Vo Veľkej a Malej Fatre zvyknú lavíny padať do úzkych žľabov, lavínový vyhľadávač vie zachrániť život, hovorí záchranár

Redakcia
•
20 december 2021, 07:22

Na začiatku uplynulého týždňa došlo k tragickej nehode vo Veľkej Fatre, kedy lavína zasypala dvojicu skialpinistov a kým sa podarilo lokalizovať ich, bolo už neskoro.

To, ako prebieha celé pátranie od momentu nahlásenia a čo môže záchranárom i samotným skialpinistom výrazne pomôcť zvýšiť šance na prežitie pádu lavíny, vysvetľuje horský záchranár a riaditeľ Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby Marek Biskupič.

Aký je postup, keď osoba zavolá na tiesňovú linku a ohlási, že je v problémoch, napríklad kamaráta strhla lavína?

Prvotný postup je taký, že sa vyspovedá dotyčný a zisťujeme, koľko ľudí je zasypaných, aby sme vedeli nasadiť potrebný počet techniky a záchranárov. Volajúci je dopytovaný na rôzne veci - počasie na lavíne, akú majú výbavu, koľko je tam ľudí, lebo podľa toho sa nasadzujú záchranné zložky. Iné je, keď je zasypaná jedna osoba, a iné keď väčší počet. Vtedy je akcia podstatne komplikovanejšia.

Je veľmi dôležité, aby zasypaný mal na sebe lavínový vyhľadávač, ktorý záchrannú akciu výrazne uľahčuje. Vždy je priorita zasypaného dosiahnuť a vykopať z lavíny čo najrýchlejšie, takže v závislosti od letových podmienok využívame vrtuľník. Prednosť v ňom má psovod so psom. Aj psovod vie hľadať zasypané osoby, keďže disponuje lavínovým vyhľadávačom. Všetci záchranári sú školení na jeho používanie.

Čo je dôležité pri pátracej akcii po zasypanom?

Pátracia akcia vyzerá tak, že záchranári chodia po mieste vo vyhľadávacích pásoch v určitej vzdialenosti od seba a hľadajú za pomoci lavínového vyhľadávača. Ak ho zasypaní nemajú, výraznejšie to skomplikuje akciu. Nemali ho ani zasypaní v poslednej lavínovej nehode. Keby mali tento vyhľadávač, a mali ho aj tí ďalší dvaja, ktorí zostali na povrchu, šanca na prežitie by bola omnoho vyššia.

Lebo aj keď ako záchranári robíme všetko preto, aby sme tam boli čo najrýchlejšie, kým prebehnú procesy a naštartujeme vrtuľník, priletíme, je to minimálne 20 minút až pol hodina. Za tento čas sa človek v lavíne už zadusí. Dôležité je, aby v skupine mali všetci lavínový vyhľadávač, a zároveň ho vedeli používať. Akonáhle ho človek nemá, tak kamarátovi veľmi ťažko pomôže.

Stali sa prípady, kedy vďaka rýchlej kamarátskej pomoci ľudia prežili lavínu, a to boli úplne zasypaní. Z našej strany je to prejavom zodpovednosti mať ho a mysleli sme, že to je skôr otázka minulosti, kedy tie vyhľadávače boli drahé. Teraz sa ale pohybuje jeho cena na úrovni lacnejšieho mobilného telefónu - okolo 250 až 300 eur. Na to, že to je život zachraňujúca pomôcka, je relatívne aj finančne dostupná.

Aké sú funkcie vyhľadávača a ako sa využíva?

Zariadenie má dva módy - vysielanie a hľadanie. Na začiatku výletu sa robí kontrola, kedy si všetci zapnú mód vysielania, a jeden skontroluje hľadaním, či naozaj majú prepnuté na vysielanie. Až následne by mali vyraziť do terénu. Takže majú zariadenie po celý čas zapnuté na móde vysielanie.

Akonáhle sa niekomu zo skupiny niečo stane, ostatní si vyhľadávač prepnú na hľadanie. A hľadajú. Zariadenie má šípky, ktoré ukazujú smer a funguje na približne 40 až 50 metrov. Pravidelne si treba kontrolovať stav batérií v lavínovom vyhľadávači, aby sa nestalo, že keď ho človek najviac potrebuje, tak budú vybité.

Takto vyzerá lavínový vyhľadávač s príslušenstvom vo výbave horských záchranárov. Zdroj: archív SLP HZS

Dokedy trvá pátracia akcia?

V obdobných prípadoch, ako sa stal v pondelok, trvá až dovtedy, kým je to možné. Pátralo sa až do noci, aj za tmy. Pátranie sa zväčša preruší alebo ukončí z toho dôvodu, že sú ohrození samotní záchranári ďalšími lavínami. Zvyčajne sa pátra až dovtedy, kým sa človek nenájde.

