FOTO: Útek Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera z nemeckého koncentračného tábora pripomína pamätná izba

Redakcia
•
09 august 2021, 15:50

Útek Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera z nemeckého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau pri poľskom Osvienčime a ich príchod do Žiliny pripomína od soboty 7. augusta pamätná izba. V priestoroch bývalého židovského starobinca na Hollého ulici ju otvorila Židovská náboženská obec v Žiline v spolupráci s mestom. Žilinčania či návštevníci sa v nej môžu dozvedieť viac o príbehu Vrbu a Wetzlera, ale najmä zoznámiť sa s dobovými priestormi, kde vzniklo známe písomné svedectvo o hrôzach koncentračných táborov.

Projekt bol spolufinancovaný cez Oblastnú organizáciu cestovného ruchu Malá Fatra. Pamätnú izbu bude prevádzkovať žilinská samospráva prostredníctvom Turistickej informačnej kancelárie mesta Žilina.

„Útek dvoch hrdinov Vrbu a Wetzlera z koncentračného tábora a správa, ktorú následne spísali v Žiline, má v dejinách zásadný význam. Svet dovtedy nevedel, čo sa deje v Auschwitzi, a práve v Žiline títo dvaja utečenci o tom podali správu. Riskovali životy, aby sa pokúsili zachrániť tisíce Židov pred istou smrťou. Z historického hľadiska si možno ani neuvedomujeme, aké miesto v Žiline máme. Verím, že táto historická udalosť a pamätná izba prilákajú do Žiliny ďalších turistov, ktorých zaujíma história a aj takýmto spôsobom naše mesto zviditeľníme,“ podotkol žilinský primátor Peter Fiabáne.

Na zaujímavosť v spojitosti s pamätnou izbou upozornil predseda Židovskej náboženskej obce v Žiline Pavel Frankl: „Pamätnú izbu sme zariadili aj za pomoci Krajského pamiatkového úradu v Žiline tak, aby bola veľmi podobná dobe, keď tu boli Vrba s Wetzlerom. Ľudia sem chodia z celého sveta a dúfam, že budú chodiť,“ povedal.

Slovenskí Židia Alfréd Wetzler a Walter Rosenberg sa 7. apríla 1944 podvečer skryli do priestoru v naskladanom dreve vo vonkajšom strážnom okruhu nemeckého nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. V noci po troch dňoch vyšli z úkrytu a dali sa na útek smerom na Slovensko. Prekonali 130 kilometrov, kým sa dostali cez hranice až do Žiliny, kde v dňoch 25. – 28. apríla pred Židovskou pracovnou radou vypovedali o tom, čo sa deje v tábore smrti, z ktorého ušli.

Na základe ich výpovedí bola spísaná detailná 32-stranová správa o fungovaní najväčšieho nacistického tábora smrti, ktorá mala zabrániť ďalším deportáciám a plánovanej smrti desaťtisícov ľudí v plynových komorách. Správa Wetzlera a Vrbu, známa aj ako Správa o Osvienčime a Brzezinke alebo Osvienčimská správa bola spísaná v anglickom jazyku a okamžite preložená do ďalších jazykov. Do troch častí správy spísali Vrba a Wetzler to, čo obaja alebo individuálne zažili.

Výpoveď obsahovala napríklad nákres táborov v Osvienčime a Brzezinke, náčrt krematória a plynovej komory, odhad počtu ľudí, ktorí zahynuli v plynových komorách podľa jednotlivých krajín, systém evidencie a fungovania táborov a ďalšie podrobné informácie. Vrba s Wetzlerom neskôr získali aj falošné doklady na mená Jozef Lánik a Rudolf Vrba, pričom obaja tieto mená využili ako pseudonym pri písaní knižných spomienok o tábore smrti. W. Rosenberg si meno Rudolf Vrba ponechal do konca života.

Odvážny čin Vrbu s Wetzlerom si ľudia každý rok pripomínajú Vrba-Wetzler Memoriálom spojeným s tradičným pochodom Po stopách hrdinov. Namiesto tradičného pochodu sa komunita a priaznivci memoriálu stretli tento rok v obci Skalité a v Žiline na spoločnom celodennom programe v partnerstve s mestom Žilina, Židovskou náboženskou obcou v Žiline, žilinskou župou, obcou Skalité, Nadáciou Polis, Neologickou Synagógou a projektom Žilina-Beskydy 26.