ROZHOVORY S KANDIDÁTMI - Peter Belinský

Pred komunálnymi voľbami 2014 prinášame sériu rozhovorov realizovaných prostredníctvom e-mailovej komunikácie. Všetkých kandidátov sme oslovili na 2 kontakty,  ktoré sme našli. Svoje odpovede zaslalo 7 kandidátov, ktorých rozhovory vám postupne prinesieme. Každý kandidát dostal 10 rovnakých otázok plus jednu špeciálnu, ktorá bola viac osobná. V poradi tretím kandidátom je Peter Belinský.

Meno: Peter Belinský, Ing.
Vek: 46
Rodinný stav: ženatý
Počet detí: 4
Zamestnanie:

1. Predstavte nám Vašu základnú víziu smerovania Žiliny pre najbližšie 4 roky. Aké sú najpodstatnejšie piliere Vášho volebného programu? Aké kvality a zmeny chcete občanom Žiliny ponúknuť?

Piliere a vízia môjho volebného programu sa týkajú využitia príležitosti, ale aj zohľadnenia jedinečnosti mesta Žilina. Po hlavnom meste Bratislave a Košiciach je Žilina tretie ekonomický najdôležitejšie a najvýznamnejšie mesto na Slovensku. Leží na hlavnom industriálnom ťahu Bratislava - Žilina. Už to ho predurčuje na úspech. Túto úlohu mu dáva jeho poloha ako križovatka rôznych regiónov, či už sú to Orava, Turiec, Kysuce, ale aj blízkosť k Českej republike. Svoje miesto pre život si v Žiline našli aj ľudia z ostatných častí Slovenska. Takúto jedinečnosť a príležitosti má máloktoré mesto na Slovensku. Žilina má jedinečnú vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva, vynikajúcu vysokú školu, nemocnicu, divadlo, športoviská a na tejto danosti je nutné stavať.
Napriek svojej jedinečnosti a výnimočnosti má mesto Žilina jeden z najhorších demografických profilov. Má priveľa ľudí, ktorí za chvíľku pôjdu do dôchodku a tým potrebujeme vytvoriť dôstojné podmienky pre život. Nasleduje veľká skupina “Husákových” deti vo veku okolo 35 rokov, ktorí sú aktívni. Avšak Žilina trpí absolútnym nedostatkom detí do 15 rokov, t.j. obyvateľov v predproduktívnom veku, ktorí do budúcnosti by mali tvoriť budúcu pracovnú silu a garantovať budúci rozvoj mesta. Takýto profil mávajú mestá, ktoré sú vzdelané, zodpovedné, svojim správaním konzervatívne. Tento deficit musí Žilina nahrádzať novými obyvateľmi, najlepšie takými, ktorý prídu do mesta študovať a pracovať.

Mesto musí vytvárať podmienky na prácu, štúdium a bývanie, inými slovami musí sa stať atraktívne pre život. Táto atraktivita stojí na kvalite škôl, vysokých nárokoch na kultúrne vyžitie, športu a voľnočasových aktivít. Potenciál Žiliny nie je ani zďaleka využívaný, čo sa týka statusu tretieho mesta v krajine. Preto dávam tak dôležitý dôraz na budovanie nájomných bytov, štartovacích bytov pre mladé rodiny, ale aj seniorov, ktorí by radšej bývali v menších bytoch, aby nám naši mladí ľudia neodchádzali do Bratislavy, Prahy, do zahraničia. Ale aj pre tých, ktorí si tu prácu nájdu, aby za ňou nedochádzali, ale v meste so svojimi rodinami aj žili.

Čo sa týka mojej ďalšej vízie, Žilina potrebuje otvorenosť a participatívnosť. Aktívnu účasť občanov na chode mesta, na ich spolupráci s mestom a je potrebné presvedčiť ich hlavne výsledkami. Ako hovorím vo svojom programe, “To staré už nefunguje a to nové ešte nefunguje.” To staré, autokratické, za zatvorenými dverami, bez účasti občanov ľudia už dnes odmietajú. To nové, participatívne podvedome vnímajú ako dobré, vidia to často naokolo v iných krajinách, ale nemajú s tým osobnú skúsenosť a osoh. Občania jednoducho samospráve málo veria, nevedia si spojiť svoj prínos pre mesto.

Mojou víziou je tiež manažérske riadenie mesta. To znamená, hľadanie rovnováhy medzi krátkodobými a dlhodobými úlohami a cieľmi mesta, medzi prioritami a možnosťami. Žiline chýba kompas, (nebudem to nazývať smer), ktorý má rozhodovanie mesta a jeho poslancov viesť. Dôstojný a záväzný plán sociálneho a hospodárskeho rozvoja mesta, ktorý sa bude zodpovedne plniť. V Prvom rade by som chcel Žilinčanom ponúknuť zmysluplný program, ktorý by reflektoval, resp. odrážal reálny stav financií, priorít mesta.

