Vo veku nedožitých 85 rokov zomrel Bohumil Urban, zakladajúci dirigent ŠKO Žilina


Foto: Vo veku nedožitých 85 rokov zomrel Bohumil Urban, zakladajúci dirigent ŠKO Žilina

V sobotu 7. decembra 2019 zomrel v Žiline vo veku nedožitých 85 rokov zakladajúci dirigent Štátneho komorného orchestra Žilina, uznávaný husľový pedagóg, dirigent, aranžér, držiteľ mnohých ocenení a organizátor hudobného života Bohumil Urban.

Za 45 rokov pedagogickej práce absolvovalo v triede Bohumila Urbana 58 huslistov, z mnohých sa stali výrazné osobnosti pôsobiace v rôznych oblastiach hudobného života na Slovensku i v zahraničí, medzi nimi sú i významní husľoví virtuózi Jindřich Pazdera a Dalibor Karvay, taktiež aj dlhoročný koncertný majster ŠKO Žilina František Figura a známy huslista Stanislav Palúch. 

Posledná rozlúčka zo zosnulým sa bude konať v piatok 13. 12. 2019 o 12.00 hod. na Starom cintoríne v Žiline.

BOHUMIL URBAN (30. 1. 1935 Nové Zámky -  7. 12. 2019 Žilina) pochádzal z Nových Zámkov z rodiny amatérskeho hudobníka, v roku 1938 rodina evakuovala do Žiliny. Tu sa v hudobnej škole ako 8-ročný začal učiť hru na husliach u Ladislava Árvaya, u ktorého absolvoval v roku 1956 aj Vyššiu hudobnú školu v Žiline (VHŠ, neskôr žilinské konzervatórium). V roku 1958 nastúpil ako pedagóg husľovej hry na ZHŠ a 1959 na VHŠ (konzervatórium), kde pôsobil do roku 2003.

V 60-tych rokoch súkromne študoval u pedagóga VŠMU v Bratislave, koncertného huslistu Mikuláša Jelínka. Súčasne sa staral o svoj pedagogicko-umelecký rast formou hospitácií a konzultácií u viacerých pedagógov na konzervatóriách v Bratislave, Ostrave, Prahe, ako aj u T. Gašparka na VŠMU a A. Moravca na AMU v Prahe.

Za 45 rokov pedagogickej práce absolvovalo v triede B. Urbana 58 huslistov, z ktorých väčšina pokračovala v štúdiách na vysokých školách. Z mnohých sa stali výrazné osobnosti pôsobiace v rôznych oblastiach hudobného života na Slovensku i v zahraničí. Spomenúť treba najmä: Anton Singer (orchester Bamberských symfonikov a i.), Ján Glasnák (riaditeľ Konzervatória v Žiline), Zoltán Baláž  (Slovenská filharmónia a vedúci skupiny viol v ŠKO Žilina), Andrej Tárnok (Slovenská filharmónia a zahraničné orchestre), Karol Windhaber (zakladajúci člen ŠKO a Janáčkova filharmónia), František Figura (1983 - 2015 prvý koncertný majster ŠKO Žilina, sólista a vedúci sláčikového súboru Archi di Slovakia), Marián Remenec (zakladajúci koncertný majster ŠKO), Ľubomír Kudja (dlhoročný vedúci sláčikového oddelenia na Konzervatóriu v Žiline), Ernest Patkoló (zakladajúci koncertný majster ŠKO, koncertný majster Istanbulskej opery a i), Arpád Patkoló (prvý koncertný majster orchestra Opery SND), Jindřich Pazdera (absolvent Čajkovského konzervatória v Moskve u Leonida Kogana, medzinárodne renomovaný sólista, primárius Stamicovho kvarteta, profesor na AMU v Prahe), Milan Frátrik (zakladajúci člen ŠKO, člen Slovenskej filharmónie), Zoja Kopčáková (absolventka moskovského konzervatória, členka viacerých zahraničných orchestrov), Pavol Tužinský (dirigent Štátnej opery Banská Bystrica, hosťujúci dirigent operných divadiel, pedagóg AU v Banskej Bystrici), Vladimír Harvan (dlhoročný koncertný majster orchestra Opery SND, Bohuslav Pavlík (o. i. SKO B. Warchala, Janáčkova filharmónia Ostrava), Miloš Valent - VŠMU, Musica Aeterna, vedúci súboru a sólista Solamente naturali), Miloš Skukalík (Slovenská filharmónia), Tibor Škreňo-Zlievský (Slovenská filharmónia), Martin Sleziak (primárius Lúčnice a mimoriadne úspešného súboru Zlaté husle),  Marián Leško ( dlhoročný člen Viedenskej filharmónie), Zuzana Kállayová-Guttenová (pedagóg, od r. 2015 vedúca sláčikového oddelenia na Konzervatóriu v Žiline), Stanislav Palúch (sólista a komorný hráč - kvarteto ALEA, Pacora trio, Triango a i.), Alexej Rosík (koncertný majster orchestra opery ND v Prahe), Mária Sršňová (zástupkyňa koncertného majstra ŠKO). Množstvo študentov pôsobilo pod vedením B. Urbana aj v Symfonickom orchestri konzervatória v Žiline.

