29. aug 2018 o 16:45

Kapitán Georges Barazer de Lannurien a zapojenie Francúzov v SNP pri Strečne

Dnes 29. augusta 2018 si štátnym sviatkom pripomíname 74. výročie začiatku Slovenského národného povstania (SNP), ktoré vypuklo 29. augusta 1944. Ozbrojený domáci odboj, zložený z vojakov slovenskej armády a partizánov, sa postavil na odpor okupačným jednotkám nemeckého Wehrmachtu. Aj napriek tomu, že centrom povstania bola Banská Bystrica, jedny z prvých bojov sa odohrávali aj v neďalekom okolí Žiliny.

Pravdepodobne najznámejším pamätníkom v súvislosti s SNP je v okolí Žiliny Pamätník francúzskych partizánov v Strečne. Na vŕšku Zvonica bol postavený ako znak vďaky Francúzom, ktorí boli jednou z národností, pomáhajúcou pri povstaní. Na Slovensku sa v auguste sformoval partizánsky oddiel Détachement français des combattans en Tchécoslovaquie, na jeho čelo sa postavil kapitán Georges Barazer de Lannurien.

V čase povstania len 29-ročný vojak velil francúzskym partizánskym jednotkám, ktoré vyvíjali činnosť ešte pred samotným vypuknutím SNP. To začalo šifrou o vysťahovaní, ktoré vysielal z budovy Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici generál Ján Golian 29. augusta 2018 po 21. hodine. Povel začal spätne platiť už od 20:00 hod.

Prvá streľba zaznela v okolí Horného Hričova, generál má niekoľko pamätných tabúľ

Prvé nemecké jednotky Ohlen a Junck, pomenované podľa veliteľov, začali prenikať cez Kysucu a Považie až do Žiliny a jej okolia. So slovenskými spolubojovníkmi sa Francúzi dorozumievali aj pomocou tlmočníkov, na ktorých sa v čase potreby premenili učiteli francúzštiny.

Žilinské jednotky sa po zatlačení stiahli až ku Strečnu, kde v strečnianskej tiesňave viedli boje od 31. augusta spolu s martinskými vojakmi a partizánmi - medzi nimi aj francúzskymi. Na počesť mimoriadne odvážneho boja Francúzov, ktorí sa neskôr pripojili k 1. československej partizánskej brigády generála M. R. Štefánika, im bol na Zvonici v roku 1956 odhalený pamätník.

Ten číta 56 mien francúzskych bojovníkov, autormi sú Ladislav Snopek a Ladislav Beisetzer. Veliteľ Lannurien sa po vojne vrátil do Francúzska, kde slúžil naďalej ako armádny dôstojník. V roku 1995 mu bolo udelené čestné občianstvo mesta Žilina in memorian.

Na Základnej škole Hájik visí pamätná tabuľa s nápisom: "Bojoval za slobodu francúzskeho i slovenského národa na čele oddielu dobrovoľných francúzskych bojovníkov na Slovensku". Pamätné tabule má Lannurien aj v Sliači či Sklabini, takisto v meste Roscoff, kde je generál pochovaný. Na Hájiku sa nachádza aj ulica Georgesa de Lannuriena.