Ukrajinka Valeriia žijúca v Žiline: Považujem za nenormálne útočiť na moju krajinu pod zámienkou ochrany

V súvislosti s vypätou situáciou, ktorá sa odohráva u nášho východného suseda, sme oslovili Ukrajinku žijúcu v Žiline. Valeriia má 22 rokov a v roku 2017 odišla z Ukrajiny s cieľom získať vysokoškolské vzdelanie a momentálne študuje na Žilinskej univerzite.

Pochádza z ukrajinského prístavného mesta Čornomorsk, ktoré leží na juhu štátu neďaleko Odesy. Zaujímalo nás, ako prebiehajúci konflikt vníma, ako je na tom jej rodina, ktorá sa momentálne nachádza v epicentre útokov. 

Opýtali sme sa taktiež, či má stále kontakt so svojimi najbližšími a aké ďalšie kroky podnikne jej rodina – plánujú ostať v Ukrajine alebo utiecť? 

Dnes sa celý svet zobudil do veľmi pochmúrneho rána. Ako si ty spracovala informácie, ktoré sa hrnuli z každej strany?
Dnes ma o pol piatej ráno zobudil telefonát od mojej kamarátky, následkom čoho som si uvedomila, že sa niečo deje a so strachom som začala čítať správy. V správach informovali o výstreloch vo veľkých mestách po celom území Ukrajiny.

Muselo to byť pre teba ako človeka, ktorý tam má rodinu, veľmi náročné...
Áno, táto informácia sa veľmi ťažko vstrebávala. Hoci sa dovtedy v médiách veľa písalo o potenciálnej invázii, prišlo mi to ako niečo nepredstaviteľné v modernom civilizovanom svete. Avšak po prečítaní niekoľkých správ prišlo uvedomenie si reality a toho, čo sa deje a začal sa vo mne miešať strach s pocitom nespravodlivosti, ale zároveň aj s vierou v schopnosti mojej krajiny ubrániť pravdu.

Pôvodom si Ukrajinka. Vyjadrenia zo strany Ruska o dôvodoch bojov sa diametrálne odlišovali od okolitého sveta. Ako si to vnímala?
Pre mňa ako občana Ukrajiny sú vyjadrenia Putina o príčinách vojenských akcií absolútne nepochopiteľné. Putin vo svojich vyjadreniach veľa hovorí o utláčaní ľudí ruského pôvodu, o nacionalizme zo strany ukrajinskej vlády a o nebezpečí, ktoré Ukrajina predstavuje pre Rusko. Moji rodičia sa narodili v Rusku, kde mi žije aj veľa príbuzných. Ruština je môj rodný jazyk.

Ale ty si sa narodila na Ukrajine, mýlim sa?
Áno, ja som sa narodila na Ukrajine. Tam som vyrástla a považujem túto krajinu za svoj domov a seba zaraďujem iba k Ukrajine. Takých ľudí ako ja nikto na Ukrajine neohrozuje viac ako samotné Rusko. Považujem za nenormálne útočiť na moju krajinu pod zámienkou ochrany obyvateľstva. My na Ukrajine máme právo sa sami rozhodovať o tom, kde, s kým a aké dohody podpisujeme, samozrejme, pri dodržaní mierových princípov. My nikomu nehrozíme, chceme len mier a možnosť rozvíjať sa vlastnou cestou. 

Mnoho ľudí ukrajinského pôvodu teraz stojí pred otázkou, či by mali pomôcť svojej krajine aj inými spôsobmi. Vzhľadom na to, že tam ešte stále máš rodinu, ako sa k tejto situácii staviaš ty?
Touto témou sa dnes zaoberajú všetky moje myšlienky. Ako a komu môžem pomôcť. Cítim sa previnilo, že sa v tejto chvíli nenachádzam po boku svojich blízkych. V danej chvíli je moja rodina vystavená stálej hrozbe. V prípade zhoršenia situácie môžem s nimi stratiť kontakt. Samozrejme, chcela by som, aby boli v bezpečí, ďaleko od bojových akcií.

Kontakt s rodinou si teda zatiaľ nestratila. Vieš nám priblížiť aj pohľad tvojich blízkych, ktorí sa nachádzajú v rizikovej lokalite?
Jasné, som s celou rodinou a priateľmi zo všetkých kútov Ukrajiny v neustálom kontakte. Podporujeme jeden druhého a každý je pripravený pomôcť. Všetci dúfajú, že sa všetko čoskoro skončí, a preto to nikto nechce nechať tak a odísť. No zároveň majú všetci plán B a zbalené kufre. Všetci chápu, že najdôležitejšie je teraz nepanikáriť.

V mene celej redakcie vyjadrujem tebe a tvojej rodine podporu, takisto aj všetkým Ukrajincom, ktorí momentálne prechádzajú peklom. Chcela by si ešte niečo odkázať na záver našim čitateľom? 
Ďakujem za príležitosť vyjadriť sa a povedať ľuďom o emóciách a myšlienkach obyčajného človeka. Svet musí pochopiť, že sa dejú nenormálne veci a nemalo by to tak byť. Akákoľvek podpora pre ukrajinský národ je teraz dôležitá. Ďakujeme za vašu neľahostajnosť.