2. Pri otázke vízií je nutné pozrieť sa aj na financovanie prísľubov, ktoré ponúkate voličom. Má Žilina dostatok zdrojov pre realizáciou vašich nápadov? Z akých zdrojov by ste chceli pokryť Vaše prísľuby voličom?

Jednou cestou je využívanie eurofondov v nadchádzajúcom programovom období, pretože toto je asi posledná možnosť, kedy Slovensko môže čerpať eurofondy na budovanie svojej infraštruktúry. IROP je jedinečný operačný program, ktorý je určený pre krajské mesta na budovanie infraštruktúry, ktorého cieľom je zlepšenie kvality života a zabezpečenie udržateľnosti verejných služieb, územný rozvoj, sociálnu a územnú súdržnosť. Je určený na vybudovanie technickej infraštruktúry, ktorého priority si určujú krajské mestá v spolupráci s vyššími územnými celkami (VÚC).

Čo sa týka budovania nájomných bytov, tie sa musia budovať na základe dopytu a spolupráce so zamestnávateľmi. Je to forma privátneho a verejného partnerstva. To znamená, že mestá musia poznať a reagovať na dopyt zamestnávateľov po pracovnej sile. Tento model dáva základ na to, aby obyvatelia dokázali platiť nájomné, pretože budú mať prácu a mesto ako správcu nezaťažovali a neohrozovalo to rozpočet mesta.

Bezpečnosť mesta si vyžaduje zmeniť priority mestskej polície a lepšiu súčinnosť a spoluprácu so štátnou políciou. Najmä na rizikových miestach o ktorých dnes občania otvorene hovoria.  A to nebýva vecou vysokých nárokov na financie, ale skôr priorít a manažmentu mesta.

3. Aká je Vaša politická orientácia a s koho podporou kandidujete?  Máte vo Vašom tíme odborníkov na vybrané problémy?

Som členom KDH od jeho vzniku a za túto stranu kandidujem. Ako primátor sa spolieham okrem odborných útvarov aj na úzku spoluprácu s ostatnými primátormi krajských miest, ktorí sú združení v tzv. K-8. Ale túto spoluprácu by som chcel rozšíriť pretože z mnohými sa osobne aj dobre poznám.

4. Predstavte nám v stručnosti, z čoho pozostáva Vaša kampaň. Z čoho je financovaná?

Kampaň pozostáva z prezentácie formou billboardov, inzercie v tlačených médiách, akými sú Žilinské noviny, Večerník a Echo. Ďalej sú to citylighty, vlastné noviny a predvolebná kancelária na Štúrovej ulici č. 2. V tejto kancelárii, kde sa konajú diskusie s občanmi mesta Žilina, ponúkam kávu, čaj a Žilinskú tresku v rožku. Všetky tieto náklady sú pokryté príspevkom KDH a mojimi úsporami.

5. Ako sa staviate k dlhu Žiliny a ktoré konkrétne kroky by ste realizovali pre jeho zníženie?

Reálny dlh Žiliny ukáže až finančný audit, ktorý musí byť spojený aj s právnym auditom. Až tieto audity nám ukážu reálny stav finančných dlžôb nielen mesta Žilina, ale aj organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, akými sú napríklad Dopravný podnik mesta Žilina, Mestské divadlo atď. V zásade platí základný manažérsky princíp: ak vieme požičať prostriedky za nižšie úrokové sadzby, musíme to urobiť. A majetok, ktorý vlastníme, ale ho nevyužívame, musíme čo najefektívnejšie prenajať alebo predať, aby sme nemali naň zbytočné tzv. dubiózne náklady. Špeciálne postavenie majú majetky, ktoré majú strategický význam. Zvyčajne sú to majetky, ktoré majú buď kultúrno-historickú hodnotu,  alebo hodnotu v zmysle strategickej polohy pri územnom rozvoji mesta Žilina.

6. Aké riešenie navrhujete v prípade Športovej haly na Bôriku a budovy na Karpatskej ulici?

Dovoľte, aby som začal nie budovou, ale oceľovou konštrukciou na Karpatskej ulici. Obyvatelia z priľahlých ulíc (napr. Zvolenská) mi tlmočili sklamanie z toho, že nikto z kompetentných v čase plánovania a začiatku výstavby haly dostatočne nekomunikoval a nebral do úvahy realitu možností a potrieb pri takomto rozsiahlom projekte. Už dnes, keď sa oproti cez ulicu v hale športového gymnázia konajú podujatia, je problém s parkovacími miestami. Postaviť halu je jedna vec a myslieť na dopravnú infraštruktúru a bezpečnosť návštevníkov športových podujatí a tréningových procesov a zároveň obyvateľov priľahlých panelákov, je vec druhá.     
       
