Medzi agendu každého väčšieho mesta na Slovensku patrí aj zveľaďovanie celkového výzoru sídlisk. Inak tomu nie je ani v Žiline. Jedným z najväčších úskalí tejto snahy, s ktorým sa občania stretávajú, sú pozostatky nedostatočne pochopenej subkultúry graffiti. Prevažne staršie budovy sú plné odkazov, ktoré na nich zanechali vandali.
Kým v prípade graffiti sa jedná častokrát o umenie, o nudných tagoch sa to povedať nedá. V Žiline dokonca komunita sprejerov pomohla skrášliť niektoré podchody či prázdne plochy, posledným medializovaným prípadom je podchod pri plavárni na ulici Vysokoškolákov.
Pseudoumelci zneužívajú tag, sprejovanie “podpisov” je stále domenou prevažne tínedžerov
Naopak pseudoumelci, ktorí budovy “vylepšujú” primitívnymi tagmi, nepomáhajú celkovému výzoru sídlísk vôbec. Ich najčastejším motívom nie je snaha zanechať po sebe umelecké dielo. Oveľa viac sa v súvislosti s writermi hovorí o adrenalíne, ktorý pociťujú počas ilegálneho poškodzovania cudzieho majetku. Umelecká hodnota podpisu, nastriekaného na stenu za 5 sekúnd, je nulová. Spoločenská hodnota je dokonca záporná.
Na podobný problém nás upozornil aj čitateľ Patrik. „Na sídlisku Vlčince, ulica Polomská, nedávno očistili
budovu od nasprejovaných obrázkov. Ani nie mesiac po tom ju znova
niekto znečistil a zasprejoval,” spresnil Patrik, ktorý nás na problém upozornil. Snaha majiteľov budov o vynovenie či skrášlenie fasád, či už ide o súkromné osoby alebo verejné inštitúcie, tak naráža na odpor zo strany nepochopených umelcov. Prevažne sa jedná o chvíľkovú rebéliu tínedžerov, ktorí z nej časom vyrastú.
Nelegálne sprejovanie je upravené aj v zákone, presnejšie je táto činnosť trestným činom
poškodzovania cudzej veci. Podľa § 256, ods. 1 Trestného zákona, kto
poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo
inou látkou, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Na základe
rozsahu spôsobenej škody a iných skutočností umožňuje Trestný zákon
odsúdiť páchateľa aj na dlhšiu dobu.