V Žiline diskutovali o urbanizme, doprave či parkovaní. Ako sa vysporiadame s nárastom áut a ľudí?


Foto: V Žiline diskutovali o urbanizme, doprave či parkovaní. Ako sa vysporiadame s nárastom áut a ľudí? Foto: Facebook PlánZA

Vo štvrtok 31. mája 2018 prebehla v priestoroch Novej synagógy v Žiline verejná diskusia na tému urbanizmu, verejnej dopravy a parkovania. Postupný nárast automobilovej dopravy a s tým súvisiace problémy ako dopravné zápchy v centre či preplnené parkoviská na sídliskách trápia takmer každé väčšie mesto na Slovensku. Podľa prepočtov majú v roku 2050 žiť v mestách dve tretiny celej populácie.

Hostiteľom diskusie bol kandidát na primátora Peter Fiabáne, ktorý plánuje v rámci predstaveného plánu PlánZA zorganizovať ešte štyri takéto diskusie. Jeho hosťami boli český cyklokoordinátor Jaroslav Martinek z projektu Dobramesta.cz, bratislavský architekt Michal Bogár a za Žilinčanov Marián Gogola z Katedry cestnej a mestskej dopravy Žilinskej univerzity v Žiline a krajinný architekt Matej Jasenka.

V takmer dvojhodinovej diskusii predstavili odborníci svoje pohľady na aktuálne problémy miest, urbanizmu v nich a verejných priestranstiev. V Žiline patril medzi najvýznamnejšie osoby urbanizmu architekt Antoním Stuchl, ktorý v roku 1968 navrhol územný plán Žiliny s dominantným postavením samostatných peších ciest a peších námestí. Stuchl zomrel v roku 2016, takisto je autorom Smerného územného plánu nášho mesta z roku 1980.

Žilina má výhodu krátkych dochádzkových vzdialeností, tento potenciál však kazí úroveň verejných priestranstiev. Ak sú v dezolátnom stave, občania strácajú motiváciu využívať na kratšie vzdialenosti vlastné nohy, prípadne bicykel. S narastajúcim množstvom automobilov sa však postupne stane individuálna doprava nevyhnutnosťou, keďže mestá nie sú pripravené na zvýšený nápor. Aj obyvatelia Žiliny si budú musieť zvoliť, či chcú mať na sídlisku zeleň alebo parkoviská.

„Treba ľuďom vysvetliť, že buď sa budú pozerať na autá a veľké parkovacie plochy a domy, alebo pôjdu v dochádzkovej vzdialenosti 5-10 minút a sídlisko ostane zelenšie. Za mňa druhá možnosť, kde by denná rekreácia zostala v rámci sídliska. Viem si predstaviť pilotne riešené na jednom sídlisku a potom to rozvíjať ďalej,“ vysvetlil Matej Jasenka, ktorý dodal, že dôležitá pri podpore mobility je práve spomínaná úroveň verejného priestoru.


K zlepšeniu dopravnej situácie by mohlo prispieť aj skvalitnenie hromadnej dopravy. Tá v Žiline aktuálne vstupuje do poslednej fázy z hľadiska tarifov, od 1. januára 2019 by v prípade schválenia návrhu primátora mohla byť bezplatná. „Keď sa rozvinie dobre fungujúca mestská hromadná doprava, ľudia prirodzene prestanú používať autá na každodenný presun,“ dodal Micha Bogár.

Nárast automobilovej dopravy by mohli spomaliť aj nové technológie, ktorých dopady si trúfne odhadnúť málokto. „Mestskou mobilitou môžu zamiešať aj elektrobicykle. Tie autá možno nebudú tak tragické,“ verí Jaroslav Martinek. Nádej do budúcnosti tvorí aj uvedomelejšia generácia, ktorá rieši dopady svojho konania na okolie.

„Narodila sa nám nová generácia, ktorá skutočne začína rozmýšľať nad ekológiou a dopadom na životné prostredie a tým, či je nám auto potrebné. Keď sme robili cykloraňajky, všimol som si, že je veľa mladých ľudí, ktorí majú za sebou destskú sedačku. To je dobrý predpoklad na to, že rodičia budú voziť deti do školy a do škôlky nielen na aute, ale aj na bicykli. Vidím to pozitívne, aspoň trošku,“ doplnil ho Marián Gogola.

,,Veľmi nás potešila hojná účasť, napriek krásnemu počasiu a začínajúcim starosmetským slávnostiam. Berieme to ako signál, že v Žiline je dopyt a hľad po zmene a systematickom riešení problémov nášho mesta. Ďakujeme hosťom aj divákom a tešíme sa na ďalšie podujatie, už o mesiac!“ uzavrel kandidát na primátora a hostiteľ diskusie Peter Fiabáne.
 
Záznam z diskusie (prvých približne 5 minút je potrebné pretočiť pre zlý zvuk)


Správy e-mailom Poslať tip Nahlásiť chybu