Upravený zimný semester na Žilinskej univerzite obmedzuje hromadné stretávanie. Vzniklo aj poradenské centrum

V rozhovore s Ing. Róbertom Oreničom, vedúcim oddelenia Centra informačných a komunikačných technológií a prof. Pavlom Rafajdusom, prorektorom pre vedu a výskum sa dočítate aj o tom:

• ako prebieha momentálne výučba na univerzite,
• akým spôsobom bol prispôsobený zimný semester vzhľadom na opatrenia,
• či sa vplyvom pandémie obmedzila vedecká činnosť,
• aká je obsadenosť internátov,
• aké vedecké projekty spojené s pandémiou prebiehajú.

Aké nástroje využívate na zabezpečenie výučby?
Pre dištančnú výučbu začala UNIZA využívať rozšírené možnosti systému Office365, najmä MS Teams. Tento program je využívaný pre prednášky, ale aj cvičenia a semináre, ktorých obsah to dovoľuje. Pre potreby výučby bol naďalej využívaný aj vnútorný informačný systém IS Vzdelávanie, ktorý obsahuje aj moduly e-learningu, napr. LMS Moodle.

Máte nejaké vlastné podporné programy, ktorým si pomáhate pri dištančnom vzdelávaní?
Ide najmä o spomínaný UNIZA systém IS Vzdelávanie, ktorý bol základom pre správne napojenie ostatných systémov na dištančné vzdelávanie. Zabezpečili sme vytvorenie konkrétnych teamov a schôdzi (prednášok/cvičení) v MS Teams, pre každého pedagóga a študenta podľa osobného rozvrhu. Zjednodušilo to spoluprácu medzi študentami a pedagógmi napr. zdieľaním študijných materiálov a podobne.

Poskytli ste svojim zamestnancom notebooky či inú technológiu v prípade potreby?
Väčšina pedagógov disponuje aj výpočtovou technikou PC alebo notebookom. Pre potreby výučby boli všetky celoškolské učebne vybavené technikou pre dištančnú výučbu, t. j. dokúpené webkamery, vizualizéry, prípadne potrebné ozvučenie vo forme reproduktorov alebo náhlavových súprav. Pedagógovia využívajú na pripojenie učebňu, ktorá bola rezervovaná pre príslušný predmet v rozvrhu na semester.

Vzhľadom na digitálny nápor v súvislosti v koronavírusom – bolo potrebné spraviť posilnenie internetových služieb?
K posilňovaniu internetových služieb sme pristúpiť nemuseli, keďže naša univerzita disponuje dostatočným pripojením k akademickej sieti SANET. Backbone univerzity je na úrovni 2x100 Gbit, čo nás zaraďuje k tým najlepším prípojným bodom na Slovensku. Väčšina užívateľských pripojení je na úrovni 1 Gbit, čo považujeme za dostatočné až nadštandardné. 

Aká časť zamestnancov a pedagógov pracuje na home-office a aká prezenčne? Viete tento počet ešte upraviť ktorýmkoľvek smerom v prípade potreby alebo prezenčne pracuje „nevyhnutná“ infraštruktúra pre chod UNIZA?
UNIZA vhodne modifikovala rozvrh zimného semestra, aby sa minimalizovalo hromadné stretávanie študentov. Jednotlivé fakulty majú sústredený rozvrh tak, aby boli prednášky v pondelok a utorok online a v stredu až piatok seminárne a laboratórne cvičenia prezenčne. Táto úprava rozvrhu umožnila tvorivým pracovníkom ucelenejším spôsobom vyhradiť si čas na vedeckovýskumnú činnosť, využívanie výskumnej infraštruktúry a laboratórneho prístrojového vybavenia.

Obmedzila sa vedecká činnosť oproti obdobiu pred koronavírusom?
UNIZA aj napriek určitým obmedzeniam, ktoré vyplývajú z danej pandemickej situácie, sa snaží maximálne využívať vedeckovýskumný potenciál tvorivých pracovníkov, doktorandov a aj študentov. Napriek danej situácie, realizovali sa interné granty UNIZA pre študentov, doktorandov a vedecko pedagogických zamestnancov do 35 rokov. Konali sa obhajoby záverečných prác študentov a doktorandov v maximálnej miere prezenčnou formou. Taktiež sa konali habilitačné a inauguračné konania za dodržania aktuálnych protipandemických opatrení. Orientovali sme sa na publikovanie vedeckých výstupov, hlavne v medzinárodných impaktovaných časopisoch, kde UNIZA zaznamenala nárast. Určitým hendikepom bola iba online účasť na vedeckých seminároch, konferenciách a sympóziách, pretože tieto podujatia majú aj sociálny rozmer, kde sa môžu odborníci stretávať prezenčne. UNIZA sa snaží vytvárať podmienky pre svojich zamestnancov tak, aby mohli plnohodnotne vykonávať svoju vedeckovýskumnú činnosť.

Aká je približná obsadenosť internátov?
V ubytovacích zariadeniach (UZ) máme celkovú obsadenosť 83 % na UZ Hliny a 84 % na UZ Veľký diel.

