Nezmeškajte dôležité udalosti |
Zapnúť upozornenia
|
Len nedávno vznikla na Žilinskom samosprávnom kraji Sekcia pre mládež, ktorej úlohou bude pomáhať rozvíjať potenciál mladých ľudí v kraji. Jej koordinátora Marcela Rypáka a projektovej manažérky Kataríny Özger, sme sa pýtali na to, s čím sa v našom kraji aj na Slovensku mladí ľudia stretávajú a ako im na novej sekcii budú pomáhať meniť kraj.
Čo podnietilo vznik Sekcie pre mládež Žilinského samosprávneho kraja?
Vznik Sekcie pre mládež bol podnietený záujmom predsedníčky ŽSK Eriky Jurinovej o mladých v našom kraji. Župa si uvedomuje, že mladí ľudia v našom kraji tvoria veľkú skupinu a je dôležité im načúvať na samosprávnej úrovni a dovoliť im meniť kraj.
Hlavnou úlohou našej sekcie na najbližšie obdobie je vytvoriť koncepciu rozvoja práce s mládežou v Žilinskom samosprávnom kraji na obdobie 2021-2028.
Chceme vytvoriť dokument, ktorý bude zrozumiteľný mladým ľuďom. Na jeho základe sa budú v celom kraji rozvíjať konkrétne programy a aktivity pre mladých ľudí, ktoré im budú prinášať osobný, profesijný a morálny rozvoj. Konkrétne programy a aktivity budú obsiahnuté v akčných plánoch na každý rok a budú vychádzať z definovaných potrieb mladých ľudí.
Aká je veľká sekcia a s akými skúsenosťami prichádzate?
Sekciu pre mládež tvorí od jej vzniku koordinátor práce s mládežou Marcel Rypák, ktorý ma skúsenosti s tvorbou vzdelávacích programov, projektovým manažmentom, lektorskou činnosťou a koučovaním mladých ľudí.
Ďalšou členkou sekcie je projektová manažérka pre prácu s mládežou Katarína Özger s dlhodobými skúsenosťami v terénnej práci s mladými ľuďmi s poruchami autistického spektra, so sociálne vylúčenou a s témami sociálnej inklúzie a tvorbou projektov pre sociálne vylúčenú mládež.
Keď sa povie mládež v našom kraji, koľko ľudí tým myslíme?
Ak hovoríme o mladých ľuďoch, zákon o mládeži presne definuje mladých vo veku do 30 rokov. V tomto vekovom rozpätí to predstavuje okolo 30 percent celej populácie Žilinského samosprávneho kraja. Podobne je tomu aj na celom Slovensku.
Najväčší počet tvoria deti materských a základných škôl, potom sú to stredné a vysoké školy. Nesmieme zabúdať aj na silnú skupinu ľudí, ktorí momentálne neštudujú ani nepracujú. Aj to je podskupina mladých, ktorých chceme osloviť.
Budete sa zameriavať na všetky vekové skupiny?
Áno. Zároveň si uvedomujeme, že veľký vplyv na mladých ľudí má ich okolie a komunita, preto chceme venovať našu pozornosť aj ľuďom, ktorí takto vstupujú do výchovy mladej generácie ako sú práve rodičia, učitelia, pracovníci s mládežou, ale v neposlednom rade aj verejnosť.
Veríme, že prostredníctvom vzdelávania a vzájomnej komunikácie vieme pomôcť aj im ako lepšie porozumieť mladej generácii.
Pracovať budete aj s mládežou ohrozenou marginalizáciou pre rôzne dôvody. Je cieľom vytvárať aktivity pre znevýhodnených mladých ľudí samostatne, alebo ich postupne integrovať medzi ostatných rovesníkov?
Uvedomujeme si, že mládež v kraji nie je jednoliata skupina. Chceme, aby každý mladý človek - bez ohľadu na bydlisko, rodinné zázemie, etnický pôvod, zdravotný stav alebo vierovyznanie, vedel, že sa môže na Sekciu pre mládež ŽSK obrátiť a vybrať si z jej programovej ponuky tak, aby rozvíjal svoj potenciál.
