Vianoce sú pre mnohých tým najkrajším dňom v roku. Celá rodina sa stretne pri ozdobenom ligotavom stromčeku a štedrovečernom stole, ktorý je plný dobrôt – či už tuhého, alebo tekutého stavu. Tí najmenší (ale veľakrát aj o kúsok starší) sa však tešia práve na ten vianočný stromček. Teda presnejšie na to, čo je pod ním.
V minulosti to tak ale nebolo. Ľudia sa kedysi radovali z maličkostí, ktoré v dnešnej dobe sú už samozrejmosťou. Z darčekov? Kdeže! Radosť bola najmä z toho, že mamka s tatom na ten stôl vôbec niečo pod zub dali. Stromček bol živý a deti nenachádzali radosť pod ním, ale priamo na ňom. Na stromčeku boli totiž povešané jabĺčka, domáce salónky či iné dobrôtky, ktoré si počas večere mohli odtrhávať.
V dnešnom uponáhľanom svete sa pred najdôležitejšími sviatkami v roku poväčšine sústredíme na to, aby pod stromčekom bolo čo najviac vkusne zabalených darčekov, rozhodujeme sa, či dáme na ne mašličku a či to len zlepíme páskou, prípadne nejakou stuhou. Živé, jednoducho ozdobené stromčeky nahradili umelé a moderné verzie s ozdobami od výmyslu sveta a každý rok sa ich snažíme vylepšiť, skrášliť podľa najnovších trendov. Hrnieme sa do nákupných centier, aby sme nakúpili čo najviac dobrého jedla či exotického ovocia, ktoré napokon mnohokrát plnia odpadkové koše a vyjdú navnivoč.
Snažíme sa potešiť blízkych materiálnymi vecami a zabúdame však na to najpodstatnejšie – na čas. Na čas, ktorý strávime v kruhu blízkych okolo jedného stola, pretože nikdy nevieme, kedy to bude ten posledný čas strávený takto spolu. Venujme preto dnes chvíľku aj myšlienkou na tých, ktorí už medzi nami nie sú.
V mene celej redakcie vám prajeme tie najláskavejšie sviatky plné radosti, úsmevov a dobrého jedla. Ako dar pre našich čitateľov sme pripravili článok, ktorý vás vezme o kúsok naspäť v čase. Do doby, keď boli veci mnohokrát o čosi jednoduchšie a keď to, či je niečo pod stromčekom, nebolo absolútne podstatné. Spomienky ľudí na tieto časy sme pretavili do písaného textu, rozdelili do troch regiónov, a to Kysuce, Liptov a Oravu. Príjemné čítanie!
Kysuce
Ráno, keď sme vstali, išli sme sa hneď umyť na krížne potoky (miesto, kde sa zlievali potoky, pozn. redakcie), do studenej vody. Prišli sme odtiaľ domov, pomodlili sme sa a začali s prípravami. Ráno ani celý deň sa nič nejedlo, prvé jedlo bolo až na večeru. Deň predtým sa napiekol domáci chlieb, vždy šesť kusov, z ktorých sa rozdalo 5 kusov najbližším susedom a jeden sa nechal pre nás na stôl.
Zobrala sa krabica, do ktorej sa dali kúsky jedál, ktoré sme jedli. To bolo pre kravy, teliatka a domáce zvieratá. Na stole sme mali cez deň cibuľu, zemiaky, ovos či pšenicu, oblátky, med, chlieb a všetko ostatné sa dalo a jedlo až večer. Robil sa vyliok (zastaralé slovo, pozn. red.) – to bolo ako kapustnica, ale bola to slivková a hrušková polievka. Varili sa zemiaky a kapusta, ale bez mäsa. Uvarilo sa to, položilo na stôl, na veľkú misu, aby sa urodilo na ďalší rok.
Varili sa aj parené buchty, poliali sa maslom, posypali makom a cukrom a položili na tú veľkú misu. Pri večeri to všetko bolo odložené na kredenci a odtiaľ sa to bralo. Varila sa krupicová kaša, ktorá bola posypaná škoricou a cukrom. Spravila sa aj hrachová kaša so zemiakmi. Na stole bol liter vína, ktorý sa rozlieval susedom, ktorí chodili po spievaní. Toho sme sa dotknúť nemohli. Mali sme len lipový čaj s citrónom. Po večeri sa kŕmili zvieratá, každému zvieratku sa dalo to, čo má rado a aby malo dosť.
Na stole veľa toho nebolo, neboli pomaranče ani jablká, boli to povojnové roky. Mali sme len orechy, lieskovce,... Piekli sa kapustniaky – z cesta, kapusty, škvarkov. Piekli sme aj moravské koláče, kysnuté s lekvárom, tvarohom. Upieklo sa len presne na tanier, nesmelo zostať nič na zmar. Tieto koláče sa ale mohli jesť až na Božie narodenie.
