Svetoznáma gitaristka, ktorá hrala na najväčších koncertoch hviezd ako Michael Jackson či Jeff Beck. Nezastaviteľná žena, ktorá sa z malého dievčatka fascinovaného skupinou The Beatles vypracovala na učiteľku hudby a neskôr precestovala so svojou gitarou celý svet, vytvorila tri sólové albumy a vydala niekoľko gitarových kurzov. Nezameniteľná Jennifer Batten uprostred predošlého týždňa navštívila SMER KLUB 77 v Žiline, kde vystúpila so svojou skupinou.
Čo ju priviedlo k hudbe, prečo sa jej tvorba počas rokov výrazne zmenila a aký odkaz nesie sa dozviete v exkluzívnom rozhovore s úspešnou gitaristkou. Jennifer okrem iného prezradila, ako sa stretla s Michaelom Jacksonom a ako sa jej s ním spolupracovalo v porovnaní s Jeffom Beckom.
Čo Vás priviedlo na Slovensko a prečo ste si pre svoj koncert vybrali práve Žilinu?
Tento muž (ukazuje na vedľa sediaceho muža). Tento muž je môj agent z Talianska. Spolu sme prešli množstvo úžasných miest, ktoré sme nikdy predtým nevideli. Je to dobrodružstvo, precestovať celý svet.
Je toto Vaša prvá návšteva našej krajiny?
Raz sme už na Slovensku boli. Hrali sme v hudobnom podniku Blue Note Jazz Club v Novom Meste nad Váhom. V Žiline sa zdržíme iba túto noc a následne budeme pokračovať do Poľska.
Ako sa cítite pred koncertom? Zažívate ešte stále pred vystúpeniami nervozitu?
Pripravená rozbaliť to! To, či som nervóza, závisí od veľa vecí. Záleží na tom, ako dobre som pripravená na zvládnutie skladieb a aká je akustika v miestnosti. Veľmi dôležitá je aj energia, ktorú vyžaruje publikum.
Ako sa Vám zatiaľ páči tu? Videli ste už publikum?
Zatiaľ sa mi tu páči, ale vždy sa to môže pokašľať. Publikum som ešte nevidela. Pre mňa je to podobné, ako svadobný deň – nechcete predsa vidieť ženícha skôr, než nadíde ten správny čas.
Čo Vás priviedlo k hudbe?
K hudbe ma priviedli The Beatles. Videla som ich v televízii v dobe, keď ich milovalo celé mesto. Zakaždým, keď vyšla nová pieseň, chodili sme jeden k druhému domov, aby sme si ju vypočuli. Okrem toho, moja sestra mala gitaru a ja nie, tak som jej závidela. Keď sa spojili tieto dve veci, jednoducho som musela mať gitaru aj ja. Mala som vtedy 8 rokov a okamžite som sa na nej začala učiť hrať.
Kedy ste po prvýkrát hrala pred publikom?
Bolo to dosť neskoro, myslím, že som mala 21 rokov. Mama ma totiž nechcela pustiť hrať s cudzími ľuďmi. Po prvýkrát to bolo v nejakom hipisáckom bare. Stála som vedľa druhého gitaristu a hrala som jazz. Zarobila som si vtedy 12 dolárov. Myslím, že som ich minula na smoothie (smiech).
Čo považujete za vrchol svojej kariéry?
Pre mňa osobne to bola možnosť hrať s Jeffom Beckom. Samozrejme, spolupráca s Michaelom Jacksonom bola obrovským úspechom a zároveň krásnou možnosťou takýmto spôsobom vidieť svet.
Ako ste sa s Michaelom Jacksonom stretli?
Pracovala som, keď som sa dozvedela, že bude konkurz. Tak som sa naň prihlásila, spolu so stovkou ďalších ľudí. Michael tam nebol, nahrávali nás iba na video. O niekoľko dní neskôr mi zavolal niekto z jeho zamestnancov, že som ho zaujala. Mala som prísť na skúšku s kapelou a zistiť, ako sa nám bude spolupracovať. Ďalej si pamätám už len to, ako stojím v Tokiu pred 40-tisíc ľuďmi. Predtým som hrala nanajvýš pred tisíckou divákov, takže to bolo trošku iné (smiech).
Boli ste s Michaelom Jacksonom blízki? Ako sa s ním pracovalo?
Bola som jedna zo stovky zamestnancov. Nechodili sme sa spolu baviť. Každý s ním mohol hovoriť počas skúšok, ale keď sme vyrazili na cestu na ďalšie miesto, boli sme ubytovaní v troch rôznych hoteloch. Tak veľa ľudí s ním zakaždým cestovalo. Na koncertoch vždy zmizol počas skladby Man in the Mirror. Z pódia ho museli dostávať takto urýchlene pre jeho vlastnú bezpečnosť. Potom sme ho nevideli do ďalšieho vystúpenia.
