Žilinská univerzita sa podieľa na projektovaní bezpečnejších ciest a diaľníc revíziou technických noriem

Dominika Rovňanová
•
15 október 2022, 13:51

Zdrojom nejasností pri projektovaní ciest a diaľnic, ale aj pri schvaľovacom procese sú často nezrovnalosti v normách a neaktuálnosť limitných hodnôt. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky preto ešte v roku 2020 požiadalo o revíziu štyroch noriem, ktoré nastavia nové rámce pre projektovanie cestných komunikácií.

Ide konkrétne o predpisy pre projektovanie ciest a diaľnic, križovatiek, miestnych komunikácií a tiež normy pre názvoslovie. „Nové normy sa približujú zásadám projektovania v zahraničí, predovšetkým v Českej republike, Nemecku a Rakúsku,“ uviedla Adriana Valentovičová z oddelenia marketingu na UNIZA. Do platnosti by mali vstúpiť začiatkom budúceho roka.

Na ich revízii sa podieľa projektový tím Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline (UNIZA) v spolupráci so Stavebnou fakultou Slovenskej technickej univerzity a Dopravoprojektom Bratislava. V súčasnosti sú nové normy v štádiu pripomienkovania aj spolu s technickými podmienkami, ktoré budú podrobnejšie definovať niektoré návrhové prvky a ich použitie.

„Normy definujú nové návrhové prvky, ktoré sa v zahraničí s úspechom používajú už niekoľko rokov a mali by priniesť zvýšenie komfortu jazdy a bezpečnosti cestnej premávky, ale zároveň rešpektovať aj optimálnosť investičných nákladov a zosúladenie slovenských noriem s európskym štandardom,“ povedal vedúci projektového tému Ján Čelko, rektor UNIZA.

Cieľom revízie je okrem odstránenia nedostatkov aj aplikovanie výsledkov výskumných aktivít a skúseností z projekčnej a stavebnej praxe, bezpečnostných auditov a inšpekcií. Zmeny v normách sa týkajú aj zásadných prvkov, napríklad návrhových období, ktoré projektový tím odborníkov zosúladil aj s etapovitosťou výstavby na 20 rokov a pre konštrukciu vozovky na 30 rokov.

Aké zmeny sú v revidovaných normách?

Novým spôsobom bude definovaná návrhová rýchlosť, ktorá je stanovená ako najvyššia dovolená rýchlosť. Normy umožnia na základe zohľadnenia priestorových podmienok zníženie alebo zvýšenie najvyššej dovolenej rýchlosti až o 30 km/h.

Zmena sa týka aj cestného zákona. Z noriem budú vyradené rýchlostné cesty ako samostatný druh pozemnej komunikácie, zostávajú ako kategória diaľnic len pre prípady, kedy na miestach určených pre cesty európskeho významu postačuje zúžený typ cesty, prípadne nebude potrebný plnohodnotný 4-pruhový profil a kapacitne bude postačovať dvojpruhová cesta.

Jednou zo zásadných úprav je aj zmena sklonu povrchu cesty, ktorý je v súčasnosti zdrojom horšieho odtoku vody a následne zvýšeného rizika dopravnej nehody. Zmeny sú aj v šírkach jednotlivých typov ciest, zavádzajú sa trojpruhové cesty so striedaním pruhov systémom 2+1.

Vzhľadom na zrušenie samostatnej križovatkovej normy je v nových normách projektovanie križovatiek rozdelené podľa základného druhu a typu križovatky. Do normy pre projektovania diaľnic sú navrhnuté spravidla križovatky mimoúrovňové, pre projektovanie ciest sú navrhnuté všetky druhy úrovňových križovatiek. Do normy pre projektovanie miestnych ciest sú zahrnuté všetky typy križovatiek.

Rovnako ako pri cestách, tak aj pri križovatkách, je navrhnutý celý rad zmien a noviniek, týkajúci sa ich návrhových prvkov, ako aj vzájomnej vzdialenosti križovatiek. Novinkou pri projektovaní ciest je návrh pripájacieho pruhu na hlavnej ceste vľavo od priebežného jazdného pruhu.

„Tvorba nových noriem je veľmi náročný a zložitý proces. Vytvorili sme podklady pre návrh bezpečnejšej a komfortnejšej budúcej dopravnej infraštruktúry, aj keď sme museli často čeliť snahe o znižovanie nárokov na kritériá bezpečnosti za účelom znižovania nákladov na budúcu výstavbu,“ dodal vedúci projektového tému Ján Čelko, rektor UNIZA.

Projektový tím zo Stavebnej fakulty navrhol všetky nové prvky na základe dlhoročných skúseností, vedeckých analýz, ale aj diskusií s partnermi.