Dnes najčítanejšie
Polícia pátra po dvoch Žilinčanoch, ktorí sa skrývajú a vyhýbajú sa tak nástupu do väzenia

26 január 2022 - 20:00
Tamara Antolová

Žilinský MMA zápasník o náročných tréningoch, príprave a prísnom stravovaní: Po zápase chutí jedlo najlepšie

Foto: Žilinský MMA zápasník o náročných tréningoch, príprave a prísnom stravovaní: Po zápase chutí jedlo najlepšie
Galéria: 8 fotiek
Získavajte aktuálne správy prostredníctvom Telegramu Sledovať Telegram

MMA – z angl. Mixed Martial Arts, čiže zmiešané bojové umenia – si v poslednom období našlo nesmierne veľa fanúšikov. So stúpajúcim trendom sa začalo tomuto športu venovať čoraz viac ľudí a v žilinskom kraji ich máme hneď niekoľko. Filip Kosa, ktorý pochádza zo Žiliny, sa venuje MMA už pár rokov. Priblížil nám, čím si ho MMA získalo, ale aj o ceste od amatérskej úrovne do profesionálnej či priebeh samotného zápasu. 

V rozhovore s 25-ročným zápasníkom sa okrem iného dočítate aj:

  • o prekážkach, ktoré musel na začiatku prekonať,
  • ako často máva tréningy a ako prebiehajú,
  • akým spôsobom sa líši obdobie prípravy od bežného obdobia,
  • o stravovaní, ktoré musí dodržiavať,
  • o budúcnosti a cieľoch. 

Odkedy si sa začal venovať MMA? Čo ťa k tomu ťa k tomuto športu priviedlo? 
Ku MMA som sa dostal postupne. Vyskúšal som pár športov – hokej, futbal, plávanie, judo, americký futbal, ale nenašiel som sa však ani v jednom. Keď som začal chodiť na strednú školu, to som mal 15 rokov, tak ma spolužiak zobral na hokej do kotla medzi Ultras – to sa mi hneď zapáčilo, nebudem klamať. (smiech)

Keď som začal chodiť pravidelne a spoznal viac ľudí, tak sa ma chalani spýtali, že či nechcem s nimi začať trénovať, keďže oni chodia ako partia. Zo začiatku to teda bolo skôr také rekreačné, sám pre seba, žiadne zápasy. Nebol som tomu úplne oddaný, flákal som tréningy, nechodil pravidelne, mal som pauzy až som nakoniec prestal úplne. Tri roky som bol bez športu, odsťahoval som sa mimo Žiliny a nebol čas na tréningy. Po návrate do Žiliny som začal poctivo trénovať dennodenne a už to budú skoro 3 roky, čo sa tomu plne venujem.

Pod aký klub patríš resp. koho reprezentuješ? 
Patrím pod Wolf Pride Gym MMA Žilina, ktorý založil Pavol Hartel a Tomáš Meliš. Na každom zápase reprezentujem svoj gym, svojich trénerov a sám seba, keďže v tej klietke je s vami len súper a rozhodca. Z nášho žilinského gymu sú aj dvaja šikovní chalani reprezentujúci Slovensko na Majstrovstvách sveta v MMA (IMMAF), a to Michal Kopas, ktorý bol na majstrovstvách v Bulharsku, a Mário Brezovský, ktorý bol na majstrovstvách v Prahe a v Abu Dhabi. 

Začiatky každého športu sú, samozrejme, náročné. Spomínaš si, aký bol ten tvoj začiatok? Určite sa vyskytli prekážky, ktoré si musel prekonať.
Začiatky boli pre mňa naozaj dosť ťažké, keďže som nemal predtým skoro žiadny pohyb, tak to aj tak vyzeralo. Mal som 104 kg a prvé 2 – 3 mesiace som mal stále svalovicu, kým si telo vôbec zvyklo na pohyb. O kondičke nejdem ani hovoriť, lebo som vyfajčil krabičku denne a prestal som s tým 3 mesiace predtým, ako som začal trénovať. Takisto bolo aj veľa bolesti. Keď človek nie je zvyknutý a nevie, čo má robiť a ide na sparringy (spoločné tréningy, pozn. autorky) s chalanmi, čo pravidelne trénujú a zápasia, tak často dostáva poriadne oklepy. (smiech) Časom si ale človek zvykne a zistí, že nie je z cukru.

