Poisťovne musia preplatiť prasknuté čelné sklo, rozhodol tak najvyšší súd

Redakcia
•
23 september 2016, 04:05

Mnohí majitelia osobných automobilov poznajú, aké je ťažké od poisťovne vymôcť úhradu opravy poškodeného čelného skla, pričom práve táto poistná udalosť patrí k najviac problematickým. Vodič, ktorý má tú smolu, že jeho auto trafí počas jazdy kameň a rozbije mu sklo, sa obvykle zmieri s tým, že ho čaká drahá oprava, ktorú musí zaplatiť z vlastného vrecka.

Poisťovne majú totiž dva argumenty, ktoré najčastejšie používajú pri riešení takýchto poistných udalostí. Buď nie je možné vinu iného vozidla preukázať, alebo kameň nesúvisí s prevádzkou vozidla. Situáciu nezmenilo ani stanovisko Národnej banky slovenska (NBS) z roku 2013, v ktorom sa uvádzalo, že poisťovne sú povinné preplácať aj poškodené čelné sklá. Aj keď druhý vodič vinu priznal, bolo problematické dosiahnuť preplatenie samotnej opravy.

Najvyšší súd rozhodol v prospech vodičov

Rozhodnutie, ktoré sa týka čelného skla, sa nachádza v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 10/2014. Existujú prípady, kedy súdy rozhodli raz v prospech majiteľa vozidla, inokedy v jeho neprospech. Pre tieto odlišné interpretácie sa do celej veci zapojil Najvyšší súd a vydal k nej nasledovné stanovisko:

„Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“

Najvyšší súd vo svojom stanovisku poukazuje na to, že motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď je motor napríklad len v chode. V skratke to znamená, že prevádzkou vozidla sa rozumie aj príprava na jazdu, či bezprostredné výkony po ukončení jazdy. Taktiež údržba. Najvyšší súd teda došiel k rovnakému záveru, ako NBS v roku 2013. Preto ak vám kameň, alebo iný predmet idúceho vozidla poškodil čelné sklo, už sa nemusíte obávať, že by vám poisťovňa nepreplatila škodu.

„Nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou a špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.“