Je dôležité tiež rozlišovať medzi integráciou a inklúziou. Podstatou integrácie je prispôsobenie dieťaťa, mladého človeka so znevýhodnením rôzneho druhu, okolitému prostrediu. Pri integrácii je cieľom vzdelávania pomocou špecifických metód a postupov „kompenzovať” ich znevýhodnenia tak, aby boli schopné dosiahnuť nastavené štandardy, ktoré sú spoločné pre všetkých.
Inklúzia, naopak, vychádza z predpokladu, že každý človek je jedinečný, má svoje silné aj slabšie stránky, teda aj jedinečné vzdelávacie a iné potreby. Rôznorodosť v spoločnosti je vnímaná ako niečo prirodzené a normálne. Cieľom inklúzie je pomôcť všetkým ľuďom naplniť svoj potenciál a dosiahnuť osobné maximum v prirodzenej skupine svojich rovesníkov.
Je to možnosť pre nás všetkých žiť v bohatších a rôznorodejších komunitách. Inkluzívna spoločnosť je jedným z cieľov v stratégii Európskej únie pre mládež na roky 2019 - 2027 a aj naša sekcia sa o túto zmenu uvažovania od “my+oni” k “my spolu” bude usilovať.
Taktiež, našou ambíciou v dlhodobom horizonte je zapájať aj skupinu mladých ľudí - študentov, ktorá je momentálne neaktívna a neorganizovaná v žiadnej mládežníckej organizácii. A tiež zasiahnuť mladých ľudí, ktorí spadajú do skupiny NEET, teda osôb, ktoré nemajú zamestnanie, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú sa ani na žiadnej odbornej príprave.
Žilinskú župu vidieť aj počas pravidelnej kampane Týždeň dobrovoľníctva, podieľali ste sa už na aktuálne skončenom ročníku?
Áno. Počas Týždňa dobrovoľníctva zorganizovala Sekcia pre mládež ŽSK 9 dobrovoľníckych aktivít, do ktorých sa zapojilo 50 dobrovoľníčok a dobrovoľníkov.
Osem z nich prebehlo v organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja: na historickej lesnej úvraťovej železnici Vychylovka, v Turčianskej knižnici v Martine, v Kysuckej knižnici v Čadci, v Centre sociálnych služieb v Turí, v Nadácii ŽSK v Žiline, v Domove sociálnych služieb v Dolnom Kubíne, v Považskej galérii umenia v Žiline. Jedna aktivita prebehla v SPOSA Kysuce, v spoločnosti na pomoc chorých s autizmom.
Veľmi nás teší zapojenie sa županky Eriky Jurinovej, konkrétne do úpravy areálu pri kaplnke v Centre sociálnych služieb v Turí, čím motivovala aj zamestnancov úradu ŽSK - do kampane sa ich tento rok celkovo pridalo až 36.
Aktivít Sekcie pre mládež počas Týždňa dobrovoľníctva sa zúčastnilo tiež 14 dobrovoľníčok naprieč všetkými vekovými kategóriami a regiónmi kraja z radov širokej verejnosti. Sme radi, že sa zapojili aj dobrovoľníci, ktorí boli a sú aktívni aj v našich ďalších dobrovoľníckych aktivitách, či už to bolo v jarnej kampani Vyčistime spolu kraj, alebo v Pošte seniorom.
Tento rok bolo podpísané aj memorandum s organizáciou IUVENTA, pracujúcou práve s mladými ľuďmi. Koľko je v kraji podobných združení a ktoré patria medzi najväčšie?
IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže je práve jedna organizácia priamo riadená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR. Predmetom jej činnosti je práca s mládežou mimo školy a rodiny a mládežnícka politika na Slovensku aj mimo neho.
Inštitút pripravuje národnú koncepciu rozvoja mládeže v spolupráci s krajmi na nové programové obdobie EU. To je dôležitý bod pre získanie strategického partnera aj v príprave našej krajskej koncepcie rozvoja mládeže. Na Slovensku nemáme podobné organizácie.
Azda jediná, ktorá sa venuje rozvoju dobrovoľníctva podľa zákona o dobrovoľníctve, je Platforma dobrovoľníckych centier a organizácii na Slovensku (PDCO).