Akým spôsobom sa môže amatérsky MMA zápasník do profesionálnej sféry? Je toto tvoj cieľ?
Určite sa chcem tomu venovať profesionálne. Robím a budem robiť všetko pre to, aby sa mi to splnilo. Nie je to jednoduchá cesta. Keď to chce niekto robiť poctivo, je potrebné vedieť si veľa vecí odoprieť, zmeniť životosprávu, režim, stravu, mať dobrú regeneráciu, byť milión hodín zavretý v gyme a zlepšovať sa každým dňom. Postupne sa cez amatérske zápasy prebiť až do profikolotoča – čím viac amatérskych zápasov, tým lepšie. Netreba sa ale nechať oklamať tým, že sú to amatérske zápasy. Na Slovensku máme hrozne veľa šikovných chalanov a aj baby. Tie zápasy vyzerajú veľmi dobre, kvalitne a na úrovni. Niektoré sa rovnajú a dokonca sú aj lepšie ako profesionálne zápasy.

Ako často mávaš tréningy a čo všetko trénuješ?
Snažím sa trénovať každý deň, keďže MMA je bojové umenie. Máme každý deň iný tréning – wrestling a MMA tréningy máme s hlavným trénerom Tomášom Melišom. Tieto tréningy sú zamerané na strhnutie súpera na zem a pracovanie na ňom údermi, technikami a snahu ho ukončiť, prípadne úplný opak – a to je obrana proti tomuto všetkému.

Brazílske Jiu Jitsu mám s Petrom Švecom, kde ide v podstate o boj na zemi bez úderov. Je tam milión techník, ako sa dá súper ukončiť ako napríklad škrtenie či páčenie. 

A, samozrejme, box. Trénerom je Peter Mojik a tento šport asi nemusím veľmi predstavovať. Ak má niekto dobrý box, je to s ním veľmi ťažké, môže vás trafiť z každej strany a ani neviete odkiaľ rana príde. Na thajský box mám trénera Tomáša Šenkýra. Je to podľa mňa najtvrdší box. Ide o bojové umenie ôsmich končatín – ruky, nohy, kolená, lakte. Takisto mávame silovo-kondičné tréningy pod vedením Dávida Kureja, ktorý okrem nás trénuje aj slovenskú hokejovú repre U16. A ešte ako bonusy mávame kruhové tréningy s našou manažérkou Evou Borodačovou, ktorá nás nielen ničí na tréningoch, ale vybavuje zápasy, stará sa o nás, pomáha nám v každom smere.

Ako vyzerá tvoj bežný tréningový deň? Ako sa líši tréning v príprave od toho bežného?
Každý tréning v podstate vyzerá inak. Dôležitá je však dobrá rozcvička a poriadny strečing – to je úplný základ každého tréningu. Po rozcvičke sa opakujú staršie cviky a potom tréner ukazuje nové techniky – krok po kroku, rad za radom, chodí medzi nami a vysvetľuje detaily.

Po technikách prichádza ľahký technický sparring alebo tzv. „posilovačky“ – vrecia, kardio a na konci zas poriadny strečing. Ono je toho hrozne veľa, čo sa robí na tréningoch, toto je len tak v skratke. 

Tréning v príprave na zápas sa líši tým, že dotyčný, ktorý sa pripravuje, trpí najviac. Venuje sa mu extra pozornosť, na nácvikoch a sparringoch sa na ňom točia najväčší a najlepší zápasníci a ide skoro vkuse v tempe až na dno svojich síl. Posledné 3 dni pred zápasom sú už tréningy úplne ľahké – kardio a dorábanie váhy, prípadne nejaká regenerácia.