K absolventom Bohumila Urbana je nutné priradiť aj najvýznamnejšieho a najrozvinutejšieho mimoriadneho žiaka žilinského konzervatória, mladého husľového virtuóza Dalibora Karvaya (24. 7. 1985). Pod vedením B. Urbana zvíťazil na Husľovej dielni v Žiline (1993), na medzinárodnej Kociánovej husľovej súťaži v Ústí nad Orlicí (1993), na Detskom hudobnom festivale J. Cikkera v B. Bystrici (1994) i na výberovej svetovej súťaži v Argentínskej Cordobe (1996). Dalibor začal svoju úspešnú a bohatú koncertnú činnosť už ako 8-ročný recitálovými koncertmi s klaviristom Danielom Buranovským a súbežne aj koncertmi ( Haydn, Wieniawski, Mendelssohn, Paganini ) s viacerými orchestrami (Slovenská a Košická filharmónia, Capella Istropolitana, ŠKO, SKO B. Warchala a i.) nielen na Slovensku, ale aj v mnohých štátoch Európy a v zámorí. Na Bratislavských hudobných slávnostiach (BHS) mal recitál ako 9-ročný ( 1994) a 11-ročný hral na BHS Wieniawského koncert d mol s United Philharmonic Orchestra Vienna (1996). Dvakrát účinkoval aj na Stredoeurópskom festivale koncertného umenia v Žiline. Ako 10-ročnému mu vydavateľstvo OPUS vydalo unikátne profilové CD. Stal sa najmladším slov. koncertným umelcom, dnes patrí k najvýraznejším zjavom svojej generácie v medzinárodnom meradle, víťazom prestížnych súťaží – Grand Prix Eurovízie v Berlíne 2002, Tibora Vargu v Sione 2003, New Talent v Bratislave 2005, Igora Oistracha v Moskve 2008.

V roku 1964 sa B. Urban zasadil o potrebu mimoriadneho štúdia najmladších talentovaných žiakov hudobných škôl u pedagógov konzervatórií. Prvými mimoriadnymi žiakmi konzervatória na Slovensku sa stali žilinskí huslisti: 12-ročný F. Figura a 10-ročný J. Pazdera. 

