Historické osobnosti Žiliny II. – Žofia Bosniaková

Na Žofiu Bosniakovú ľudia spomínajú len v dobrom. Preto je aj po smrti uctievaná ako svätica, i keď nikdy za ňu nebola vyhlásená. Narodila sa v rodine uhorského šľachtica a protitureckého bojovníka Tomáša Bosniaka. Prvé manželstvo s barónom Michalom Serényim netrvalo príliš dlho. Neskôr sa druhýkrát vydala za palatína Františka Vešeléniho s ktorým sa v roku 1630 presťahovali do renesančného kaštieľa v Tepličke nad Váhom. Tu sa Žofii a Františkovi narodili dvaja synovia Adam a Ladislav.
 
Jej dobrosrdečnosť nemala hraníc

Žofia, ako 17 ročná vdova, dostala po svojom pozostalom manželovi Michalovi Serényim veľké dedičstvo. Prial si, aby každý mesiac rozdala 25 zlatiek tým, čo to najviac potrebovali. Najbližšie roky života zasvätila pomoci chudobným. Sama o sebe tvrdila, že jej životným poslaním je konať dobro a dobré skutky. S jej druhým manželom Františkom Vešelénim založili útulok pre chudobných, opustených a chorých. Taktiež založili nadáciu s poskytovaním pôžičiek, no úroky plynuli v prospech útulku. Keďže Vešeléni so svojou manželkou netrávil veľa času, kvôli politickej a vojenskej angažovanosti, Žofia bola iniciátorka všetkých charitatívnych organizácií a ona bola tá, ktorá sa starala o ľudí čo potrebovali pomoc a bola s nimi v bezprostrednom styku.

Ako jediná z pochovaných pod Strečnianskym hradom ostala mumifikovaná

Žofia Bosniaková zomrela ako 35 ročná v roku 1644. Jej pozostatky boli uložené v kaplnke na hrade Strečno. Kvôli vtedajším nepokojom , rodina usúdila, že hrad Strečno bude pre nich najbezpečnejší.  V roku 1674 Viedeň nariadila zbúrať niektoré hrady na Považí a medzi nimi aj tento hrad. Keďže sa povrávalo, že v útrobách hradu sa skrýva poklad, v roku 1689 dal jeho nový majiteľ Ján Jakub Löwenburg príkaz na preskúmanie ruín. Poklad síce nenašli ale obrovským prekvapením bolo, keď v krypte medzi rozpadnutými rakvami, našli neporušené telo Žofie Bosniakovej. Po viacerých štúdiách a výskumoch, sa vedci zhodli, že ide o raritný zjav a v medicínsko-patologickej praxi je táto mumifikácia neznáma. Keďže k prirodzenej mumifikácii dochádza až pri extrémne suchých podmienkach, vedcom teda vŕta hlavou, ako je možné, že ostatné telá zosnulých boli rozpadnuté.

Aj po jej smrti si obyvatelia Tepličky nad Váhom veľmi radi pripomenú túto skvelú a dobrosrdečnú ženu. Kým bola vystavená v presklenej rakve v Tepličke nad Váhom, mnohí obyvatelia sa k nej chodili modliť a bola často vyhľadávanou osobou na Slovensku. Bohužiaľ, Žofia nedávala spávať jednému Žilinčanovi, ktorý ju často vídal vo svojich snoch a preto sa rozhodol v roku 2009 podpáliť jej telo aj s rakvou. Pre obyvateľov, ale aj pre Považské múzeum to spôsobilo veľké škody a smútok.