Priblíž nám kategórie tohto športu, čo sa týka váhy. Čím všetkým si musí zápasník prejsť, pokiaľ sa snaží dostať sa do určitej váhovej kategórie?
Robenie váhy na zápas je jedna z tých menej príjemných vecí. V profesionálnej MMA chalani pokojne schudnú 15 a viac kíl do zápasu. V amatérskom MMA sa to veľmi neoplatí, keďže sú zápasy dosť často. Keby každý mesiac niekto chudol a priberal, jeho telo by sa mu moc nepoďakovalo. Sú to dosť brutálne diéty, do toho musí človek trénovať naplno a posledné kilá pred zápasom odvodniť v saune alebo v horúcej vani – a to už je celkom peklo. Potom je človek bez vody, bez jedla a môže sa doplniť až po vážení. Ja zápasím vo Velterovej váhe (77 kg) a tú svoju mám normálne okolo 81 kg, takže nemusím veľmi chudnúť a nikdy sa mi nestalo, že by som váhu nespravil. Chcem ale skúsiť zápasiť v ľahkej váhe – čo je 70 kg. Som však zvedavý, aké to bude, keď budem musieť schudnúť 10 kg.

Váhové kategórie

Mušia váha56,7 kg
Bantamová váha62 kg
Perová váha66 kg
Ľahká váha70 kg
Velterová váha77 kg
Stredná váha84 kg
Poloťažká váha93 kg
Ťažká váha120 kg

Koľko zápasov máš približne ročne? Aký je strop toho, kde sa chceš zápasmi dostať? 
Na Slovensku sa amatérske MMA veľmi rozbehlo, máme tu dve amatérske ligy, ktoré bývajú každý mesiac. Ja zápasím v organizácii MAMMAL. Tam som sa minulú sezónu dostal až do finále o titul, ale kvôli zraneniu som nemohol zápasiť. Takže za ten rok sa toho dá veľmi veľa stihnúť, pokojne aj 8 a viac zápasov MMA – či už na lige, alebo na nejakom galavečeri.

Keďže je MMA komplexné, tak sa chodí aj na zápasy boxu, K1, thajského boxu, grepling, BJJ. Ako som už spomínal, čím viac zápasov, tým lepšie. Môj strop je dotiahnuť to čo najďalej na profesionálnu úroveň, nech sa tým môžem živiť a nemusím chodiť na 12-ky a nočné do práce.

Sú v MMA iné kategórie okrem váhovej? Priblížil by si nám aj nejaké obmedzenia, ktoré v nich platia? 
V amatérskom MMA sú kategórie rozdelené podľa veku a váhy. Veková kategória sú: kadeti a juniori, muži a ženy pred dovŕšením 18. roku, muži a ženy po dovŕšení 18. roku. Každá kategória má trošku iné pravidlá, napríklad u kadetov a juniorov sú povinné chrániče a nesmú byť údery do hlavy. Do 18 rokov je prilba povinná, takisto aj chrániče nôh. Nad 18 rokov prilba len dobrovoľná, chrániče nôh sú na vzájomnej dohode.

V čom je iná tvoje bežné stravovanie a počas prípravy?
Keď nie je príprava na zápas, tak snažím sa držať si stálu váhu a jesť zdravo a pravidelne. Nehovorím, že si nedoprajem pizzu, burger alebo niečo sladké. Dobré a zdravé jedlo je základ. Cítim na sebe, keď zjem niečo „nezdravé“, že menej vládzem, ťažšie sa mi dýcha a nemám toľko energie. Pre mňa bol celkom boj naučiť sa zdravo stravovať, keďže milujem jedlo a bol som riadny „papkáč“ – a o sladkostiach ani nehovorím! V príprave na zápas, keď je potrebné robiť váhu a chudnúť kilá, je tá strava naozaj dôležitá – nedá sa jesť hocičo. Vtedy si spravím normálne jedálniček, jedlo si poctivo vážim a zapisujem do kalorických tabuliek – všetko na gram presne. Dôležité je dodržať množstvo a pravidelnosť jedenia. Čím viac kíl musí ísť dole, tým je diéta prísnejšia. Mäso bez soli na vode, zelenina, ryby a podobne.