Čo sa týka ďalších organizácií, konkrétne v našom kraji pôsobia väčšinou tie, ktoré sú silné na lokálnej úrovni, ale výsledky ich úspešnej práce s mladými sa dostali aj za hranice mikroregiónu, či kraja. Do svojich aktivít zapájajú mladých ľudí z celého Slovenska.
Niektoré z nich sú OZ V.I.A.C - Inštitút pre podporu a rozvoj mládeže, Komunitná nadácia Liptov, Rada mládeže žilinského kraja, OZ Sytev, Keric v Čadci, Mladiinfo v Dolnom Kubíne a ďalšie.
V čom budete pre tieto organizácie prínosom?
Pridaná hodnota našej práce spočíva vo vytváraní príležitostí na prepájanie a sieťovanie organizácií. Chceme pozývať mládežnícke organizácie k vzájomnej komunikácii a zdieľaniu know-how. Mnoho z nich sa v našom kraji venuje mladým už veľa rokov, ich práca je uznávaná a majú výborné výsledky. Nechceme, aby im v ďalšom rozvoji bránili nejaké konkurenčné boje o projekty. Práve naopak, veríme, že spoločne vieme urobiť pre mladých ešte viac.
Okrem toho chceme pozývať organizácie, aby sa nebáli rozvíjať svoje aktivity aj mimo väčších miest, práve tam, kde mladí nemajú skoro žiadne možnosti rozvoja alebo cestujú za nimi veľmi ďaleko.
Kraj je veľmi malý priestor, aby organizácie nespolupracovali. Skúsenosti však hovoria, že aj v tomto prostredí chýba jednotný kurz. Práve ten by pomohol ešte viac mládež rozvíjať.
Ktoré oblasti práce s mládežou sú podľa vás nedostatočné zastúpené, či už v podobe organizácií alebo samotných aktivít pre cieľovú skupinu?
Napriek veľkému počtu mládežníckych, športových či kultúrnych organizácií v kraji, máme stále veľký počet neorganizovanej mládeže - teda tých mladých ľudí, ktorí sa v žiadnej z vyššie spomenutých organizácií neaktivizujú.
S touto skupinou potrebujeme pracovať a poskytnúť im príležitosti na ich osobnostný, morálny a profesijný rozvoj. Je tu teda ešte veľký priestor pre Sekciu a aj iné organizácie oslovovať mladých a ukazovať im benefity neformálneho vzdelávania, dobrovoľníctva a aktivizovať ich ku zmysluplnej činnosti v ich komunitách.
Problémom sú aj regionálne rozdiely - v niektorých regiónoch a v ich mestách a obciach je príležitostí pre mladých dostatok, v niektorých je stále veľký priestor na rozvoj. To sa netýka len ponuky mládežníckych organizácií, ale aj možnosti zamestnať sa a nájsť finančne dostupné bývanie.
Ako sme už spomínali, našou ambíciou v dlhodobom horizonte je zapájať aj skupinu mladých ľudí - študentov, ktorá je momentálne neaktívna a neorganizovaná v žiadnej mládežníckej organizácií a tiež zasiahnuť tú časť mladých ľudí, ktorí spadajú do skupiny NEET - osôb, ktoré nemajú zamestnanie, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú sa ani na žiadnej odbornej príprave.
Vedeli by ste uviesť príklady dobrých projektov, ktoré fungujú u nás dlhodobo?
Dlhodobo, nie len v kraji, ale aj na celom Slovensku, funguje niekoľko úrovní úspešných projektov pre mladých. Na Európskej úrovni je to nepochybne program Erasmus+, ktorý ponuka výmenné pobyty, zahraničné štúdium a stáže nie len pre študentov, ale aj pre pracujúcich.
Európsky zbor solidarity (po starom Európska dobrovoľnícka služba) ponúka mladým ľuďom do 30 rokov možnosť zažiť dobrovoľnícku službu na 6-12 mesiacov v ktorejkoľvek krajine v rámci EU. Pre mladých podnikateľov, ktorí chcú rozvíjať svoje podnikanie a získať medzinárodné skúsenosti, je tu program Erasmus pre mladých podnikateľov.