Bolo to iné s Jeffom Beckom?
Jeff bol úplne iný. Namiesto stovky ľudí s ním pracovalo len 12, takže sme spolu stále komunikovali. Bežne sme spolu jedávali, čo bola s Michaelom veľmi vzácna príležitosť. S Jeffom sme priatelia.
Váš hudobný štýl sa počas rokov výrazne zmenil. Čím to bolo?
Myslím si, že je zdravé, aby sa hudobník neustále vyvíjal. Najlepšie je mať otvorené uši a nechať sa inšpirovať rôznymi vecami. Môj smer sa zmenil zakaždým, keď ma ten starý začal nudiť. Vždy som sa snažila do svojej hudby vnášať nápady z rôznych zdrojov. Rozdiel medzi mojím prvým, druhým a tretím albumom bol obrovský, pretože medzi nimi uplynulo niekoľko rokov. Keby som mala nahrať nový album teraz, opäť by bol úplne iný.
Aký by bol?
Myslím, že by bol komerčnejší. V tom zmysle, že by zarezonoval u viac ľudí, než moja prvá nahrávka. Je to tým, že som dekády cestovala a videla, na čo ľudia najlepšie reagujú. Nezáleží na tom, či hráte svoju vlastnú skladbu, alebo cover. Vždy je úžasný pocit vidieť, ako vaša hudba rezonuje s ľuďmi. Pre to tam ste.
Myslíte, že je Vaša hudba odlišná od tej, ktorá je dnes populárna?
Dnes budem hrať niekoľko originálnych skladieb, ktoré sú určite iné, než to, čo bežne počujete v rádiu. Určite však zahrám aj niekoľko rádioviek. Taktiež veci od skupín ako Van Halen či Toto, takže tu budete počuť širokú škálu žánrov.
Pracovali ste s hudobníkmi, vytvorili ste vlastné sólo albumy a dokonca ste vyučovali hudbu. Čo Vás najväčšmi napĺňalo?
Rôznorodosť. Mohla by som povedať, že moja sólová šou bola bombová, ale potom mi začala chýbať interakcia s ľuďmi. Tak som znovu začala hrať so skupinou, no začala mi chýbať filmová šou, tak som znovu začala nahrávať. Keďže som bola počas Covidu dva roky zatvorená doma a nahrávala som, teraz chcem byť medzi ľuďmi. Možnosti sú ako švédske stoly a ja z nich chcem všetko (smiech).
Chcete svojou hudbou niečo povedať svetu?
Len prosím ľudí, aby udržali živú hudbu pri živote. Aby vstali od počítačov a prišli sa na nás pozrieť do klubov. Je veľmi dôležité udržiavať interakciu medzi ľuďmi.
Máte obľúbené miesto alebo krajinu, kam sa rada vraciate?
Och Bože, neviem. Je niekoľko miest, ktoré sa mi vryli do pamäte. Milujem Španielsko a bolo skvelé ísť hrať do Írska. Viem, vymenovala som až dve miesta (smiech). Neplánujem, že sa tam niekedy vrátim, pretože si nerobím žiadne plány sama. Vždy očakávam email, ktorý mi povie, kam vlastne idem.
Vyhovuje Vám takýto spôsob života?
Áno, je to ako Mission Impossible. Tu je tvoj zoznam vecí, ktoré musíš dnes stihnúť. Tento chlapík (opäť ukáže na svojho agenta) mi vždy povie, čo sa dnes bude diať a koľko hodín to bude trvať. Kde sa zastavíme, kde budeme jesť a vystupovať.
Ako často koncertujete?
Často! Odkedy sa uvoľnili opatrenia kvôli Covidu, behám okolo celej planéty ako blázon. Doma sa zastavím na týždeň a potom idem napríklad do Santiaga de Chile na niekoľko vystúpení. Len Boh vie, čo prinesie ďalší rok.
Čaká Vás doma rodina?
Doma mám iba psa Bambiho a najlepšieho priateľa, ktorý sa oňho stará. Bambi je plemena Papillon.
Máte aj Vy svojho obľúbeného interpreta alebo kapelu?
Na prvom mieste pre mňa vždy bude Jeff Beck. Potom sú tu známi hráči ako napríklad skupina Dirty Loops, ich hudba je skutočne vzrušujúca. Keby v mojom meste hrala indická basistka Mohini Dey, určite by som išla na jej koncert. Mám rada ľudí, ktorí robia niečo nové a naozaj to vedia. Napríklad brazílska gitaristka Lari Basilio a gitarista Mateus Asato vytvárajú pre moje uši prevratné diela.