje. Na úrovni bezpečnostnej rady procesy bežia tak, ako majú. Ticho zo strany politikov je skôr signálom, že to berú vážne.“

Omnoho vážnejšie Radovan Bránik vníma dopad bombových hrozieb na náladu v spoločnosti. „Časť ľudí to bude vysmievať a budú hovoriť, že sa niekto zabavil a poslal to na viac adries, ako bežne. Bezpečnostné zložky však musia konať a nesmú to ignorovať.“ Situácia môže podľa analytika gradovať, ak by hrozbám bombových útokov čelili napríklad nemocnice, kde by bolo omnoho náročnejšie vykonať evakuáciu. „Ak by sa to malo týkať napríklad nemocníc, kde sú JIS-ky a urgenty, antiseptické priestory, tak by to bol problém. Ak to bude narastať, tak po dvoch, troch mesiacoch to bude možné vyhodnotiť, ako súčasť koordinovanej, systematickej operácie, ktorá smeruje k destabilizácii Slovenska a k nášmu vyextrahovaniu z NATO a Európskej únie,“ uzatvára Radovan Bránik.