Na Štedrý deň sa nesmelo búchať, kričať, musel byť pokoj, všetci museli zostať počas večere pri stole. Niekedy sa piekli kolekcie (dnešné ozdoby, pozn. red.) z pudingu a vešali sa na stromček. Boli na to formičky. Tá kolekcia mala ale nevýhodu, že keď sa začalo kúriť (boli treskúce zimy), tak to padalo všetko na zem.
Po večeri utekali dievčatá pozametať izbu „do opaka“ (od dverí ku oknu), smeti zobrali na lopatku a išli na kopu hnoja. Tam sa museli postaviť na tú metlu a lopatku a čakať. Odkiaľ potom pes zaštekal, odtiaľ mali dievky muža. A predsa to bola pravda. Mojim sestrám to vyšlo, ale mne ten pes neštekal.
Potom sme išli po spievaní do každej chalupy. Zobrala sa harmonika, spievalo sa dom od domu, vinšovalo sa každému, mladým, starým, zdravie, šťastie,... Všade nám ulievali to víno, čo mali odložené na stole, potom sme prišli domov napité. (smiech)
Následne sme išli na polnočnú omšu. V kostole sa sedelo rozdelene – slobodné samostatne, vydaté samostatne, starší sedeli vzadu, mládenci na inej strane. Z kostola sme sa museli ponáhľať domov. Utekalo sa domov, aby zbožie zrelo. Kto prvý prišiel, tomu uzrelo.
Na Božie narodenie bol pripravený lavór, do toho sa dali strieborňáky (mince, pozn. red.), lyžica medu, chleba a v tom sme sa každý poumývali. Medom, aby sme boli sladkí a zdraví, chleba, aby sa nás držal celý rok, strieborňáky, aby nám nechýbali peniaze. Išlo sa znova do kostola, po príchode z kostola sa to, čo bolo pripravené zo Štedrého dňa, zjedlo. Niektorí ľudia chodievali vinšovať ešte pred Štedrým dňom. Ľudia sa rozdelili vždy aj s posledným, komu čo chýbalo, darovali. Polaznička (stromček) bola zavesená pod povalom.
Liptov
Prípravy sa robili už týždeň vopred. Chlapi išli do hôr po stromček, mali sme vždy živý. Na cestu si vždy zobrali do ťapky pálenky, aby sa posilnili a aby vládali po grúňach chodiť. Stromček sa pripravil večer pred Vianocami, dávali sa naň najmä jablká. Za stonku sa zaviazala nitka a potom následne uväzovali na stromček.
Salónky sa nekupovali, robili sa doma – z kockového cukru a ostatok sa dokúpil, aby mali deti čo odtrhnúť zo stromčeka. Pred Vianocami sa chodilo do kostola ráno na roráty (názov vianočnej omše, pozn. red.), na Štedrý deň šiel najmladší zobrať vody z potoka do vedierka, doniesol ju domov.
Keď sa začalo večerať, doniesol vedierko do izby a povedal: „Prú voda že oheň, narodil sa Kristus Pán v tento deň (prú znamenalo prv, nárečie, pozn. red.). A toto zopakoval trikrát. Vodu položil pod stoj, tam sa hodili mince, odkiaľ nesmel nikto nič vziať a v tej vode sa v to ráno umývalo.
Ženy pripravovali opekance, šúlky s bryndzou (šúlance s bryndzou, nárečie, pozn. red.), robila sa aj ovocná polievka, kde boli sušené hrušky, slivky a následne pridaná zátrepka.
Začal sa pripravovať stôl. Ten pozostával z týchto častí: na stole bola vždy peňaženka, aby peniaze nechýbali v ďalšom roku, šúlky s bryndzou a maslom, ale tie sa snažili gazdiné urobiť čo najdlhšie, čím dlhšie boli, tým viac narástli klasy v poli. Boli tam aj oblátky, med, ktorým sa každému spravil krížik na čelo, z dôvodu, že keď zomrieme, aby sme sa poznali.
Nesmela chýbať vianočka, opekance s makom alebo s bryndzou. Fľaška tuhého bola nutnosťou, takisto aj doma upečený chlieb, ktorý sa počas večera jedol tak, že sa nesmel krájať, ale iba odlamovať. Nôž bol na stole prísne zakázaný.
Tradíciou bolo aj to, že matka v rodine uvarila hrach a pred večerou ho hádzala do všetkých kútov. Hrach bol totiž určený pre anjelikov. Ráno na druhý deň deti kontrolovali, či anjeli hrach pojedli, no napokon zistili, že to myši mali v chalupe vianočnú hostinu. (smiech)
Gazda v dome pred večerou najprv zobral zo všetkého troška, keďže každá rodina mala doma teliatko, kravu či koňa, tak sa zvieratkám takýmto spôsobom dávali z každého jedla kúsok a až potom rodina večerala.
