Záchranár v Malej Fatre: Úraz je často kombináciou chýb. Ľudia hory buď milujú a rešpektujú, alebo nie

Redakcia
•
13 január 2021, 16:32

Počas pandémie sa stala turistika jednou z mála možností športového vyžitia, ktorú úplne neobmedzujú vládne opatrenia. Aj preto rastie počet domácich turistov. Výnimkou nie je ani populárna destinácia Malej Fatry.

Zvýšený pohyb turistov znamená vyššie riziko úrazov, zídení z turistických chodníkov a tým aj viac práce pre horských záchranárov. Na otázky o tom, aké chyby najčastejšie robia turisti, čo môžete spraviť pre zvýšenie úspešnosti zásahu a čo okrem záchranných akcií zahŕňa práca horských záchranárov odpovedá podplukovník Juraj Ondruš, riaditeľ OS HZS Malá Fatra.

Vnímate zvýšený počet turistov v oblasti počas uplynulého roku?

Celý minulý rok bol poznačený koronou. Najvyšší počet ľudí navštívil Malú Fatru v období po prvej vlne pandémie, čiže v lete. Letná turistická sezóna, čo sa týka návštevnosti aj počtu našich zásahov na horách, bola veľmi silná.

Môže turista odmietnuť privolanú pomoc horských záchranárov, ako tomu bolo v prípade českého turistu? Aká môže byť motivácia?

Často sa to nestáva, ale výnimočne áno. Turista môže odmietnuť pomoc HZS, aj akejkoľvek inej zložky IZS a ak nie je duševne chorý, alebo v ohrození života, je to jeho slobodné rozhodnutie. My ho musíme rešpektovať. V drvivej väčšine pomáhame na žiadosť človeka v núdzi, pomoc by nemala byť vnucovaná.

Ktorý typ záchranných akcií býva najťažší?

Každá záchranná akcia má svoje špecifiká, ale keď máme presne zadefinované miesto úrazu a druh poranenia u pacienta, tak dokážeme pomôcť s ohľadom na rôzne poveternostné podmienky a vzdialenosť k pacientovi relatívne rýchlo. Ja osobne nemám rád pátracie akcie, kde vôbec netušíme, kde sa nezvestný nachádza, je bez telefónu a možnosti lokalizácie. Tieto akcie sú veľmi náročné na organizáciu, aj na počet nasadených záchranárov.

Zdroj: Archív HZS

Aké sú najčastejšie chyby turistov, ktoré končia privolaním HZS?

Slabšia alebo zlá kondícia, zlý zdravotný stav, neskorý nástup na túru, nerešpektovanie poveternostných podmienok a výstrah, nevhodná výstroj a výzbroj do horského terénu. Je toho viac a častokrát je úraz u turistu kombináciou týchto chýb…

Čo môže návštevník urobiť pre to, aby uľahčil prípadný zásah?

Pre nás je prvá a najdôležitejšia informácia lokalita. Musíme čo najpresnejšie zistiť, kde sa úraz stal a až následne to, o aký druh poranenia ide, koľko ľudí, letové podmienky a tak ďalej. Veľmi veľa turistov už dnes využíva v mobilných telefónoch aplikáciu HZS, s ktorou sa dá pomoc privolať pomoc vyslaním núdzovej SMS-ky.

Tá prichádza prakticky v momente na Operačné stredisko HZS v Novom Smokovci a počítač lokalizuje signál, odkiaľ vyšla núdzová správa, s presnosťou na niekoľko metrov.

Ak voláte pomoc niekomu inému, postup je v podstate totožný. Ak si postihnutý nemôže privolať pomoc sám, stačí opäť volať bezplatné tiesňové číslo HZS - 18 300, alebo odoslať tiesňovú SMS.

Podľa čoho sa rozhodujete, aký počet príslušníkov bude privolaný k prípadu?

Záleží od závažnosti poranenia, zdravotného stavu, terénu v akom sa pacient nachádza, možnosti transportu a vhodného výberu zvozných prostriedkov. Taktiež od hmotnosti pacienta. Snažíme sa do záchranných akcií nasadzovať taký počet záchranárov, aby bola záchranná akcia pre pacienta čo najkomfortnejšia, najrýchlejšia a hlavne bezpečná pre neho aj pre záchranárov.

Pri tých najľahších záchranných akciách stačia niekedy dvaja záchranári, pri ťažších potrebujeme od štyroch do šiestich záchranárov. Pri lavínových a pátracích akciách idú do terénu všetci záchranári, ktorí môžu.

Zmenila sa za posledné roky skladba prípadov, ku ktorým vyrážate?

Ani by som nepovedal, že sa niečo veľmi výrazne zmenilo. Malá Fatra je horstvo, ktoré je hojne navštevované v posledných rokoch viac v letnom období. A úrazovosť je v podstate úmerná návštevnosti, záchranné akcie sú v drvivej miere oznamované mobilnými telefónmi, čo výrazne skracuje ich priebeh.

Pri tých najťažších a najkomplikovanejších záchranných akciách nám dnes dokážu, ak to poveternostné podmienky dovoľujú, veľmi pomôcť leteckí záchranári.

Zdroj: Archív HZS

Dá sa zhodnotiť disciplínovanosť návštevníkov Malej Fatry?

Sú ľudia, čo hory milujú a rešpektujú ich. A sú takí, čo nie. Potom je úplne jedno, či je človek v Malej Fatre, Vysokých Tatrách, alebo Alpách, ľudia nemenia svoje návyky podľa toho, v akom horstve sa nachádzajú.

Aký veľký je tím záchranárov HZS v Malej Fatre, ktorí sa starajú o bezpečnosť turistov?

Vo Vrátnej je 13 príslušníkov HZS a pod Malú Fatru sú začlenené aj Kysuce, kde je päť príslušníkov. Na Orave máme ďalších dvoch.

Čo zahŕňa práca horských záchranárov okrem samotných zásahov?

Každý záchranár v čase pôsobenia v HZS má svoju špecializáciu od kynológie, cez speleológiu, lavínovú problematiku a vydávanie výstrah, metodické činnosti, nácvik pozemnej záchrany a iné. Takže každý venuje určitý diel času svojej špecializácii. Ďalej je to kondičná príprava, horolezecká príprava, letecké nácviky, rekognoskácia v teréne.

A staráme sa aj o prerezávanie turistických chodníkov po polomoch podľa možností, vymieňame reťaze a madlá na exponovaných častiach turistických chodníkov, pripravujeme a meníme zimné tyčové značenie a tak ďalej.

Z čoho sa skladá zimná výbava záchranárov?

Záleží od činnosti záchranára, výstroj a výzbroj je rozdielna podľa toho, či ide záchranár na horolezeckú túru, skialpinistickú túru, alebo do lyžiarskej služby. Mení sa aj podľa počasia, lavínovej situácie a veľa iných okolností...

Sú v Malej Fatre miesta, ktoré pokladáte za nebezpečenejšie?

Vždy sú nebezpečnejšie miesta, v ktorých hrozí voľný pád a treba tu dbať na zvýšenú opatrnosť. Inak by som asi nevedel definovať nejaké konkrétne miesto, ktoré by bolo výrazne nebezpečnejšie ako iné.