Nezmeškajte dôležité udalosti |
Zapnúť upozornenia
|
Už niekoľko mesiacov vzniká v Novej synagóge Žilina jedinečné umelecké dielo Sphéra, monumentálny 17-metrový drevený objekt výtvarne dopovedá príbeh architektúry Novej synagógy.
Zrejme najväčšie umelecké dielo na Slovensku je totiž identickou kópiou kupoly. S jej autorom Jurajom Gáborom sme sa rozprávali o tvorbe diela aj tom, ako bude fungovať po dokončení.
Predstavte nám Sphéru, ktorá aktuálne vzniká v priestoroch Novej synagógy..
Sphéra je umelecké dielo, ale zároveň to môže byť aj idea. Je to niečo, čo je vkreslené už v architektonických výkresoch Petra Behrensa z roku 1928. To, čo teraz vzniká, je hmotná drevená časť, ktorá je identickou kópiou kupoly nad centrálnym priestorom Novej synagógy.
Toto je tá hmotná časť. Súčasťou je však aj nehmotná a živá Sphéra, ktorá tu bude počas celého roka 2021. Tá bude do seba pozývať ďalších umelcov, hudobníkov, výtvarníkov aj tanečníkov. Tí budú Sphéru dokončovať a napĺňať obsahom skrz to, čo tvoria.
Kedy bol odrezaný prvý kus dreva a koľko ľudí sa podieľa na jej tvorení?
Prvý kus dreva bol odrezaný 10. decembra 2020. Na tvorení sa podieľa mnoho ľudí a môžem ich vymenovať. Sú to piati tesári, ktorí robia najväčší objem práce, potom sú tu naši dvaja technici Ints s Davidom, ďalej ja, ktorý tu pobehujem a všetko organizujem a veľa toho nerobím fyzicky rukami.
Potom je tu Robo, ktorý zháňa peniaze, Marek komunikuje s médiami, Aďo sa stará o prítomnú rezidentku. Takže zhruba 10 ľudí. Ďalej sú tu ľudia, ktorí nám pomôžu napríklad s obedom - bola kapustnica od manželov Bachratých alebo koláč od Nienke. Takže šiesti stavitelia a ďalší ľudia starajúci sa o staviteľov.
Ľudia v Žiline vás vnímajú najmä cez Zrakovú pyramídu, podobne ako pri ďalších dielach ste zvolili opäť drevo. Aké sú jeho výhody?
Je to najlacnejší hrubý materiál, s ktorým viete dosiahnuť najväčší objem. Drevo je zároveň vnímané ako pomocný a druhotný materiál. Keď v stavebníctve robíte veľké objemy, často sa drevo používa na vytvorenie formy. Ak sa odlieva most, tak sa urobí forma, takzvaný šalung, ktorá sa po niekoľkých použitiach vyhodí. Ide o veľmi dostupný materiál. To je jeho výhoda.
Koľko kubíkov dreva spotrebujete?
Použili sme približne 54 kubíkov dreva. Ako spojovací materiál sme použili asi 30 000 vrutov a možno viac, lebo sme ich museli doobjednávať. V prepočte na dni už pracujeme a tvoríme 60 dní a v priemere jeden tesár pracuje 8 hodín denne. Takže len práca jedného tesára je približne 480 hodín.
Budete pologuľu zafarbovať alebo bude mať prirodzenú farbu materiálu?
Prirodzená farba materiálu je veľmi krásna a ja ju interpretujem ako zlatú. Keď do toho zasvieti slnko, celé dielo žiari a čo najdlhšie zanechám práve túto pôvodnú farbu. Uvidíme, či používaním získa drevo nejakú patinu, alebo prachovú vrstvu a šedosť.
Uvažujem aj nad možnosťou, že by sa to mohlo farebne doplniť. Bude to závisieť od toho, s čím bude tá farba súvisieť - s akým nápadom umelca alebo mňa samého. Uvažujem aj nad tým, že samotná konštrukcia, ktorá drží guľovú plochu Sphéry, by sa kolorovala. Vznikol by expresívny farebný les, niečo ako maľba z roku 1925.
Len samotný návrh ste kreslili roky, aké komplikácie vás zatiaľ stretli?
Kreslil som to dlho, ale často to neboli náčrty, ktoré by riešili detaily. Často to bola len nejaká idea a spresňovanie tejto idei, takže to boli len skice. K tvorbe technických výkresov s presnými parametrami som sa dostal až predminulý rok.
Jeden rok som strávil iba intenzívnym počítaním - či to tam vojde, aké to bude vysoké, koľko to bude stáť. Trvalo to takto dlho aj preto, že som nespolupracoval so žiadnym architektom a robil som si všetko sám.