Hostina sa začala pomodlením, následne sa jedli oblátky s medom, potom sa odlamoval chlieb s cesnakom, aby ich muchy v lete neštípali. Po chlebe nasledovali (tie dlhé) šúlky s bryndzou a opekance. Po večeri sa deti pooobliekali a išli popod obloky domovov spievať — ku rodine či ku kamarátom.
Na koniec prišli na rad aj bohatšie rodiny – popod ich obloky sa zišli aj päť detí, keď dospievali, gazdiné iba z oblokov kričali: „Koľko vás je?“ A dala každému jednému po korune. Finálna zastávka bola na fare – kde sa spievalo najlepšie. Tam im totiž pán farár vždy dával viac.
Zadané dievčence chodili každá svojmu frajerovi zaspievať pod oblok. Pesničky boli spravidla určené iba na Vianoce. Verš z jednej piesne.: „U tých Gejdošov velikí páni, majú na stole misu s lokšami, a ešte k tomu červenô hriatô, keby nám dali bolo by nám to!“
Kde bol starý mládenec, tomu dievčatá zaspievali: „Z jednej strany chvojka, a z druhej kredenec, prečo si sa neoženil, ty starý mládenec!“
Najtradičnejšia vianočná pieseň bola táto: „Starie nohavice, kde ste, len nás s nimi nevymecte, do izby nás zavolajte a niečo dobrého udělajte. Opekance vám nechceme a oriešky kĺcť nevieme, len nám dajte pohár vína, čo budem červená jak malina.“
Niektorí mali aj harmoniku, spievalo sa po mládencoch, po rodine a keď skončili, bola aj polnoc. A to sa hneď išlo na polnočnú omšu. Z polnočnej šli už rovno všetci do postelí.
Druhý deň, na Božie narodenie, sa muselo ísť do kostola, potom poobede sa začínala koleda po domoch s pánom farárom a miništrantmi. Po tom, keď farár šiel koledovať, tak rodina musela mať pripravené peniaze na stole, na tanieri zbožie, ktoré sa mu zosýpalo do vreca, ktorý si niesol.
Orava
Pred Štedrým dňom chodili deti roznášať po chalupách vianočné oblátky. Rozdávalo sa vždy toľko, koľko bolo členov v domácnosti a jedna sa odkladala pre Ježiška. Stromček sa pripravoval deň pred Štedrým dňom alebo na Štedrý deň, zdobili sa nielen chalupy ale aj maštale - používali sa najčastejšie konáre z jedľe - chvojiny.
Živý vianočný stromček bol väčšinou zavesený z povaly (stropu), len menej často býval zemi v rohu. Zdobil sa jablkami, orechmi, doma vyrobenými salónkami (používali sa na salónky drievka alebo kocky cukru). Pod stromčekom býval postavený betlehem. Na Štedrý deň sa nechodilo nikam po návštevách, ľudia museli byť upravení a v čistom odeve. Nesmelo sa nič požičiavať a požičané sa muselo vrátiť. Jedli sa len jedlá bez mäsa.
Piekli sa najmä kysnuté koláče a chlieb. Po príprave cesta sa ruky utierali vonku na dvore o stromy, aby boli úrodné. Na večeru sa jedla najčastejšie kapustnica s hríbmi, opekance s makom, halušky s bryndzou alebo syrom. Varila sa fazuľová alebo šošovicová polievka, sladká slivková polievka a robili sa aj pirohy. Nesmela sa jesť hydina, aby sa z domu nerozletelo šťastie a majetok. Nesmelo sa veľa pobehovať po chalupe, všetko muselo byť po ruke.
Rozhadzoval sa po izbe ovos alebo pšenica. Večera začínala keď zazvonili kostolné zvony. Ako prvé sa jedli oblátky s medom a medom sa poznačil každý na čelo, aby boli ľudia dobrí a sladkí a usilovní ako včeličky. Všetky zvyšky z večere sa zaniesli domácim zvieratám. Po večeri sa sfúkla sviečka a sledovalo sa akým smerom pôjde dym. Ak šiel ku oknu, mal do rodiny pribudnúť ďalší člen, ak ku dverám, niekto z blízkych mal umrieť.
Na Štedrý deň sa robilo aj veštenie, či sa dievky vydajú. Tie museli po večeri pozametať izbu a smeti vysypať na hnoj. Potom už len počúvali odkiaľ bude štekať pes pretože z tej strany mal prísť jej vysnívaný. Chodilo sa aj na polnočné omše a do vrecka si gazdovia dávali jablko alebo kúsok chleba. Po príchode z kostola ním chodili pohladkať domáce zvieratá, aby boli zdravé.