Obec Vysoká nad Kysucou si v nedeľu 24. apríla 2022 pripomenula 77. výročie Semetešskej tragédie pietnou spomienkou, ktorá je každoročne organizovaná priamo pri pamätníku obetiam. Pamätník stojí ako nemý svedok hroznej udalosti na mieste, kde v roku 1945 vyhasol život 21 mužov.
Pietnej spomienkovej slávnosti sa zúčastnili aj starostovia z iných kysuckých obcí, riaditeľ OCR Kysuce JUDr. PhDr. Matej Šimášek, PhD., podpredseda SZFB RSDr. Juraj Drotár, predseda ZO SZFB Tibor Gáborík, príslušníci 5. Pluku špeciálneho určenia Žilina a ďalší pozvaní hostia.
V mene všetkých obyvateľov Vysokej nad Kysucou položili k Pamätníku obetiam Semetešskej tragédie kvetinové vence, ako symbol spomienky, že i po 77-tich rokoch pamätáme na chlapcov a chlapov, ktorým životné sny a túžby zobrali bezcitní vrahovia.
V piatok, 20. apríla 1945 okolo 7. hodiny ráno prechádzala osadou Semeteš hliadka asi 80 vlasovcov cestou smerom z Veľkého Rovného do Turzovky.
Pri prechode uvedenej jednotky však v nešťastnú chvíľu explodovala mína, ktorá bola zakopaná v pravej strane štátnej cesty. Obecná kronika uvádza, že ju nainštalovali neznámi páchatelia, pravdepodobne však išlo práve o partizánov oddielu Rodina.
Výbuch otriasol celou osadou a dvoch členov nacistickej hliadky zabil. Pomsta na seba nenechala dlho čakať. Nacisti obkľúčili časť osady, vtrhli do miestnych chalúp, vyháňali ľudí a začali drancovať.
Osemnásť mužov z osady zoradili do trojstupu a viedli po ceste do Turzovky, kde sídlilo gestapo, niektorí z nich mali len 16 rokov.
Zo spomienok pozostalých vyplýva, že chlapi boli presvedčení, že ich predvedú na gestapo a budú ich vypočúvať, no verili, že sa všetko vysvetlí.
Na mieste, kde sa nachádza pamätník mužov šachovito rozostavili a oproti nim postavili guľomet. Sedemnásť z nich padlo, ako jediný tragédiu záhradne prežil Štefan Cipár. Strela z guľometu mu len škrabla rameno a tak sa krvácajúc dostal k priateľovi, ktorý privolal lekársku pomoc.
Zabíjaniu ale nebol koniec. Ďalších dvoch mužov odvliekli od rodín a zastrelili v blízkom lesíku. Niektorých strieľali aj vo vlastnom dvore.
Rovnaký osud čakal aj Jozefa Gumančíka, ktorý vyšiel na vyzvanie nacistov z domu. Na rukách mal iba polročného synčeka, no krutému osudu sa aj tak nevyhol.
Tragédia odohraná v Semeteši sa stala mementom histórie obce, ale aj jednou z udalostí, ktoré sa spájajú s prvou a druhou svetovou vojnou.
Preto je dôležité nezabúdať na tieto zverstvá najmä kvôli generáciám, ktoré ich nezažili, aby sa už nikdy viac nezopakovali.