• 19. jún 2020 o 13:45

Martin zvládol Everesting zo Strečna na Polom: „Krása spočíva vo voľnosti a minime obmedzení“

Foto: Martin zvládol Everesting zo Strečna na Polom: „Krása spočíva vo voľnosti a minime obmedzení“
Foto: archív M.I.

Nastúpať v priebehu dňa 8 848 výškových metrov, teda nadmorskú výšku najvyššej hory sveta Mt. Everestu, je cieľom čoraz populárnejšej aktivity s názvom Everesting. O jeho cyklistickú verziu sa pokúšajú profesionáli aj nadšenci, stále viac úspešných absolventov pribúda aj na kopcoch v okolí Žiliny.

Počas pokusu nesmiete prijať fyzickú pomoc od cudzích osôb. Už v novembri 2017 sme písali o Petrovi Krajčim, ktorý pokoril výzvu na stúpaní medzi Tepličkou nad Váhom a Zástraním.

Everesting tento rok úspešne zvládol aj cyklista zo Žiliny Martin.Imrich, ktorý ju okorenil doplnkovými výškovými metrami až do hodnoty 10 000. Navyše si prípravu i priebeh pokusu zaznamenával, v následnom videu a článku pre špecializovaný cykloportál MTBiker.sk odhalil krásy aj nástrahy výzvy.

Martin nám v rozhovore prezradil dôležité tipy na prípravu či stravovanie, aj to, či plánoval od začiatku pridať k 8 848 metrom ďalších takmer tisícdvesto do okrúhleho počtu 10 000.

Na Everesting ste zvolili trasu zo Strečna na Polom, kde začínala a končila?

Trasa začínala na parkovisku pod hradom Strečno a končila hore v sedle tesne pod pamätníkom vo výške približne 1000 metrov nad morom. V prvom rade je to doslova „legendárny“ kopec pre žilinských cyklistov, a hlavne je pre mňa zábavný. Keďže tu človek strávi poriadne dlhý čas, treba si vybrať stúpanie, ktoré ho neubíja.

Z hľadiska Everestingu nebol môj výber úplne ideálny, pretože sa v druhej časti ide v podstate po teréne a sklon tam nie je pravidelný, ale jednoducho mám tento kopec rád, je rozmanitý a poskytuje krásne výhľady.

Bolo od začiatku cieľom nastúpať 10 000 výškových metrov namiesto “originálnych” 8 848?

Osobne mám rád výzvy, ale definitívne padlo rozhodnutie až počas samotnej jazdy. Keďže všetko išlo výborne a stále som si nechával rezervu, tak prečo nie? Hovorím si, že keď už sa tu „trtoším“ tak dlho, bola by škoda nepotiahnuť k takému peknému číslu. Navyše, tak skoro sa mi nebude chcieť ísť do toho znovu. A bol som zvedavý, či to zvládne aj obrazovka cyklopočítača a či na niečo také mysleli pri navrhovaní obrazovky. Ukázalo sa, že áno...:)

V čom spočíva mentálna, fyzická aj materiálna príprava na pokus?

Nechcem tu hovoriť žiadne reči o sile ľudskej mysle a podobné klišé, ktoré ste už určite neraz čítali. Ale základom je dobre nastavená „hlava“ a pozitívne myslenie, pretože fyzicky sa na také extrémy ťažko špeciálne pripraviť. Teda potrebujete dobrú kondíciu, ale nikto si nedáva v tréningu 15 hodinové výjazdy.

Čo ale potrebujete, je výborná vytrvalosť, ktorá prichádza s rokmi tréningu. Zase čím ste rýchlejší, prípadne aj ľahší, tým všetko kratšie trvá, čo tiež nie je na zahodenie. Ja osobne veľmi rád jazdím v kopcoch, v podstate tam smeruje väčšina mojich výjazdov a rovnako už dlhé roky jazdím každoročne dlhé MTB maratóny. V podstate trénujem stále, jazdím aj v zime, či už na biku alebo na skialpoch. A to všetko sa pekne zúročí. Takže mi stačilo len 3 týždne tomu dať trochu viac štruktúry a intenzity, a bol som ready.

Podstatná časť trate bola po teréne. Zdroj: Archív I.M.

Ale takéto akcie sú z veľkej časti o skúsenostiach a s tým spojeným komfortom. Treba vedieť, ako si ho vytvoriť, mať otestované veci, či už posed, oblečenie a podobne. Čo sa neprejaví pri bežných výjazdoch, môže byť po desiatich hodinách poriadny problém. A rovnako treba dbať na detaily...

Len ako príklad uvediem také ergonomické gripy, ktoré som nasadil a ktoré inak nepoužívam, no pri tomto extréme sa ukázali ako skvelá voľba. Ono je toho, samozrejme, viac, a koho to zaujíma, nájdete to v našom videu a článku na www.mtbiker.sk

Čím ideálne zamestnávať hlavu počas šliapania?

Základné pravidlo znie, že nesmiete myslieť na tú porciu ako na jeden celok, a ešte nebodaj čumieť neustále na výškomer, hodiny, alebo kilometre. Mňa čakalo cca 15 výjazdov, rozdelil som si to na časti po troch. A potom som si povedal, že od desiateho už bude pohoda. Mám výhodu, že dokážem byť celý deň na biku alebo v horách, len sám so sebou a nemám žiadny problém...

Dokonca mi to pomáha premýšľať a triediť si veci v hlave. Poriadne moju hlavu zamestnala aj tvorba videa, teda čo kde natočím, čo kedy poviem, ako sa zladím s naším kameramanom Adamom a podobne. Potom ma zase prišla pozrieť manželka Lenka s juniorom, občas sa pristavil niekto známy. V závere opäť prišiel Adam a točili sme. To bola moja výhoda, a vážne mi všetko ubehlo ako voda.

