V obci Dlhé pole otvorili pre verejnosť múzeum drotárstva

Redakcia
•
13 august 2018, 16:43

Dňa 11. 08. 2018 (sobota) sa v obci Dlhé Pole, neďaleko Žiliny v sprievode Juraj Šeríka s jeho manželkou a rodinnými príslušníkmi, so zástupcami zo ŽSK pán Weber a Velička, magisterkou Hallónovou, ktorá sa zaoberá históriou drotárstva v Považskom múzeum, starostkou obce Dlhé Pole, Veveričíkovou a všetci zúčastnení, spoločnými silami podujali na prestrihnutí pomyselného drôtu. Tým otvorili múzeum, ktoré je dostupné širokej verejnosti. Pri sprievode ich doprevádzali dlhopoľské speváčky, skupina Drotár a heligónkari.

V samotnom hovorenom slove hlavného hrdinu Juraja Šeríka, ktorý reprezentoval Čadcu a Kysuce na výstave EXPO v Miláne roku 2015, tradičné drotárske remeslo, bolo cítiť veľkú citovú väzbu k umeniu, ktoré obnovil a zachoval po svojich predkoch.
„Aj teraz sa mi tlačia slzy do očí, keď som počul úvodné piesne súboru Drotár, ktorý ma doprevádzal na mojich podujatiach v rámci prezentácie drotárstva tu v Dlhom Poli, ale aj mimo obce.

Bolo tu spomenuté, že pred 155 rokmi sa narodil mojím praprastarým rodičom prvorodený syn Jozef, ktorý jednak zmenil históriu drotárstva natoľko, že je považovaný vo svete, aj odbornom za génia drotárstva, ktorý povýšil vandrovné drotárstvo až na umenie. Vlastne týmto môže, môj príbeh pokračovať ďalej. Aj dnes pricestoval medzi nás jeden vzácny človek, ktorý zhodou okolností vďaka výdobytkom doby a modernej technológie našiel svojich predkov. Silvester Pecko, prišiel z Varšavy a keď pátral vo svojom rodokmeni prišiel nato že jeho predkovia pochádzajú práve z Dlhého Poľa.

Volali sa Medvedíkovci a zhodou okolností, môj a jeho pradedo mali spolu vo Varšave drotársku dielňu. Keď som ešte ako malý chlapec chodieval do tejto drevenice na prázdniny, mal som určitú víziu, že túto chalúpku sa mi podarí urobiť do dvoch, troch rokov a to drotárske múzeum bude môcť fungovať. Život prináša veci, ktoré som nedokázal ovplyvniť. Ale dnes zhruba po desiatich rokoch môžem s hrdosťou povedať, že po čase tohto projektu záchrany sa podarilo úspešne, zrekonštruovať budovu, pretože miesto na ktorom stojím, by malo onedlho dostať podobu ďalšieho drotárskeho palácu.

V minulosti tu bola hospodárska budova. Spávali tu kurky, bolo tu schodište na povalu, kde sa údievali mäsové výrobky, ľudia zo širokého okolia chodili aj s tovarom. Hore na poschodí chceme mať bývanie kde chceme spolu s manželkou žiť. Spoločne prezentovať remeslo, ktoré mám rad a predovšetkým ukazovať ľuďom, ktorí sem prídu, či už to budú turisti, alebo školské skupiny, ktokoľvek veľmi rád ho uvediem do tajov minulosti, ako sa kedysi tradične žilo.

Vďaka finančnej podpore sa podarilo urobiť v dvoch etapách pec, ktorá v tejto dreveničke bola. Ja som veľmi rád a chcem sa ešte raz všetkým z celého srdca poďakovať. Ak som bol na niekoho zlý ospravedlňujem sa, ale jednoducho niekedy to inak nejde. Emočné vypätie, starosti, so zháňaním financií, je to jednoducho v dnešnej dobe enormne ťažké.

Príhovor Petra Webera, zástupca ŽSK

Na úvod sa chcem poďakovať, starostke obce, Jurajovi Šeríkovi a všetkým zainteresovaným do tohto projektu. V spolupráci s obcou Dlhé Pole, aj s považským múzeom sme mohli vytvoriť takúto krásnu ideu tohto múzea v rodnom dome drotárskeho veľmajstra. Viem, že to nie je jediný zámer, ale som vďačný že zachovávajú tradíciu a spoločne podporíme každý ďalší podnet, ktorý má určitým spôsobom bohatú budúcnosť. Chcem zaželať rodine Šeríkovej aby ďalej pokračovali v tejto tradícii.

Jaroslav Velička– „Kysučan spoza kopca „ zástupca primátora - Čadca

Mám veľkú radosť, že sme sa tu mohli všetci spoločne stretnúť. Juro Šerík, človek s ktorým už dlhé roky spolupracujem v múzeum, Čadca. Keď som sa pozrel naokolo, kde sú za speváckou skupinkou pokreslené na plagátoch drôty, ako produkt ktorý je potrebný pre každodenný život človeka. Čo by človek zato dal, keby mal v danej situácii možnosť zadrôtovať niečo keď potrebuje prichytiť. Keďže sa zaoberám retro vecami podarilo sa mi nájsť, až pri nemeckých hraniciach jeden originálny výrobok, Jozef Holánik Bakeľ, aj so štítkom a hovorím si aký krajší darček by mohol byť, ako vrátiť toto dielo, ktoré prešlo kus sveta, tak ako prišiel poľský priateľ na toto miesto, tam odkiaľ vzišlo. Takže Jurko dovoľ mi aby som ti daroval tento výrobok.

Juraj Šerík – odpoveď na darček

Slzy sa mi tisli do očí, keď som počul tie prvé tóny, ktoré zazneli od skupiny drotár a toto je, by som povedal zlatý klinec dnešného otvorenia. Holánik, pradedko sa vracia po mnohých, mnohých rokoch opäť na svoje miesto. Aký bol osud, tejto misky, nevieme pretože pravdepodobne kamarát Jaro ho našiel u nejakého starožitníka, kde sa dostal zas určitým nejakým spôsobom. Ale v každom prípade, Vitaj, doma pradedko!

Po ukončení slávnostného podujatia pokračoval program prehliadkou pamätnej izby, ktorá sa nachádza pár metrov v budove starej školy. Návštevníci si mohli prehliadnuť výrobky z drôtu, na výveskách sa dočítali množstvo informácií z minulosti.
Sprievodný program ďalej pokračoval v kultúrnom dome, kde vystúpili detičky zo skupiny YAMAHA, dlhopoľskí heligonkári, folklórny súbor Rovňan. Všetci zúčastnení sa mohli občerstviť domácimi výrobkami od gazdiniek, ktoré boli grátis. Poľovnícke združenie LOVISKO, pre všetkých pripravilo zdarma guľáš, podávali sa aj dupľované porcie.

Na podujatí sa zúčastnili predajcovia knižných publikácii z regiónu Kysúc. Svoje domáce výrobky prezentoval mladý farmár z obce Dlhé Pole, Maroš Medvedík, ktorý sa zaoberá chovom anglonubijských kôz a ovečiek. Syr, ktorý vyrába ulahodil nejednému chuťovému poháriku labužníka.