Počas štúdia na žilinskom konzervatóriu získali žiaci prof. Urbana mnoho významných úspechov a ocenení na rôznych súťažiach a prehliadkach.  Na veľkej medzinárodnej husľovej súťaži v rámci Pražskej jari získal Jindřich Pazdera ako 17-ročný maturant titul laureáta. Hoci bol najmladším účastníkom, získal 3. cenu. Na medzinárodnej Kociánovej husľovej súťaži v Ústí nad Orlicí ( 1970) sa stal J. Pazdera absolútnym víťazom. Na tejto súťaži získal 7-ročný Dalibor Karvay 1.cenu.  3. cenu získali F. Figura, Z. Kopčáková (aj titul najlepší čs. účastník), Z. Kállayová, J. Babinec a A. Rosík. Na Beethovenovej husľovej súťaži v Hradci nad Moravicí získal F. Figura 2. cenu, Z. Kopčáková 3. cenu, Ľ. Kudja, B. Pavlík, M. Leško čestné uznania. Na ústrednom kole STMP v Ústí nad Orlicí (1966) získal F. Figura 2.cenu. Z. Kopčáková sa stala absolútnou víťazkou celoslovenskej súťaže „ Talent 70“. Roku 1971 vyhral J. Pazdera televíznu súťaž „ Rozlety“. Na medzinárodnej rozhlasovej súťaži „Concertino Praga“ čestné uznania získali: J. Pazdera, Z. Kopčáková , A. Rosík. Na Duškovej súťaži v Prahe získali rôzne ocenenia : Z. Kopčáková, V. Harvan, B. Pavlík, M. Valent, T. Škreňo, A. Patkoló, M. Sleziak , M. Skukalík. Na súťaži k 50.výročiu vzniku ČSR v Prahe (1968) získali čestné uznania J. Martinča, M. Remenec a Ľ. Kudja. V roku 1987 bol absolútnym víťazom celoslovenskej súťaže Melódie priateľstva I. Chomča. Na Interpretačnej súťaži slov. sólistov do 35 rokov v B. Bystrici - IS SSR 1986 získal Marián Leško 3.cenu a cenu mesta B. Bystrica ako najmladší účastník. Víťazmi husľovej dielne J. Pazderu v Žiline sa stali D. Karvay a A. Rosík. Obaja sa tiež stali absolútnymi víťazmi Detského hudobného festivalu J. Cikkera v B. Bystrici. Na medzinárodnej husľovej súťaži „ Čírenie talentov“ v D. Kubíne získal A. Rosík hlavnú cenu. Na súťažiach žiakov slov. konzervatórií  získali 1.cenu Marián Leško a Alan Vizvári (2x), 2.cenu P. Tužinský, V. Harvan (2x), M. Valent, T. Škreňo, A. Patkoló, M. Sleziak, M. Leško, Z. Kállayová (2x), I. Chomča, S. Palúch (2x), čestné uznania získali P. Soušek, M. Skukalík, Z. Kállayová, R. Skutecký, M. Sršňová. Na Prehliadkach mladých slov. interpretov - PMSI v Trenčianskych Tepliciach (1970-1986) koncertovali: F. Figura, J. Pazdera, Ľ. Kudja, Z. Kopčáková, V. Harvan, M. Sleziak, M. Leško. Na medzinárodnom festivale mladých koncertných umelcov „ Talentinum“ v Zlíne účinkovali s Filharmóniou B. Martin Dalibor Karvay a Alexej Rosík.


B. Urban bol často pozývaný za člena porôt do významných i medzinárodných súťaží: Kociánova husľová súťaž v Ústí nad Orlicí, Beethovenova súťaž v Hradci nad Moravicí, rozhlasová súťaž  Concertino Praga, Interpretačná súťaž  slovenských sólistov v B. Bystrici, súťaže žiakov slovenských konzervatórií a ďalšie.

B. Urban od svojich 13-tich rokov účinkoval ( spočiatku aj so svojim otcom) vo všetkých žilinských hudobných telesách komorného, cirkevného, spevoherného alebo symfonického charakteru (najskôr ako huslista, neskôr ako dirigent).  Spoznával tak ich atmosféru, organizáciu, spôsoby nacvičovania, vedenia a dirigovania. Dirigentské základy získal na VHŠ v Žiline záujmovým štúdiom u K. Makariusa a následnými konzultáciami s poprednými dirigentmi, najmä s dr. Ľ. Rajterom.

Už počas základnej vojenskej služby v L. Mikuláši B. Urban založil a viedol rôzne súbory. Keď sa roku 1958 stal pedagógom na ZHŠ v Žiline, založil tu hneď žiacky sláčikový súbor. Súčasne bol pri zrode Symfonického orchestra mesta Žiliny (ďalej SOMŽ), ktorého dirigentom a umeleckým vedúcim sa stal roku 1962. Pre SOMŽ bolo veľmi dôležité každoročné účinkovanie v letných mesiacoch na promenádnych koncertoch v Trenčianskych Tepliciach. Počas 12 rokov dirigovania SOMŽ vďaka mimoriadne dobrej a plodnej spolupráci s organizačným riaditeľom Jánom Figurom (1. flautistom) a hospodárom Fedorom Kállayom (vedúcim violončelovej skupiny) s podporou žilinského konzervatória a jeho riaditeľa Vojtecha Jakubíka, doviedol SOMŽ na umeleckú úroveň, ktorá sa roku 1974 stala základom založenia Štátneho komorného orchestra Žilina (ŠKO). V prvej koncertnej sezóne sa stal popri šéfdirigentovi Eduardovi Fischerovi druhým dirigentom ŠKO a pomáhal ako znalec domácich pomerov budovať umelecké základy dnes už medzinárodne uznávaného telesa. V ŠKO naďalej sporadicky účinkoval ako hosťujúci dirigent. V roku 1960 začal budovať koncertný orchester na žilinskom konzervatóriu. Rozvíjal ho do roku 1966 a potom najmä v rokoch 1975-1989 už pod názvom Symfonický orchester konzervatória v Žiline. S komorným orchestrom konzervatória sa zúčastnil na významnom európskom festivale hudobnej mládeže v poľskom Bydgošti - BIM 1986. 