Everesting sa ľahšie zdoláva s podporou rodiny a priateľov. Zdroj: Archív I.M.

Vhodné teploty na zdolávanie výškových metrov?

Osobne som človek, ktorý má radšej zimu ako horúčavy, preto radšej budem stúpať na kopec v teplote okolo 0 stupňov ako na pražiacom slnku pri tridsiatke. Navyše, dnes máme skutočne výborné oblečenie a materiály, čo vie veci uľahčiť a nie je potrebné žiadne veľké utrpenie :). Ale v tomto je každý človek iný a dôležité je hlavne poznať svoje telo a to, čo mu sedí.

Známu cyklistickú výzvu neskúšajú len profesionálni cyklisti. Ak by ste mal odhadnúť čas, za aký sa vie pripraviť na Everesting napríklad netrénovaný rekreačný cyklista či športovec z iného odvetvia?

Tento rok sa doslova spustila vlna Everestingov, najmä vďaka koronakríze a tomu, že neboli žiadne iné podujatia. Krása tejto akcie spočíva vo voľnosti a v minime obmedzení, pretože si môžete zvoliť hlavné faktory – miesto a čas. No a vaším súperom ste len vy a porcia výškových metrov. Rozhodne to nie je len pre namakaných borcov.

Ich výhodou je rýchlosť, vďaka čomu sa dá predísť mnohým problémom – napr. extrémnej únave a strate motivácie. Je totiž poriadny rozdiel šliapať 14 hodín a, povedzme, 23 hodín. Čas prípravy odhadnúť neviem, pretože každý máme iné predispozície a štartovú pozíciu, no treba využiť výhody a teda možnosť si všetko prispôsobiť.

Počas dlhých hodín čakajú športovcov rôzne zmeny počasia aj teplôt. Vpravo fotografia krátko po nastúpaní originálneho počtu výškových metrov. Zdroj: Archív I.M.

Povedzte si, že za 4 mesiace idete do toho, a dovtedy sa snažte jazdiť čo najviac sa dá. To je pre rekreačných cyklistov asi najlepšia rada, pretože si to jednoducho musíte odsedieť, ak nechcete väčšinu času trpieť.

To isté platí, aj keď sa človek venuje inému športu, pretože pohyb pri cyklistike a rovnako posed je veľmi špecifický. Treba nechať svaly zvyknúť, čo chvíľu trvá. Ale mám dobrú správu, pretože Everesting môžete robiť napríklad aj po vlastných, alebo v zime na skialpoch. Stačí len dodržať základné pravidlá.

Nemenej dôležitou súčasťou pokusu je strava, zrejme záleží na jej skladbe aj rozložení...

Pri extrémne dlhých výkonoch hrá strava a pitný režim doslova kľúčovú úlohu, neraz na tom zlyhalo aj kopec inak výborne pripravených jazdcov. Ale opäť treba využiť výhody Everestingu, medzi ktoré patrí možnosť vytvoriť si dokonalé zázemie. Akýsi základný tábor, kde máte všetko potrebné – či už jedlo, pitie, servis alebo oblečenie. Ak sa vrátim k jedlu, je potrebné neustále jesť, jesť a jesť. Z toho dôvodu musí byť jedlo rozmanité a rozhodne sa nemôžete spoliehať na „kozmickú stravu“.

Mal som žemle, banány, tyčinky, cestoviny, makovník či rôzne tyčinky. Jednoducho mix. Hlavne sa nesmie stať, aby človek nemal niečo so sebou, alebo dlhý čas nejedol. Aj to treba trénovať, pretože „bežný“ človek nie je rozhodne zvyknutý na tak vysoký príjem potravy a energie.

Zdroj: Archív I.M.

Obdobne to platí aj pri pitnom režime, kedy sa bavíme doslova o litroch. Či už sa jedná o ľahko zriedený iontový nápoj, čistú vodu alebo aj coca colu, ktorá je výborná na trávenie a veľmi často dokáže doslova zachrániť situáciu. Podrobnosti o výžive a základnej stratégii som rozpísal vrátane detailov v článku.

Koľko trvá zotaviť sa po takomto nárazovom fyzickom nápore?

U mňa to už nie je tak, že by som sa nedokázal na druhý deň postaviť na nohy a non stop bedákal. Tým, že moje telo už je zvyknuté, tak sa skôr jedná o takú celkovú ležérnosť a vláčnosť. Nikam sa nenaháňam, som taký spomalený a v akomsi vegetačnom režime, čo trvá väčšinou asi 3 až 4 dni. Ale už po dvoch dňoch znovu sadnem na bike a zľahka sa začnem zase voziť, len viac po rovine :)

Aká bude ďalšia výzva?

Pomaly sa rozbiehajú už aj preteky, tak tie ma zase zabavia, ale určite si niečo ešte vymyslím. Ideálne v našich horách, kde rád kombinujem rôzne dlhé trasy. Ale celý Everesting nás v rámci nášho MTBIKER tímu priviedol k tomu, aby sme priniesli podobnú výzvu, akurát v trochu „ľudskejšej“ podobe.

Tak sme si vymysleli tzv. Gerlaching, ktorý spustíme koncom mesiaca. Z názvu asi tušíte, o čo pôjde, ale trochu to vylepšíme. Koho zaujíma viac, prípadne sa chce zúčastniť, všetko sa dozvie o nejaký čas u nás.

Článok o výzve vrátanie videa môžete nájst na www.mtbiker.sk