Žilina si pripomenie dve výročia udelenia výsad architektonickým dielom, aktivitami aj pamätnou mincou

Redakcia
•
07 máj 2021, 15:48

Výročia udelenia výsad Privilegium pro Slavis pre mesto Žilina uhorským kráľom Ľudovítom I. Veľkým pred 640 rokmi a 700 rokov od návštevy uhorského kráľa Karola I. Róberta si pripomenie mesto Žilina v tomto roku viacerými aktivitami.

Pri príležitosti významných mestských výročí samospráva vydá napríklad pamätnú mincu, príležitostnú obálku, záložku do knihy, usporiada odbornú výročnú konferenciu či architektonicko-výtvarnú súťaž.

Obidve historické udalosti podľa primátora mesta Petra Fiabáne ovplyvnili rozvoj mesta. „S odstupom času môžeme aj týmto pripomenutím vnímať, čo pre mesto znamenali. Obidve udalosti súviseli s návštevou najvýznamnejších panovníkov tej doby v našom regióne a spojené boli s udelením výsad, ktoré natrvalo ovplyvnili rozvoj mesta. Nezabudnúť na tých, čo pomohli väčšej prosperite mesta, patrilo v minulosti k základom dobrých mravov, ktoré by sme mali zachovávať. Poznať historický kontext mesta dnes pomáha lepšie chápať a prijímať jeho súčasnú podobu. Poučiť sa z využitých aj nevyužitých šancí mesta zasa umožňuje zmysluplnejšie plánovať jeho budúcu podobu,“ povedal.

700. výročie udelenia mestských výsad Žiline bude pripomínať umelecké dielo na Mariánskom námestí

Uhorský, poľský a dalmátsky kráľ Ľudovít I. Veľký navštívil Žilinu práve 7. mája 1381 pred 640 rokmi. Pri príležitosti svojej osobnej návštevy mesta udelil privilégium pre žilinských Slovákov, v ktorom rozhodol o rovnakom zastúpení Slovákov a Nemcov v mestskej 12-člennej rade.

„Uvedený dokument bol významný nielen pre stredovekých žilinských Slovákov v ich spore so žilinskými Nemcami, ale predstavuje aj jeden z najstarších písomných prameňov o slovenskej identite mestskej komunity vo vtedajšom Uhorsku,“ ozrejmil Ján Ničík, mestský poslanec a predseda komisie kultúry pri Mestskom zastupiteľstve v Žiline.

Rovnomerné zastúpenie Nemcov a Slovákov bolo v Žiline starou obyčajou od čias založenia mesta, málopočetní, ale bohatší Nemci však tento zvyk nie vždy dodržiavali, a tak boli Slováci, žijúci v meste aj okolí vo väčšine, ekonomicky a právne poškodzovaní.

Pred 700 rokmi oslobodil mešťanov od platenia mýta

12. júla zasa uplynie rovných 700 rokov odo dňa, kedy v roku 1321 navštívil Žilinu uhorský kráľ Karol I. Róbert. a udelil mestu najstaršie známe privilégiá. Vo svojej listine oslobodil kráľ žilinských mešťanov od platenia mýta a udelil im výlučné právo rybolovu i míľové právo, čo znamenalo, že v okruhu jednej míle od mesta, okrem Žilinčanov, nesmú bývať ani vykonávať živnosť iní remeselníci. Udelenie privilégií v 14. storočí bolo dôležitým impulzom rozvoja mesta podobne ako vybudovanie košicko-bohumínskej železnice v 19. storočí.

Sedemsté výročie pripomenie v Žiline umelecké dielo, ktoré vzíde z anonymnej výtvarno-architektonickej súťaže 700 rokov Žiliny. Umiestnené by malo byť na Mariánskom námestí pred historickou radnicou.

Ako pripomenul hlavný architekt mesta Žilina Rudolf Chodelka, pôjde o priestor, v ktorom sa podľa zachovaných záznamov zastavil panovník pri svojej návšteve Žiliny. „Ide o historicky a priestorovo dôležitú časť, ktorá je súčasťou námestia v Mestskej pamiatkovej rezervácii Žilina. Obyvateľom a návštevníkom Žiliny by malo dielo s vyššou výtvarnou hodnotou pripomenúť výročia komorným spôsobom.“

Informácie o obidvoch výročiach pripravila radnica na samosatnej internetovej stránke 700.zilina.sk.

Text privilégia podľa nihy R. Marsinu: História Žiliny – Žilina v listinách 1208 – 1438

My, Ľudovít z Božej milosti kráľ Uhorska, Poľska, Dalmácie atď., dávajúc na pamäť obsahom prítomnej listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka, že zo strany Slovákov, našich mešťanov a hostí zo Žiliny, bola nášmu Majestátu predložená veľká sťažnosť, že podľa starého zvyku a výsad nášho mesta volaného Žilina z jednej strany medzi nimi a z druhej strany medzi našimi mešťanmi a hosťami Nemcami zo spomínanej Žiliny sa volili za prísažných mešťanov a do (mestskej) rady v rovnakom počte (Nemci a Slováci), ale teraz spomenutí Nemci, naši mešťania a hostia zo spomenutej Žiliny, sa zdráhajú pripustiť ich (Slovákov) zvolenie za prísažných mešťanov do rady mesta, hoci to tak vyžaduje starý zvyk a (udelené) výsady. Pretože oni (Slováci) rovnako poctivo a úplne platili, prispievali a poukazovali všetky dávky a dane, ako aj akékoľvek služby nám a našim županom, pre nich ustanoveným i tým, ktorí sa v budúcnosti ustanovia, tak isto ako menovaní Nemci, občania a hostia spomínanej Žiliny, preto (Slováci) poprosili náš Majestát, aby sme im primerane pomohli. A pretože Slováci, naši obyvatelia a hostia v menovanej Žiline, ale aj v tomto kraji sú početnejší ako naši mešťania a hostia Nemci, neodlišujú sa (od nich) pri platení dávok, daní a (poskytovaní) služieb a rovnako nám platia ako naši mešťania a hostia Nemci, preto z týchto dôvodov nám a našim barónom vyplýva, že by sa z našich mešťanov a hostí Slovákov z jednej strany a týchže našich a hostí Nemcov z druhej strany mali za prísažných mešťanov a do rady menovaného mesta voliť a pripustiť v rovnakom počte. Preto po zrelej úvahe s našimi barónmi, aby sa odstránil a vykorenil podklad (príčina) všetkých roztržiek a sporov medzi spomínanými našimi mešťanmi a hosťami Slovákmi z jednej strany a spomínanými mešťanmi a hosťami Nemcami z druhej strany a všetci mohli žiť v mieri a pokoji, nariaďujeme, aby sa spomedzi menovaných našich mešťanov a hostí (Slovákov) z jednej a našich mešťanov a hostí Nemcov z druhej strany za prísažných prísediacich volili a ustanovovali vždy osoby v rovnakom počte a aby sa menovaní naši mešťania a hostia Slováci sa tak isto ako menovaní naši mešťania a hostia Nemci stávali členmi rady spomenutého nášho mesta. Dané v spomínanej Žiline druhého dňa po sviatku svätého Jána pred (Latinskou) bránou, roku Pána tisíceho tristého osemdesiatehoprvého.