Nová súdna mapa počíta v Žiline so zrušením krajského a zavedením správneho súdu

Redakcia
•
15 december 2020, 16:18

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková včera predložila do medzirezortného pripomienkovania návrh novej súdnej mapy, tá počíta so zmenami na viacerých úrovniach súdnictva a novým usporiadaným obvodov. Sídla okresných aj krajských súdov čaká v niektorých prípadoch rušenie. Zároveň vzniknú správne súdy ako samostatná súčasť sústavy súdov.

„Reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov pre dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov. Dôvera obyvateľov v súdnictvo je na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ dlhodobo na nízkej úrovni. Prispieva k tomu aj verejnosťou vnímaná miera korupcie, ktorú potvrdzujú aj postupné odhalenia orgánov činných v trestnom konaní,“ vysvetľuje východiská pre reorganizáciu justície rezort spravodlivosti.

Menej súdov a vyššia špecializácia

Zmeny v súdnej mape prinesú menej súdov, ktoré by mali byť viac špecializované. Ministerka si od nového prerozdelenia sľubuje efektívnejšie fungujúcu justíciu. Dnešný stav vyššieho počtu malých súdov je menej odolný na miestne väzby a zhoršuje možnosti pre špecializáciu. Tá je jedným z cieľov reformy pre zefektívnenie súdnictva na Slovensku:

„Špecializácia sa predpokladá pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a pre správnu agendu v samostatnom správnom súdnictve. Súčasná sieť 54 okresných súdov neumožňuje splniť podmienku, aby boli na súde vyťažení aspoň traja špecializovaní sudcovia, ktorá je nevyhnutná na fungovanie náhodného prideľovania spisov. Na malých súdoch sa sudca musí venovať viacerým oblastiam, čo ho môže dostať aj do znevýhodneného postavenia voči úzko špecializovaným advokátom a účastníkom konania. Obdobne to platí pre vyťaženosť senátov ôsmich krajských súdov. Nová súdna mapa zohľadňuje aj dlhodobý trend poklesu vecí prichádzajúcich na súdy.“

Navrhované usporiadanie zasiahne aj Žilinu. Nová mapa totiž nepočíta s krajským súdom u nás. Doterajší počet ôsmich nahradia tri súdy v prirodzených geografických obvodoch - v Prešove pre východoslovenský obvod, v Banskej Bystrici pre stredoslovenský obvod a v Trnave pre západoslovenský obvod.

Navrhovaná súdna mapa sídiel a obvodov krajských súdov, pre Žilinu sa stane obvodne príslušná Banská Bystrica. Zdroj: slov-lex.sk

Namiesto krajského súdu vznikne v Žiline jeden z troch správnych

Nové správne súdy budú rovnako tri, pričom ich sídla budú v iných mestách ako zredukované krajské súdy. Jedným zo sídiel pre správnu agendu bude aj Žilina, ďalšie dve budú v Nitre a Košiciach. Nad nimi bude Najvyšší správny súd so sídlom v Bratislave. Správne súdy začnú vykonávať činnosť od 1. apríla 2022.

„Pri tomto návrhu sa vychádza z kritéria optimálneho využitia existujúcich budov a v nich pôsobiacich sudcov, ktorý sa premietol do požiadavky, aby sídla správnych súdov boli v iných mestách, ako sídla všeobecných odvolacích súdov,“ vysvetľuje logiku nového prerozdelenia materiál.

Navrhovaná súdna mapa sídiel a obvodov správnych súdov počíta so Žilinou ako jedným z centier. Zdroj: slov-lex.sk

Okresný súd Žilina bude jedným z tridsiatich obvodov prvostupňových súdov a mal by vykonávať agendu obchodného registra pre celé Slovensko. Zároveň bude slúžiť takzvanému hornotrenčianskemu regiónu, teda okresom Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Púchov a Považská Bystrica.

Z dôvodu pridruženia zaniknú okresné súdy v Čadci a Považskej Bystrici. V Žilinskom kraji zaniknú okrem čadčianskeho aj námestovský a ružomberský súd. Obvod prvého z nich pripoja k Dolnému Kubínu, druhý bude po reorganizácii spadať pod Liptovský Mikuláš.