V rokoch 1975-1983 bol aj dirigentom a umeleckým vedúcim Komorného orchestra slovenských učiteľov so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, s ktorým uskutočnil mnoho koncertov po celom Slovensku, ako aj 3 zahraničné zájazdy.   

Ako dirigent sprevádzal s rôznymi orchestrami mnohých významných sólistov – klaviristi: D. Buranovský, S. Čápová-Vizváryová, I. Černecká, E. Fischerová-Martvoňová, I. Gajan, K. Havlíková, M. Lapšanský, R. Macudzinski, P. Toperczer, S. Zamborský, speváci: J. Ábel, M. Andrašovanová, Z. Frešová-Hudecová, D. Gabajová, S. Haljaková, T. Kresáková , huslisti: M. Bauer, F. Figura, D. Karvay, J. Pazdera, J. Špitková, violončelisti: Illarion Čejšvili- nár. umelec Gruzínskej SSR, V. Hošek, S. Večtomov, sólisti na dychové nástroje: V. Brunner, I. Fábera, J. Figura ml., A. Jánoška, M. Jurkovič, K. Roško, gitaristi: J. Labant, M. Slobodník a mnohých ďalších, napr. vyše 40 absolventov žilinského konzervatória. Pri uvádzaní kantátových skladieb často spolupracoval so Žilinským miešaným zborom (zbormajster A. Kállay).

B. Urban bol členom Poradného zboru pre komornú a symfonickú hudbu pri Osvetovom ústave v Bratislave. Roku 1979 sa stal členom koncertnej sekcie Zväzu slov. skladateľov a krajského výboru Zväzu slovenských skladateľov. Ako člen predstavenstva novovzniknutého Spolku koncertných umelcov pri Slovenskej hudobnej únii inicioval roku 1990 vznik festivalu mladých koncertných umelcov v zrekonštruovanom Dome umenia Fatra v Žiline, v tomto roku sa bude konať už jubilejný 25. ročník tohto festivalu, známom vo svete pod názvom Stredoeurópsky festival koncertného umenia Allegretto (Central European Music Festival Žilina). 

Okrem pedagogickej, dirigentskej a organizačnej činnosti sa venoval aj aranžovaniu a orchestrálnych úpravám skladieb, hlavne Eugena Suchoňa a Jána Cikkera. Upravil napr. Malú suitu s passacgliou op. 3, Serenádu op. 5 a časť suity Obrázky zo Slovenska pre obsadenie ŠKO Žilina alebo Cikkerovu klavírnu sonatínu pre husle a klavír, ako aj množstvo ďalších skladieb pre komorné súbory ŠKO.  Niektoré z jeho úprav vyšli v Hudobnom fonde v Bratislave.

Za pedagogicko-umeleckú prácu dostal viacero ocenení, napr. Vzorný učiteľ (1970), Veľká medaila sv. Gorazda za dlhodobé vynikajúce výsledky v oblasti umeleckého školstva (1998, MŠ SR). Za celoživotnú pedagogickú a dirigentskú činnosť pre rozvoj hudobného života Žiliny, najmä orchestrálneho, udelil mu Zbor Žilincov roku 2001 prestížnu cenu Genius loci Solnensis. 

V decembri 2004 mu EDIS - Vydavateľstvo Žilinskej univerzity vydalo publikáciu Hudobná história Žiliny (nakladateľ Zbor Žilincov). V roku 2015 mu Nadácia Jána Cikkera v Bratislave udelila Cenu Jána Cikkera za dlhoročný tvorivý prístup a šírenie diela J. Cikkera. 


Správy e-mailom Poslať tip Nahlásiť chybu

Zdroj: Štátny komorný orchester Žilina