Pri rysovaní som používal vedomosti zo základnej školy. Výkresy som kreslil ručne, nie na počítači. Kreslil som technickými tušovými perami, ktoré dnes už málokto používa, pretože je to neefektívne a drahé. Ja ich používam preto, lebo ten čas kreslenia mi dovoľuje meditovať a premýšľať, prečo to vlastne robím. Neočakávané veci sa určite prihodili. Nikdy sa nedá úplne presne predpokladať, ako pôjdu práce vzhľadom na náročnosť celého projektu.
Časový harmonogram som stanovil podľa mojich predchádzajúcich realizácií. Odhadol som to na maximálne tri mesiace, takže sme stále v limite, lebo práve dokončujeme hrubú montáž z dreva. Niečo sme menili aj za pochodu. Počas práce sme prišli na niektoré efektívnejšie riešenia a ušetrili tak aj materiál a náš čas. Veľakrát prišli s týmito návrhmi tesári, keďže vedeli potupy vylepšiť na základe ich praxe. Niektoré detaily som nemal dokreslené a nechal som ich naživo dokončovať.
Čo sa bude so Sphérou diať prvý rok v Novej synagóge a máte už dnes premyslené všetky možné využitia, alebo očakávate, že prídu s časom?
Samotné dielo bude najviditeľnejšia vec a bude tu celý rok. Na začiatku som si povedal, že časť vopred určím ja a niektoré konkrétne témy a diela tam vložím ako kurátor. Mám na zozname viac mien, autorov a nápadov, ako je možné za rok zrealizovať. Takže postupne to selektujem. Ale selektuje aj samotná situácia.
Nie všetkých autorov a diela sem viem v tomto komplikovanom čase dostať. Niektoré veci sa teda menia. Zároveň sú vopred naplánované štyri kľúčové výstavy, ktoré budú dávať celému projektu nejaký názor a výpoveď. Zároveň je tu veľa voľných miest, napríklad pre zvukové a koncertné intervencie. Vymýšľal som to, aby to bola aj zábava, nechávam sa prekvapiť a teším sa z toho.
Na Sphéru pomohli prispieť aj ľudia pomocou crowdfundingu, odmenou im bude jej umiestnenie po roku do prírody. Čo bude zohrávať rolu pri výbere lokality?
Príbeh. Jednak prirodzené hodnoty toho miesta a samotná správa, ktorú sa nám v súlade s tým miestom podarí dostať do ovzdušia. Miesto ešte nemám vybraté a budem ho hľadať. Dôležité je, aby toto dielo malo potom aj správcu. Aby ľudia, ktorí povedia na nejakom mieste dielu áno, prevzali aj zodpovednosť za ďalšiu starostlivosť.
Hoci nedokončené, dielo pomohlo aj pri prezentácii prihlášky Žiliny na Európske hlavné mesto kultúry 2026. Mali ste zaujímavú spätnú väzbu pred dokončením?
Určite. Aj ľudia z tímu pripravujúci projekt hlavného mesta kultúry vnímajú, že je tu potenciál na to, aby sa niečo takéto mohlo realizovať aj neskôr, keď by sa Žilina stala Európskym hlavným mestom kultúry 2026. Zároveň to vnímajú aj ľudia, ktorí v tom vidia nádej, že veci sa dajú robiť a netreba to vzdávať a má to zmysel.
Možno to v niečom ukazuje to, že nemusíme len snívať, ale idey sa dajú aj zrealizovať. Pre niekoho to môže byť motiváciou. Každý, kto vošiel, či už to boli ľudia, ktorí doviezli drevo, alebo to bol nejaký dizajnér, mi dávajú odozvu aj bez toho, aby som príbeh Sphéry nejako prerozprával a vysvetľoval. To ma poháňa ďalej.
Bude dielo trvalé?
Všetky moje diela majú limitovanú životnosť porovnateľnú s trvácnosťou ľudského tela a života. Život má limity, preto majú limity aj moje diela. Preto nie sú z betónu ani bronzu, lebo chcú ukázať obmedzenú časovosť. Uvidíme, ak sa toto dielo neskôr dostane do krajiny, nakoľko sa budeme schopní oň starať.
Aj dom, ktorý postavíme, môže bez starostlivosti raz spadnúť alebo bude chátrať. Je to podobné aj s naším zdravím. Ak sa oňho staráme, budeme tu dlhšie. Ale nikto nevie zaručiť, že tu budeme naveky. S mojím dielom to je veľmi podobné.
Kultúrne centrum Nová synagóga a projekt Sphéra môžete podporiť aj venovaním vašich 2% z daní. Viac informácií na www.novasynagoga.sk/2percenta