Študentka Žilinskej univerzity Anastasiia: Ukrajinu a svoj domov som začala milovať ešte viac

Anna Holešová
•
26 február 2022, 20:20

Anastasiia je mladá žena z Poltavy v Ukrajine, ktorá študuje Multimediálne technológie na Elektrotechnickej fakulte Žilinskej univerzity. Minulý rok odovzdala ako semestrálnu prácu ilustráciu vyobrazujúcu vojnový stav na Ukrajine. Nečakala však, že sa o necelý rok stane jej obrázok tak aktuálnym. Anastasiia momentálne žije v Žiline, no celú rodinu má na Ukrajine a veľmi sa o nich bojí.

V rozhovore s ňou sa dozviete, ako vníma situáciu na Ukrajine, ako ovplyvní jej štúdium a tiež to, ako sa na svoju ilustráciu pozerá dnes.

Aké pre teba bolo dozvedieť sa o vojne?
Vo štvrtok 24. februára o 5 ráno som sa zobudila z mnohých SMS v skupine v messengeri nášho domu. Oni sa pýtali na kľúče od pivnice v našom dome. Hneď som si uvedomila, že niečo nie je v poriadku a začala som čítať noviny na internete. Potom som začala písať a volať rodičom. Rusko bombardovalo veľké mestá Ukrajiny a strategické vojenské objekty. Začala ma bolieť duša zo všetkých videí, ktoré si ľudia natáčali zo svojich domovov. Je to veľmi strašné. Je to naozaj vojna.

Čo všetko sa pre teba týmto mení?
Pre mňa sa zmení predovšetkým to, že som začala Ukrajinu a svoj domov milovať ešte viac. Treba si vážiť každú chvíľu strávenú s rodinou. Ukazuje sa tiež to, že ukrajinský ľud je veľmi patriotický a jednotný. Ukrajinskej armáde z vlastnej iniciatívy pomáhajú tisíce ľudí. Ruská agresia ničí naše budovy, cesty a naše životy, ktoré sme v posledných rokoch postavili, navrhli a pridelili im obrovské sumy peňazí.

Plánuješ ísť domov podporiť svoju rodinu?
Určite plánujem ísť domov a stretnúť sa so svojou rodinou hneď, ako sa situácia zlepší lebo bývame ďaleko od Slovenska a rodičia budú mať o mňa strach.

Ako súčasné udalosti na Ukrajine ovplyvnia tvoje štúdium v Žiline?
Momentálne je trochu ťažké sústrediť sa na učenie, ale učenie odvádza pozornosť od zlých myšlienok. Táto situácia ma len motivuje študovať a následne využívať svoje vedomosti. Navyše, bolo pre mňa veľmi prijemné prijať správu o podpore od univerzity.

Poznáš aj iných Ukrajinských študentov? Ako to nesú oni?
Áno, poznám. V prvý deň vojny boli niektorí z nich šokovaní a mali v úmysle urýchlene odísť na Ukrajinu. Za tieto dva dni sme sa nestretli, ale ak bude potrebná podpora, väčšina Ukrajincov je pripravená ju poskytnúť.

Čo vyjadrovala tvoja semestrálna práca a ako sa na ňu pozeráš dnes?
Keď som tvorila túto semestrálnu prácu, myslela som na situáciu na Ukrajine v roku 2014. Bol to ťažký rok, Ukrajina prišla o veľa mladých ľudí. Každá rodina zažila túto vojnu. V tom čase sme ešte nemali takú silnú armádu a ľudí silných duchom. Ale teraz sme však nezávislou krajinou a svoju slobodu dosiahneme všetkými prostriedkami. Tento obrázok symbolizuje nezávislú a silnú Ukrajinu. Je to veľmi nešťastné, ale dnes je táto ilustrácia obzvlášť aktuálna.