Ale každý, kto robí váhu a má takúto diétu, mi dá za pravdu, že po vážení a po zápase chutí jedlo neskutočne dobre. Keď do toho ešte vyhráte zápas, tak v tom momente je to vaše najlepšie jedlo v živote. (smiech)

Aké sú tvoje plány v budúcnosti? Čo ťa v tomto roku očakáva? 
Moje plány do budúcna sú určite zápasiť čo najviac, nielen na lige, ale aj na galavečeroch. Spraviť si trošku väčšie meno a makať na sebe. Plány na tento rok mám jasné, keďže som mal viac ako pol roka pauzu od zápasenia kvôli zlomenej ruke, ktorú som si zlomil na poslednom zápase. Tým pádom mi ušla možnosť ísť sa pobiť o titul šampióna MAMMAL. Veľmi rád by som to tento rok dobehol a vyzápasil sa čo najviac. Dúfam, že covidová kríza skončí, nech sa môže zápasiť všade bez obmedzení a s divákmi.

Za ten čas, čo sa venuješ MMA, si musel zažiť toho veľa. Spomínaš si na nejaké momenty či zážitky, ktoré v tebe utkveli?
Moja obľúbená historka je z prvého zápasu, ktorý nebol v MMA, ale v amatérskej K1. Zápas sme zobrali dva týždne pred galavečerom, lebo vypadol súper a išiel som ako náhrada. Zápas bol dohodnutý na 83 kg, chudol som vtedy ešte asi 6 – 7 kíl. Bolo to na veľkom galavečeri v Banskej Bystrici – Dracula fight night – kde bola vypredaná celá hala, išiel som proti domácemu borcovi, ktorý už mal nejaké zápasy za sebou. Užíval som si to, celú prípravu po váženie a, samozrejme, aj zápas, ktorý sa mi podarilo vyhrať v druhom kole na KO (knock-out, pozn. autorky). Ten pocit sa nedá opísať. Taká horšia historka je z posledného zápasu, v ktorom sme bojovali o postup do finále MAMMAL. Podarilo sa mi vyhrať za 12 sekúnd na KO ale, bohužiaľ, po zápase, keď som dal dole rukavicu a bandáž, zistil som, že pri údere sa mi zlomila ruka a musel som ísť na operáciu.

Keďže sa poznáme osobne a čo-to z tvojho osobného života viem, všimla som si na sociálnych sieťach niečo, čo možno veľa ľudí nevie, že je súčasťou MMA. Priblíž čitateľom kúsok z nie príliš slávnej stránky tohto športu. Čo ty a tvoje „MMA uši“? (smiech)
Na moje uši mám veľmi veľa otázok a som rád, že si mi túto otázku dala a konečne to môžem vysvetliť všetkým naraz. (smiech) Určite si každý všimne uši zápasníka, že na pohľad to nie je bohviečo. Nazýva sa to karfiolové uši a sú poznávacím znamením zápasníka.

Karfiol sa tvorí vo veľkej väčšine prípadov pri zápasení, keď pri úchopoch hlavy dochádza k treniu ucha alebo aj pri úderoch a následnému poškodeniu chrupavky, kde sa nahromadí krv a potom to ucho vyzerá, že ide vybuchnúť. Keď sa ucho naleje, dá sa s tým ešte niečo robiť. Je dobré, keď si to necháte vytiahnuť, lebo keď to stvrdne, už vám pomôže jedine iba plastika. Vyťahuje sa to normálne s ihlou a striekačkou, ale aj keď sa krv vytiahne, tak ucho môže ostať zdeformované a škaredé tak, že už vám ani slúchadlá nebudú držať. Mne to vyťahuje môj tréner, ktorý je v tom veľký frajer, takže sa pokojne naňho môžeš obrátiť s ďalšími otázkami, podľa mňa ho to aj trošku baví. Ale nie všetkým zápasníkom sa robia tieto fešácke uši. (smiech)

Bližšiu fotografiu tzv. „karfiolových uší“ nájdete na tomto odkaze.