Existujú u vás projekty, ktoré slúžia ako podpora v čase pandémie – ekonomická podpora od štátu, poradne pre študentov či napr. systém monitorovania teploty cez kameru so zapojením AI?
Na UNIZA máme nové Poradenské a kariérne centrum, ktoré necháva priestor emóciám a v bezpečnej atmosfére hľadá riešenie pre problémy študentov a zamestnancov. Jeho úlohou je poskytovať psychologické, sociálne, kariérové poradenstvo a intervenciu orientovanú na rozvoj osobnosti a podporu pri riešení osobných a študijných problémov alebo záťažových situácií.

V Laboratóriu umelej inteligencie UNIZA: LuiZA, ktoré združuje viaceré tímy v oblasti umelej inteligencie a strojového učenia na UNIZA, pracujú na projekte „Hybridné vzdelávanie v oblasti umelej inteligencie, strojového učenia a kybernetiky na UNIZA.“  

UNIZA pripravuje kurzy v anglickom jazyku so zameraním na AI a kybernetiku vo forme „blended learning“ tzn.  e-learning a praktické cvičenia na mieru. Kurzy sú určené všetkým, ktorí chcú formou vzdelávania a rozvoja napredovať: učiteľom, výskumníkom aj firmám. 

Na UNIZA riešime v rámci výzvy APVV tieto tri projekty:

• Vývoj metód hodnotenia rizika a spoľahlivosti systému zdravotnej starostlivosti v dobe koronavírusu

Zodpovedný riešiteľ: prof. Ing. Levashenko Vitaly, PhD.

Hlavným cieľom navrhovaného projektu je vývoj nových metód hodnotenia rizika a spoľahlivosti v oblasti zdravotnej starostlivosti v období koronavírusu. Metódy budú využité pri tvorbe a zlepšení modelu predikujúceho vývoj choroby koronavírusu u pacientov, berúc do úvahy viacstavovú povahu a neurčitosť jednotlivých premenných vystupujúcich v modeli. Projekt sleduje tieto čiastkové ciele: (a) Vývoj nových klasifikačných metód na analýzu medicínsky údajov. (b) Návrh a rozvoj ukazovateľov popisujúcich riziká v oblasti zdravotnej starostlivosti. (c) Vytvorenie matematického modelu popisujúceho riziká v oblasti zdravotnej starostlivosti. (d) Experimentálna analýza modelu pri riešení úlohy predikcie vykonania zákroku tracheostómie. (e) Úprava/zlepšenie modelu v súlade s výsledkami experimentálnej analýzy.

• DOLORES.AI: Systém pandemickej ochrany

Zodpovedný riešiteľ: doc. Ing. Kamencay Patrik, PhD.

Krátka anotácia:  Hlavnou myšlienkou návrhu projektu je vytvorenie inteligentného ochranného systému pre podmienený prístup k monitorovaným priestorom v kritických virologických situáciách. Systém bude schopný analyzovať tri stavy masky (žiadna maska, maska, nesprávne nasadená maska), bezkontaktné meranie teploty s odhadom reálnej teploty tela na základe modelu hlbokého učenia, ktorý bude analyzovať teplotu z čela, očí a ďalších častí tváre v kombinácii s aktuálnym počasím. Taktiež bude umožňovať počítanie osôb v monitorovanom priestore. Spracovanie dát a analýza údajov bude implementovaná na vyvinutom hardvéri. Hlavným cieľom je vyvinúť lacné a cenovo dostupné riešenie aj pre malé podniky. Ďalšou výhodou projektu bude vytvorenie centralizovaného systému na zber, vyhodnotenie a vizuálne zobrazenie zozbieraných údajov.

• Vytvorenie čistých operačných priestorov s cieľom zníženia rizika prenosu a šírenia vírusu COVID-19 a iných vírusov a baktérií, so zabezpečením dekontaminácie odpadného vzduchu z čistého priestoru.

Zodpovedný riešiteľ: prof. RNDr. Malcho Milan, PhD.

Krátka anotácia: Pre zamedzenie šírenia vírusového ochorenia COVID-19, ale aj iných vírusových a bakteriálnych ochorení je veľmi efektívne nútené vetranie. Vetranie operačných sál a ostatných čistých priestorov v zdravotníckych zariadeniach je teda veľmi žiadané pre ochranu nie len pacientov ale aj samotného personálu. Princíp vetrania čistých priestorov spočíva v privádzaní veľkého množstva filtrovaného vzduchu do vetranej miestnosti, čím sa znižuje koncentrácia vzduchových častíc schopných prenášať vírusy a baktérie, a zároveň sa vytvára vzduchová bariéra v okolí pacienta a ošetrujúceho personálu zabezpečujúca čo najsterilnejšie prostredie. Energetická náročnosť vzduchotechnického systému pre čisté priestory tvorí výrazný podiel prevádzkových nákladov zdravotníckeho zariadenia. Hoci je takýto systém nutné podľa legislatívy používať v každom čistom priestore, mnoho zdravotníckych zariadení nemá dostatočné finančné prostriedky na ich prevádzku alebo modernizáciu. Veríme že optimalizácia distribučných elementov s variabilným prietokom a rýchlosťou prúdenia vzduchu, prinesie zníženie energetickej náročnosti systému a jeho zatraktívnenie. Zároveň vidíme vysoké uplatnenie výskumu najmä v budúcej rekonštrukcii a výstavbe nových zdravotníckych zariadení, kde by získané poznatky značne znížili prevádzkové náklady a aj uhlíkovú stopu prevádzky.