Kynológ žilinskej mestskej polície Ján Murárik: Láska k zvieratám mi bola predurčená

Redakcia
•
31 január 2022, 14:30

Mestská polícia v Žiline má vo svojej kompetencii rôzne činnosti. Každý deň napríklad dohliada na udržiavanie verejného poriadku, kontroluje motoristov, či dodržiavajú dopravné predpisy, prípadne rieši rôzne priestupky a zabraňuje páchaniu trestnej činnosti.

Príslušníci sa stretávajú počas služby s rôznymi prípadmi. Niekedy zachraňujú životy podávaním rýchlej prvej pomoci, inokedy zasa včasnými zásahmi pri pokusoch o samovraždy. Okrem spomenutého patrí medzi ich činnosti aj práca so zvieratami, či už sú to psy, mačky, alebo dokonca hady a iné exotické zvieratá.

Túto prácu má v žilinskej mestskej polícii na starosti kynológ Ján Murárik, ktorý vám o nej priblíži viac. V rozhovore sa dočítate aj o tom:

ako si našiel cestu k tomuto povolaniu,
aká je práca kynológa a čo ho na tejto práci baví,
aké kuriózne prípady riešil.

Ako ste sa dostali k práci mestského policajta a kynológa? Vzťah k práci so zvieratami sa nedá naučiť, musí to mať človek v sebe…
Pamätám sa, že už ako školák som doniesol do školy namiesto kníh v aktovke šteňatá psa na ukážku, inokedy som z humna zobral iné šteňatá pretože fena nemala majiteľa a púšťal som ich do dvorov rodinných domov v dedine. Ako chalanovi z dediny mi láska k zvieratám bola predurčená, a takisto aj pomáhať im. Po takmer šestnástich rokoch tvrdej izolovanej práce v podzemí – v bani som zatúžil pracovať na dennom svetle, doslova na slnku a v kontakte s ľuďmi, niekde v okolí rodného bydliska. V tom čase Mestská polícia Žilina bola tou správnou voľbou a s odstupom času môžem konštatovať, že neľutujem. Pracujem pre mesto 25 rokov, z toho polovicu na referáte kynológie a odchytu zvierat.

S úsmevom je možné povedať, že poznáte každého psa v meste po mene. Je práca kynológa nebezpečná?
Ročne MP Žilina odchytí cca 150 psov, ktorí spravidla končia v útulkoch, u veterinára, v lepšom prípade v rukách majiteľa. Za tie roky, čo vykonávam túto prácu, poznám veľa chovateľov a, samozrejme, aj ich zvieratá. Niektoré opakovane odchytávame. Táto práca nie je nebezpečná, ale dávka rešpektu je na mieste. Okrem dvoch uhryznutí som rizikové situácie vždy nejako zvládol. Pri odchyte viem psa odhadnúť, viem, ako mám k nemu pristupovať, čo potrebuje, či stačí moja prítomnosť s milým oslovením, alebo či mám zvýšiť autoritu. Nepotrebujem, aby sa ma pes bál. Psa môžete veľakrát potrestať, prídete domov a vždy sa na vás teší, vrtí chvostom. Skúste mať konflikt s človekom, či vás milo privíta. To sú také rozdiely, ktoré ja vnímam.

Vycíti pes povahu človeka, resp. či sa ho človek bojí?
Áno, pes to vie vycítiť, napríklad idú dvaja psíčkari so svojimi psami, ktorí sa stretnú a už z diaľky zvieratá prijímajú energiu dominancie, alebo naopak. Je to o povahe, podobne ako u človeka. Na policajný výcvik, na socializáciu napr. nie je vhodný pes s bojazlivou povahou, tu musí byť dominantný a vyrovnaný typ s čistou mysľou.

Čo vás motivuje, resp. demotivuje v práci so zvieratami?
Keď odovzdávate majiteľovi zviera, ktorý na ňom lipne a vidíte tú radosť a vďačnosť, tak som šťastný aj ja, že som mohol urobiť niečo dobré. Poviem to jednoducho, ak by ma to nebavilo, už by som v tejto práci nebol. Som vďačný za podmienky, ktoré tu mám vytvorené pre svoju prácu, že to môžem robiť, naozaj ma to napĺňa. U mňa neexistuje, že by som ráno vstal a povedal si: „Bože, zas do tejto roboty.“ Počúvam ľudí a veľa z nich je nespokojných so svojou prácou, ja som spokojný.

Tvoju prácu si vážim nielen ja ako náčelník MP, ale, samozrejme, aj vedenie mesta, pán primátor, poslanci MZ. Spolupracuješ aj s inými organizáciami nad rámec svojho popisu práce, napr. s OZ Tulkáčik, pomáhal si im s odchytmi mačiek. Spolupracuješ napr. s Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Žilina (RVPS), s veterinárnym lekárom MVDr. Ferencom, s poľovníckymi združeniami, v marginalizovanej komunite si zároveň určený ako komunitný policajt.

Ďakujem, ale nie je to len moja zásluha, ale aj tých ľudí, ktorí mi podmienky vytvárajú. Ak by som ich nemal, neurobím nič.

