V reakcii na aktuálne prebiehajúci vojnový konflikt, ktorý sa odohráva u nášho východného suseda, vám postupne prinášame pohľady ľudí pochádzajúcich z Ukrajiny. S otázkami, ako vnímajú celú situáciu a či sú naďalej v kontakte so svojou rodinou, sme oslovili študentov aj pracujúcich.
Dve študentky Žilinskej univerzity Valeriia a Anastasiia opísali svoj pohľad na situáciu v krátkom rozhovore, ktorý si môžete prečítať v našom prvom článku alebo druhom článku. V pokračovaní sme oslovili dvoch Ukrajincov Vasila a Andriiho, ktorí už niekoľko rokov pracujú v Žiline, no veľkú časť rodiny majú na Ukrajine.
Vasil má 45 rokov a študoval na Ternopilskej Národnej technickej univerzite. V súčasnosti žije v Žiline a z Ukrajiny odišiel pred vyše tromi rokmi s cieľom nájsť si prácu na Slovensku a dostať z krajiny aj svoju rodinu. Pochádza z ukrajinského mesta Ternopil, ktoré leží v západnej časti na rieke Sered. Týmto mestom prechádza hlavná železničná trať medzi Ľvovom a Kyjevom a žije tu vyše 217-tisíc obyvateľov.
„Chcel by som dostať rodinu mimo krajiny, manželka a dieťa sú našťastie tu, už tretí mesiac bývame spolu. Už od roku 2014 som vedel, že nám hrozí nebezpečenstvo ale toto som neočakával. Putin sa správa ako Hitler a používa aj podobné propagandové technológie. Ja som veľmi prekvapený, že veľká časť Slovákov hovorí, že za to môže Amerika. Volal som domov a tam je taká vojna ako býva vo filmoch z obdobia druhej svetovej vojny, akurát, že teraz za ňu môže Putler.“
Andrii pracuje v Žiline už viac ako päť rokov. Prišiel sem ako študent univerzity, neskôr tu zostal žiť a zobral sem aj svoju manželku. Pochádza z centrálnej časti Ukrajiny z mesta Novi Sanzhary pod Poltavou. Myslí si, že Ukrajina má za čo bojovať pretože je silná a má svoju históriu, jazyk a kultúru. Ukrajinskí ľudia chcú chrániť svoju zem a nechcú vojnu, ktorá ničí životy.
„Komu by sa páčilo, keď vojaci bombardujú obytné domy, paneláky, materské škôlky a školy, a zameriavajú sa na ľudí? Nikdy sme nežiadali Putina o záchranu, my si len prosíme, aby bol mier a pokoj,“ vyjadril sa.
Andrii s manželkou sa rozhodli, že pomoc poskytnú v Žiline: „Rozmýšľali sme o návrate domov, ale nakoniec sme sa rozhodli, že môžeme pomôcť aj tu. Preto sme sa nahlásili s manželkou do Slovenského Červeného kríža a budeme čakať rodinu, blízkych, kamarátov. Ponúkame tak svoju pomoc pre všetkých, koho poznáme z Ukrajiny a ich rodinám tu v Žiline.“
Rodiny Andriiho a jeho manželky sa zatiaľ rozhodli zostať v Ukrajine a všetci dúfajú, že bude čo najskôr mier a uvidia sa všetci opäť doma.