Športová hala na Bôriku je súčasťou genia loci Žiliny. O jej situácii sa popísalo veľa. Napriek tomu, že je dnes energeticky veľmi náročná, sú možnosti, ktoré nám nesie budúce programovacie obdobie 2014-2020, aby sme sa s tým vedeli efektívne vysporiadať. Solárne a fotovoltaické panely môžu byť jedným z riešení. Jednou z možností je čerpanie eurofondov, čo je však podmienené tým, aby halu vlastnilo mesto Žilina. Ďaleko vážnejšími sa javia problémy, ktoré sa viažu na vzťah mesta Žiliny so spoločnosťami p. Trabelssieho, ktoré vlastnia Dom techniky a priľahlé pozemky. Územno-plánovacia dokumentácia spred roku 1989 počítala s tým, že toto územie bude slúžiť na športové účely. Preto je nevyhnutné, aby predstavitelia Žiliny urobili všetko, čo je v ich silách, aby naplnili tento zámer a pokúsili sa s p. Trabelssiem dohodnúť.

7. Ktoré tri problémy najviac trápia Žilinčanov? Aké navrhujete ich riešenie?

Ten najväčší problém, ktorý mesto má, dnes Žilinčanov zatiaľ netrápi. A to je deficit obyvateľov a dramatické starnutie populácie mesta. To je niečo, čo je nutné riešiť, aby nebolo neskoro. Aby to nebolo niečo, ako sa v Košiciach „zabudlo“ na Lunik IX.

Žilinu dnes tiež trápi doprava, nutnosť obchvatu mesta, nevyjasnené vzťahy s Korytnačkou, ale aj všeobecne vzťahy medzi samosprávou a občanmi.

1. Bezpečnosť – chcem iniciovať inštitút okrskára vo forme výkonu mestského policajta, ktorý bude zodpovedný za bezpečnosť, čistotu a vzťahy vo svojom okrsku. Poznaj svojho policajta, Tvoj policajt Ťa pozná tiež.                                                                           
2. Kvalita života – mesto nemá dostatok nájomných bytov, detských škôlok a jaslí, a ani domovov dôchodcov a sociálnych služieb a denných stacionárov. Tieto problémy je možné riešiť s pomocou európskych fondov (IROP 2014-2020), štátu (ŠFRB-Štátny fond rozvoja bývania) alebo formou spolupráce s privátnym sektorom prostredníctvom PPP projektov.
                                   
8. Ako sa pozeráte na prácu doterajších primátorov v Žiline?

Igor Choma nezvládol komunikáciu s občanmi mesta, lebo na to jednoducho nemal čas. Ku cti mu slúži, že ako tak zvládol komunikáciu so zastupiteľstvom. Ivan Harman naštartoval procesy komunikácie s občanmi aj zastupiteľstvom, ale nezvládol riadenie svojho tímu. Slota výrazným spôsobom presadzoval záujmy mesta Žilina na vládnej úrovni, ale spôsoby jeho riadenia boli ďaleko od demokratických a transparentných princípov.

9. Prečo by mali voliči dať svoj hlas práve vám? Čo ponúkate oproti Vašim protikandidátom?

Osobnú skúsenosť manažéra, ktorý úspešne riadil niekoľko spoločností a ako som už spomínal, nikdy sa nestalo aby niektorému zamestnancovi meškala výplata, alebo aby sme nezaplatili za nich odvody.

10. Aké budú Vaše prvé kroky po zvolení na Radnicu?

Vykonať audity. Ekonomický audit, ktorý ukáže reálny stav financií, zmluvných vzťahov a záväzkov mesta. Personálny, ktorý bude základom na zefektívnenie chodu mestského úradu a organizácii vo vlastníctve mesta. Právny na ochranu mesta a spoločného majetku Žilinčanov. 
Zapojiť Žilinčanov, ktorí chcú a vedia svojmu mestu pomôcť. Otvoriť im dvere na úrad, dať príležitosť, naplniť ich idey, vízie a nápady a aktívne ich zapojiť do chodu mesta, pretože komunikácia je ďalší veľký, nezvládnutý a dlhodobý problém Žiliny

Žilinak otázka: Na post primátora kandidujete s podporou KDH. S hnutím sú spojené viaceré škandály z minulosti, napríklad podozrivé tendre v NsP Žilina. Nebojíte sa, že vám to môže uškodiť? Budete sa riadiť v súlade so smerovaním strany alebo dostanete „voľnú“ ruku?

Primátor musí v prvom rade fungovať s mestským zastupiteľstvom, s ktorým sú rovnocenné orgány. Preto stranícka príslušnosť nie je rozhodujúca pri riadení mesta, ale skôr aké vzťahy a spolupráca budú fungovať v zastupiteľstve. Dnes je všeobecný trend voliť nezávislých kandidátov, čo si vyžaduje skĺbiť fungovanie zastupiteľstva tak, aby naplnili svoj volebný program, ale aj zabezpečili efektívne fungovanie mesta. Čiže delenie na pravicu a ľavicu, dobrých a zlých, červených a modrých v komunálnej politike nebýva kľúčovým faktorom úspechu. Primátor aj zastupiteľstvo sa musia v prvom rade správať a rozhodovať ako Žilinčania.