Bytča a Kysucké nové mesto už dnes patria do obvodu Žiliny. Čadčiansky súd má podľa materiálu hraničnú veľkosť, ktorá by mohla spôsobiť nedostatok špecializovaných sudcov. Navrhnúť začlenenie obvodu k Žiline sa rozhodol rezort spravodlivosti aj podľa dopravnej dostupnosti, ktorú označil za dobrú:

„Hoci je v súčasnosti úsek medzi Žilinou a Čadcou kvôli kamiónovej doprave smerujúcej po tomto hlavnom ťahu do Poľska silne vyťažený, medzi oboma mestami existuje kvalitné železničné prepojenie a spolu s autobusmi tam cez pracovné dni premáva denne až 55 priamych spojov s dĺžkou trvania od 21 minút. Navyše pokiaľ by začlenený nebol, predpokladané centrum Žilina by sa bez kysuckých okresov ocitlo v tesnej blízkosti hraníc svojho obvodu, čo taktiež nie je želateľné pre optimálnu dostupnosť do centra.“

S rušením na Krajskom súde v Žiline nesúhlasia

K rušeniu Krajského súdu v Žiline zaujalo stanovisko jeho vedenie, sudcovská rada, kolektív vyšších úradníkov aj oddelenie probácie a mediácie. Návrh na rušenie sa im nepáči z viacerých dôvodov.

Vedenie Krajského súdu v Žiline zastúpené predsedníčkou JUDr. Evou Malíkovou a podpredsedom JUDr. Róbertom Bebčákom upozorňuje, že Žilina je geografickým centrom severozápadného Slovenska a ekonomicky je skôr prepojená viac so západným Slovenskom než stredným, kam by mal obvod spadať.

Aj keď väčšina pojednávaní prebieha na úrovni okresných súdov, niektoré sa konajú aj na krajských. Týka sa to najmä rodinnoprávnej a trestnoprávnej agendy. To môže pre niektorých účastníkov predstavovať podľa vedenia súdu problém:

„V tomto ohľade možno považovať okolnosť dochádzania účastníkov, ktorí sú neraz v ťaživej ekonomickej situácii, za faktickú prekážku výkonu spravodlivosti, čím môže dôjsť k zvýhodneniu majetnejších skupín obyvateľstva. Krajský súd v Banskej Bystrici bude pre účastníkov, ale aj pre sudcov a justičných zamestnancov Žilinského kraja ťažko dostupný, a to pre chýbajúce diaľnice a horské priechody (Šturec, Donovaly).“

Krajský súd Banská Bystrica by v Žiline mohol mať detašované pracovisko, podľa sudcov by bolo zriadenie pobočky dočasným opatrením a zároveň by popieralo zmysel reformy.

Pretrhnutie väzieb môže sťažiť mediačnú a probačnú prácu

Na Krajskom súde v Žiline by radi videli namiesto rušenia modernizáciu vybavenia a zlepšenie mzdového ohodnotenia administratívnych pracovníkov. Vedenie súdu zároveň vníma cieľ reformy, zmena obvodov ale podľa nich korupciu nevyrieši:

„Pokiaľ má byť reforma ponímaná ako prostriedok pretrhnutia korupčných väzieb, sudcovia sú si vedomí svojej zodpovednosti za zvýšenie dôveryhodnosti justície, odmietajú však kolektívnu vinu za korupčné správanie svojich kolegov,“ doplnilo vedenie žilinského krajského súdu.

Pretrhnutie väzieb spomínajú v stanovisku aj probační a mediační úradníci, ktorí upozorňujú, že pri ich práci sú dlhodobo nastavené a budované vzťahy založené na dôvere a poznaní problematiky kľúčové. Pri ich práci zohrávajú rolu aj špecifiká regiónu:

„Ide o konkrétne činnosti, ktoré zabezpečujú a realizujú probační a mediační úradníci v danej lokalite, kde sa nachádza okresný súd. Táto práca si vyžaduje súčinnosť s neziskovými organizáciami, ale aj odborníkmi vo verejnej a štátnej správe. Bez tejto vecnej a odbornej spolupráce sa nebudú môcť vykonávať v dostatočnej miere, napr. alternatívne tresty povinnej práce, kde súčasne prebieha viacej procesov a jedným z nich je aj edukácia, terciárna prevencia, znižovanie rizika recidívy, náhrada škody poškodeným, uhrádzanie zameškaného výživného, zákaz priblíženia sa k chránenej osobe, pomáhanie poškodeným, obetiam trestných činov atď.“