Za rok 2018 vzrástol dlh Žiliny o päť percent, sme štvrtým najzadlženejším mestom

Žilina je štvrtým najzadlženejším mestom na Slovensku, medzi krajskými mestami nám patrí druhé miesto s dlhom na úrovni 36,2 percenta bežných príjmov. Vyplýva to z Analýzy finančnej stability miest, ktorú aktualizoval Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).

Vo výsledkoch za rok 2015 Žilina dominovala rebríčku výšky dlhu najmä kvôli nevyrovnanej pôžičke na tzv. Kórejskú dedinu v Krasňanoch pri Žiline. Po vyriešení tejto situácie na úrovni vlády dosiahol dlh Žiliny za rok 2016 výšlku 23,2 percenta bežných príjmov.

Za rok 2017 dosiahol dlh už 31,24 percenta bežných príjmov, o rok neskôr stúpol o takmer päť percent na úroveň 36,18%. V prepočte na počet obyvateľov to znamená, že každý Žilinčan dlhuje 285 eur.

Súvisiaca téma Žilina už nepatrí do TOP 10 zadĺžených miest na Slovensku podľa hodnotenia INEKO

Pri zmene medzi rokmi 2016 a 2017 je nutné započítať fakt, že od roku 2017, vrátane, začali údaje poskytované Ministerstvom financií SR obsahovať aj niektoré záväzky, ktoré predtým v poskytovaných údajoch zahrnuté neboli - napríklad ostatné nebankové pôžičky, návratné finančné výpomoci prijaté od subjektov verejnej správy a najmä o časť úverov od ŠFRB – vo výške splátok úveru, ktorých úhrada nie je zahrnutá v cene ročného nájomného za obecné nájomné byty.

Nárast dlhu za rok 2018 mohli podporiť aj voľby a s nimi spojené výrazné investície: „K nárastu zadlženia mohla prispieť aj skutočnosť, že sa 10. novembra 2018 konali komunálne voľby, v ktorých sa volili aj primátori miest a starostovia obcí – z tohto dôvodu mohli končiaci primátori a starostovia preferovať počas roku 2018 zvýšené výdavky (najmä kapitálové), aby boli investície pre voličov viditeľnejšie a aby si tak zvýšili šancu na svoje znovuzvolenie,“ odhadujú jeden z dôvodov rastu dlhov miest a obcí na Slovensku analytici INEKO.

Limit celkovej celkovej zadlženosti podľa zákona predstavuje 60 percent bežných príjmov, za rok 2018 ho neprekročilo žiadne mesto na Slovensku. Bežné príjmy miest však v budúcom roku ovplyvní schválený zákon o zvyšovaní nezdaniteľného minima fyzických osôb, keďže nižší výber daní pre zvýšenú nezdaniteľnú čiastku sa ukáže v nižšom prerozdelení medzi mestá a obce, a tým pádom aj znížením podielu tejto dane na bežných príjmoch.

Súvisiaca téma Mesto aj župu postihne výrazný výpadok príjmov, parlament schválil zvýšenie nezdaniteľnej čiastky