Vráťme sa späť k serióznejšej časti. Ak by si mal vysvetliť laikovi, ako taký zápas MMA prebieha, ako by si mu to opísal?
Odkedy sa zavrú dvere klietky, je tam človek sám za seba. Zápas je za odmenu po celej tvrdej príprave – je to tá najkrajšia časť. Pred zápasom sa zvolí nejaká taktika na súpera, ktorá sa trénuje v príprave. Pred zápasom prebieha riadna rozcvička, zohrievačka, potom lapy s trénerom, ktoré sú zamerané na pohyb. Tesne pred zápasom nám dá tréner 5-minútové cvičenie, ktorá sa vola strata dychu- Spočíva to v tom, že sa ide 5 minút bomby, aby sa telo úplne zadýchalo, potom v zápase sa pomalšie človek udýcha. Po tomto ešte krátky strečing a šup do klietky pozdraviť súpera, rozhodcu a zápas môže začať. Veľmi dôležité v zápase je počúvať, čo vám tréneri kričia z rohu a podľa toho sa riadiť. Samozrejme, veriť sám sebe a v tom zápase tam nechať všetko. Zápas trvá 3x3 min.

Boli u teba momenty, keď si si povedal, že s tým chceš seknúť? Niečo, čo ťa donútilo premýšľať nad tým, či je toto správna cesta. 
Ešte som nemal ani raz v hlave takú myšlienku, že by som s tým chcel seknúť, práve naopak, po každom tréningu a po každom zápase, keď vidím na sebe progres, baví ma to viac a viac.

Takisto aj keď som bol zranený a mal ruku v sadre som chodil aspoň na kardio do gymu alebo tam len posedieť na kávu a pozerať sa na tréningy. Hlavne u nás v gyme je vždy veľmi dobrá nálada a rodinná atmosféra, nikto sa tam na nič nehrá, chodím tam s úplnou radosťou a vždy sa na to teším.

Ako reagovalo tvoje okolie na výber takejto cesty? Vnímaš podporu od rodiny, prípadne od kamarátov či blízkych? 
No takto… Moja mama rozhodne nebolo rada, aký šport som si vybral, ale to si myslím, že spokojná nie je žiadna mama zápasníka. Už si však zvykla a podporuje ma v tom, čo robím. Otec bol s tým viac zmierený, povedal mi, že ak ma to baví a napĺňa, tak ma v tom bude podporovať. Od kamarátov vnímam obrovskú podporu aj pred aj po zápase, dostávam hrozne veľa správ, som im za to neskutočne vďačný a vážim si to. Dokonca čo mám kamarátov z Ultras Žilina, tak ma podporujú, či už som od nich dostal peniaze na doplnky výživy na prípravu, alebo permanentku do gymu. Keď som vyhral zápas, skandovali moje meno na tribúne, to ma až dojalo.

Viem, že ti MMA berie dostatok voľného času, avšak máš aj iné záľuby?
Áno, mám aj iné záľuby, raz ma kamarátky zobrali liezť do La skaly v Žiline. Veľmi som to chcel vyskúšať a chytilo ma to tak, že chodím už pravidelne. V lete sa chystám poliezť aj do prírody na skaly, na to sa dosť teším. Okrem lezenia ešte turistika a to je tak asi všetko.

Filipov odkaz na koniec: „MMA mi dalo do života veľmi veľa, naučil som sa disciplínu, dobrú životosprávu a celkovo som sa stal podľa mňa aj lepším človekom. Spoznal som nesmierne veľa dobrých ľudí, bez ktorých už dnes neviem ani fungovať a som za to rád. Ďakujem všetkým do Wolf Pride Gym Žilina – za prístup, ochotu, proste za všetko.“








Dopravný servis
Strečno
Kolóna
07:12
Strečno
Kolóna
06:56
Hlavná, Bytčica
Kolóna
06:40
Oškerda
Práca na ceste
06:39
Mojšova Lúčka
Kolóna
06:39
Zobraziť aktuálne hlásenia
Program kina
Najbližšie podujatia