Čo vám prekáža na chovateľoch, je niečo čo by ste im vyčítali?
Stretávam sa so psami, ktorí sú týraní, podvyživení, chovaní v otrasných podmienkach. Aj keď je zjavné, že pes má zdravotné problémy, nie je mu vôbec zabezpečená veterinárna starostlivosť. To ma hnevá, lebo to sa nedá pochopiť, že je toho človek schopný. Je to smutné. Takéto psy sa v spolupráci s RVPS odoberú a dostanú plnohodnotnú starostlivosť v žilinskom útulku. Som vďačný za to, že si dá chovateľ poradiť odo mňa, a hlavne keď vidím, že moje informácie padli na úrodnú pôdu a poučí sa. Nie pokuty, ale dobrá rada a pomoc, toto je pre mňa cesta, to ma napĺňa. Hnevá ma však, že veľa chovateľov má psov prihlásených v okolitých obciach a takto sa vyhýbajú plateniu daní v našom meste. Druhá skupina chovateľov zas chová zvieratá tak, ako ich rodičia, prarodičia, bez dôstojných podmienok na chov, povrchne, bez znalosti. Mám rád pozitívny prístup chovateľa. Musíme si však uvedomiť, že ak chce niekto chovať psa, musí spĺňať podmienky pre chov. Je to aj otázka financií, všetko niečo stojí, aj chov zvieraťa. V opačnom prípade plníme útulky.

Mestská polícia odchytávala veľa druhov zvierat, vrátane exotických. Aké to boli?
Okrem psov a mačiek to boli kone, poníky, kravy, ovce, kozy, prasa, nutria, vydra, dikobraz, hady, korytnačky, opica, leguán, veľa druhov dravých vtákov, bociany, labute, divé kačky, papagáje, často sa odchytáva aj poľovná srnčia zver a dokonca aj jeleň, ktorý zostal zakliesnený v plote ZŠ Bytčica. Bolo toho veľa, na všetko si nespomeniem. Samozrejme, pri chránených živočíchoch postupujeme podľa právnej legislatívy, najviac spolupracujeme so štátnou ochranou prírody, správou NP Malá Fatra.

Počas práce nemáte núdzu o kuriózne situácie, môžete uviesť nejakú?
Áno, bolo ich viac, spomínam si na nahlásenie drahého papagája, ktorý uletel zrejme neznámemu majiteľovi a sedí v tráve na sídlisku. Podľa popisu som usúdil, že pôjde zrejme o druh Ara, takže som bol naňho pripravený s rešpektom, nakoľko tento druh dokáže človeka nepríjemne zraniť. Po príchode na miesto som z diaľky spozoroval, že ide naozaj o druh Ara hyacintová, tento druh dosahuje dĺžku až 100 cm. Na mieste bola aj oznamovateľka. No keď som podišiel k zvieraťu, vyčarilo mi to úsmev. Išlo o vyhodenú dekoráciu. Pani oznamovateľke dosť dlho trvalo, kým pochopila, o čo ide. Veselý prípad som riešil aj v Trnovom. Po obci sa potuloval chovný cap, ktorý bol taký veľký, že sa nevošiel do služobného odchytového vozidla. Uviazal som ho teda o vozidlo a takýmto spôsobom sme prechádzali cez mestskú časť. Ľudia sa na tom dosť zabávali.

Chceli by ste niečo odkázať chovateľom?
Hlavne začínajúcim chovateľom psov by som chcel odkázať, aby si nekupovali psa podľa vzhľadu, ale podľa povahových vlastností, využitia, aby si zistili informácie o danom plemene, a či majú podmienky pre takýto druh psa. Pretože naozaj najviac „vyhodených“ psov je takých, ktorých si ľudia zadovážili pre vzhľad, nepoznajú jeho správanie, nevedia mu poskytnúť správnu výchovu. Práve pre neznalosť prístupu k zvieraťu, sa správanie u psa ešte viac zmení. Po čase nastane nervozita medzi chovateľom a psom, tá sa prenesie do rodiny a záver už poznáme. Ľahostajnejšej skupine chovateľov by som odkázal, aby si uvedomili, že ide o živý tvor, ktorý má city a nálady, má svoje potreby. Človek si dokáže otvoriť chladničku a vybrať si pokrm, ale chované zviera je závislé na chovateľovi. Nepoľudšťujte psov, nedokážu sa zmeniť na náš obraz, znova vznikajú iba problémy, vymkne sa vám to spod kontroly. Dávam do pozornosti aj novelu zákona o veterinárnej starostlivosti platnú od 1. 1. 2022, podľa ktorej psy narodené po 1. januári 2022 nebude možné v chovnom zariadení ako napríklad, dom, dvor alebo akékoľvek miesto, kde je zviera dočasne alebo trvalo chované, držať uviazané prostriedkom na uväzovanie, teda napr. klasicky na reťazi. Sú tam výnimky aj dvojročné prechodné obdobie. Podľa mňa je to krok správnym smerom.

Na záver by som chcel poďakovať všetkým občanom, ktorí si v našom meste plnia svoje podmienky pre chov a nepáchajú zbytočne priestupky. Veď zvieratá nerobia radosť len nám, ale platí to aj opačne, buďme voči sebe v tomto smere ohľaduplní.