Samozrejme je ale pátranie najintenzívnejšie počas prvej fázy, kedy záchranári prídu na lavínu a je veľmi dôležité, aby to bolo rýchle a našli zasypanú osobu včas. Nie vždy sa to podarí aj skrz to, že ľudia nenosia lavínové vyhľadávače. A aj keď je na mieste čo najskôr lavínový pes, pachom chvíľu trvá, kým sa rozvinú v snehu. Takže za nás je určite dôležité, aby ľudia mali zapnuté a vedeli používať lavínové vyhľadávače.

Je odporúčaný postup v prípade, že sa strhne lavína?

Ak človeka zasype lavína, mal by v prvom rade bojovať a snažiť sa dostať na jej okraj, kde je rýchlosť najnižšia. Mal by sa pokúsiť o to, aby ho lavína nestrhla so sebou a nezačala mlieť - potom už je ťažké chytiť sa, napríklad nejakého stromčeka. Obecne sa snaží zabrániť tomu, aby ho lavína strhla a robí všetko preto, aby ostal na povrchu. Keď sa mu to nepodarí, mal by si v prvom rade chrániť dýchacie cesty rukami, a snažiť sa jednu ruku niekde vystrieť. Môže tým uľahčiť nájdenie a záchranu.

Ale už keď ho nános zasype a zabetónuje, je veľmi malá šanca, že sa človek vôbec len môže pohnúť. Dôležité je tiež vedieť, že v lavínovom teréne je nutné mať lyže prepnuté tak, aby sa vedeli vypnúť v prípade pádu lavíny. O tom bol aj posledný prípad, kedy mali špičky skialpinistických viazaní zaaretované.

Skialpinisti to často robia, pretože väčšinou na lyžiach nie sú brzdy a ľudia sa boja ich straty. Ale ak som vyslovene v zlom lavínovom teréne alebo je tam riziko pádu, lepšie je špičky nemať zaaretované. V opačnom prípade lyža nevypne a pôsobí ako kotva - ťahá ma dole. Aj preto tam mohli byť tak hlboké zasypania až jeden a pol metra, kvôli nevypnutým lyžiam.

Nasadzujete do akcie pri páde lavíny všetky dostupné kapacity?

Pri lavínových incidentoch nasadzujú záchranári najväčšie dostupné množstvo, pričom na stredisku zostáva vždy najmenej dispečer, ktorý koordinuje ostatné zložky. Dokonca v poslednom prípade boli prítomní aj poľskí kolegovia s vrtuľníkom a so zariadením na vyhľadávanie telefónov. Zároveň platí, že na stanici musí vždy zostať aspoň malá skupina, ktorá vie zasiahnuť, ak by sa niečo podobné stalo inde.

Využívate pri tom aj pomoc dobrovoľníkov?

Pri lavínových akciách je ťažké nasadzovať dobrovoľníkov, a niekedy to ani nie je možné, pretože počas pracovného dňa väčšinou pracujú. Využívame ich počas víkendov, kedy je zvýšená návštevnosť a vyššie riziko, a vtedy sú veľmi platní.

Lavínové nehody sú náročné akcie, kde môže dôjsť aj k ohrozeniu života záchranárov. Vrtuľníkom na miesto chodia vždy len profesionáli, sú školení na pohyb a zvládnutie techniky. Ide o použitie navijaku a špeciálnej techniky, kedy vrtuľník nemôže pristáť, ale musí záchranára vypustiť.

Dobrovoľníci potom skôr idú v pozemnom družstve, a viac ich využívame práve cez spomínané víkendy. Počas týždňa pracujú, a my ich nevieme narýchlo stiahnuť práce. Nebolo by to ani efektívne, kým by sa zo svojho miesta bydliska alebo práce dostavili na stanicu. Pri spadnutej lavíne je podstatné reagovať veľmi rýchlo a efektívne.

Sú ľahko poznateľné znaky toho, že čoskoro môže v lokalite dôjsť k pádu lavíny?

Pre rozpoznania terénu je potrebných niekoľko rokov praxe. Samozrejme, čím je svah strmší, tým je väčšia šanca pádu lavíny. Treba sledovať snehové podmienky, koľko je snehu, aký je a kde sú vytvorené nafúkané vrstvy. Je to množstvo čiastkových vecí, ktoré do seba zapadajú a vytvoria celkový obraz.

Ako sú na tom pohoria v Žilinskom kraji z pohľadu rizikovosti?

Vo Veľkej aj Malej Fatre sú lavínové svahy dosť nebezpečné, pretože je to všetko tráva. A na nej sa veľmi ľahko šmýka. Pohoria sú relatívne malé oproti Nízkym, Vysokým alebo Západným Tatrám, čo sa týka nadmorskej výšky, ale sú zradné konfiguráciou terénu.

Nájdeme tam veľké trávnaté plochy, a z týchto plôch keď spadne lavína, tak zvyčajne je to do úzkych žľabov a potokov - takzvaných rizní, kde sa z trávnatej plochy nahrnie množstvo v snehu. A preto sú nánosy vysoké.