Pandémia ovplyvnila projekt Erasmus+ aj na Katolíckej univerzite v Ružomberku, študenti realizovali virtuálne mobility

Juliána Hazuchová
•
17 február 2022, 15:30

Program Erasmus+ ako jeden z najúspešnejších v Európskej únie, má za hlavný cieľ podporiť mobilitu vysokoškolských študentov, ktorí môžu buď študovať v zahraničí, alebo absolvovať stáž v podniku, výskumnom ústave, laboratóriu či organizácii.

Vysokoškolské štúdium a cestovanie do zahraničia výrazne ovplyvnili súčasné pandemické opatrenia a tým pádom aj projekt Erasmus+. Zisťovali sme, ako prebieha na univerzitách v Žilinskom kraji. V minulých článkoch sme informovali ako aktuálne prebieha Erasmus+ na Žilinskej univerzite v Žiline a Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine.

Ako funguje projekt na Katolíckej univerzite v Ružomberku sa dozviete v rámci posledného zo série troch článkov od koordinátorky Michaely Moldovej Chovancovej a referentky pre mobilitu Lucie Kravčákovej.

Kedy sa univerzita zapojila prvýkrát do programu Erasmus+? Evidujete dátum, kedy ste vyslali prvých študentov do zahraničia?
Katolícka univerzita v Ružomberku sa do programu zaradila v roku 2002 podaním prihlášky na udelenie Erasmus University Charter, ktorá jej umožnila vysielať i prijímať zahraničných účastníkov mobilít programu Erasmus.

Ako sa záujem o tento projekt vyvíjal počas uplynulých rokov?
Záujem o program Erasmus rástol s počtom uzavretých bilaterálnych zmlúv so zahraničnými partnermi, s propagáciou zahraničných študijných pobytov medzi členmi akademickej obce, ktoré prioritne zabezpečovali pracovníci zahraničných oddelení a jednotliví pedagógovia.

Ako tento projekt ovplyvnila pandémia? Nastali nejaké komplikované situácie so študentmi, keď sa napríklad uzavreli hranice?
Tak ako aj iné oblasti života, tak aj mobility ovplyvnila pandémia. Na jednej strane sa zredukoval počet fyzických mobilít, no na druhej strane pandémia urýchlila zavedenie iných spôsobov vzdelávania (osobitne online vzdelávania) a spolupráce so zahraničnými univerzitami a pracoviskami, než na aké sme dovtedy boli na Slovensku zvyknutí.

Študenti i zamestnanci začali realizovať tzv. virtuálne mobility. Poslucháči absolvovali online prednášky, kurzy zabezpečované zahraničnou univerzitou a dokonca si vyskúšali tzv. home office, keď realizovali aj odborné stáže pre zahraničné firmy a charakter práce im umožňoval takto pracovať. Ďalší počas pandemického obdobia stážovali v psychologických centrách, detských domovoch, kúpeľoch, nemocniciach, základných i materských školách.

Situácie, ktoré súviseli s uzatvorením hraníc sme neriešili. Stretli sme sa však s repatriáciou pri návrate študentov na Slovensko a sprísnenými podmienkami vstupu do vybraných krajín (napr. Cyprus) v čase prvej vlny pandémie. Študenti, ktorí sú momentálne na mobilitách, sú vo veľkej miere s podmienkami v zahraničí spokojní. Nakoľko mnohé európske krajiny majú vyššie percento zaočkovaných ľudí, majú tak študenti lepšie možnosti voľnočasového vyžitia ako na Slovensku.

Ako momentálne prebieha komunikácia so zahraničnými univerzitami?
Aj pred pandémiou sa väčšina komunikácia realizovala cez email, no aktuálne, po skúsenostiach z prvých dvoch rokov pandémie, realizujeme čoraz viac videohovorov, využívame rôzne elektronické platformy a sociálne siete aj na komunikáciu so študentmi.

Z ktorých krajín najčastejšie prichádzajú študenti a o ktoré majú najčastejšie záujem?
Zahraniční študenti najčastejšie prichádzajú z krajín ako sú Francúzsko, Španielsko, Lotyšsko a Poľsko, v posledných rokoch máme však dobrú spoluprácu aj s mimoeurópskymi partnermi a to Albánskom, Gruzínskom, Arménskom a Ukrajinou. Domáci študenti majú v prevažnej miere záujem o mobility v Českej republike, Taliansku a Poľsku, obľúbené sú aj krajiny ako napríklad Nemecko a Chorvátsko.

Máte momentálne v zahraničí nejakých študentov? Nachádzajú sa aj u nás zahraniční študenti
Áno, v zimnom semestri aktuálneho akademického roka máme na štúdiu v zahraničí 12 študentov a praktickú stáž absolvujú 10 študenti. V letnom semestri sa vycestovať chystá ďalších 42 študentov.