Na národnej úrovni existuje niekoľko iniciatív ako je projekt Životológia, projekt Show Your, Kolégium Antona Neuwirtha alebo Nexteria.
Inšpiratívne príklady dobrej praxe zo zahraničia?
V zahraničí funguje veľa dobrých projektov, ktoré komplexne rozvíjajú mladého človeka - za všetky môžeme spomenúť napríklad Medzinárodnú cena vojvodu z Edinburghu (skrátene DofE), ktorá funguje v 140 krajinách sveta už vyše 60 rokov.
Ročne sa do neho zapája vyše milión mladých ľudí vo veku od 14 do 24 rokov. Je veľkým pozitívom, že funguje aj na Slovensku - v školskom roku 2019/2020 bolo zapojených až 3600 mladých ľudí, konkrétne v Žilinskom kraji je zapojených 28 škôl.
Mladý človek, ktorý chce cenu získať, musí na sebe vytrvalo pracovať 6 -18 mesiacov a prekonať štyri výzvy. Rozvíjať svoj talent, športovať, angažovať sa ako dobrovoľník a na záver zvládnuť dobrodružnú expedíciu.
Aj keď sa nachádzate ešte pred zisťovaním aktuálneho stavu a potrieb mladých ľudí v kraji, dokážete na základe vašich skúseností odhadnúť, akým výzvam dnes čelí mládež v Žilinskom kraji?
Vo všeobecnosti je známe, že rozvoj mládeže na Slovensku a v samosprávach je dlhodobo vnímaný ako súčasť rozvoja školstva a športu. V mnohých obciach je škola a ihrisko jedinou infraštruktúrou, kde sa mladí majú možnosť rozvíjať. Takéto zázemie je dobré, ale nestačí.
Rozvoj mládeže - to je ďalšia infraštruktúra a programy, kde sa rozvíja celková osobnosť mladého človeka na základe neformálneho vzdelávania, príležitosti k dobrovoľníctvu, štruktúrovaného dialógu, čiže informovania a zapájania mladých do rozhodovacích procesov obcí či miest, integrácie detí z rôznych rodinných zázemí, posilňovania vzťahu k prírode, či rozvíjania tvorivosti a podnikavosti a zdravého životného štýlu.
Európska stratégia práce s mládežou je postavená na základe dialógu s mladými, ktorí definovali 11 cieľov v práci s mládežou. Snažíme sa pracovať aj s týmito výstupmi a prispôsobovať ich potrebám nášho kraja.
Už po prvej online diskusii s mládežníckymi organizáciami sa ukázalo, že mnohé problémy, ktoré trápia mládež v EÚ alebo vo svete, rovnako trápia náš kraj. Ide predovšetkým o šírenie dezinformácií, hoaxy, šikanu na školách, sociálnu neinklúziu, nefungujúci dialóg medzi samosprávami a mladými ľuďmi.
Chýbajú príležitosti, ktorým sa kraj, školy či iné inštitúcie viac priblížia mladým ľuďom aj v miestach ich bydliska. Momentálne mladí intenzívne vnímajú koronakrízu a čas, kedy sú odtrhnutí od sociálneho prostredia svojich spolužiakov a škôl.
S akými najčastejšími formami diskriminácie sa pri mládeži u nás stretávate?
Ako sme už spomínali, ideálnym stavom je inkluzívna spoločnosť. To sa však v slovenskej realite nedeje, a rodičia detí a mládeže so zdravotným znevýhodnením sa sťažujú na výrazne sťaženú dostupnosť ku kvalitnému vzdelaniu. Výsledky pilotného monitoringu škôl a školských zariadení, ktorý realizoval úrad komisárky pre osoby so zdravotným znevýhodnením Stavrovskej v roku 2018, poukázal na chýbajúce individuálne vzdelávacie programy pre zdravotne znevýhodnené deti, neodborný prístup pri hodnotení žiakov, absenciu osobných asistentov pre úkony sebaobsluhy a nedostatočný počet asistentov učiteľa.
Pandémia Covid-19 odhalila ďalšiu problematickú oblasť - zatvorenie škôl sťažilo prístup ku vzdelávaniu aj sociálne znevýhodnenej mládeži. Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky len 21 % detí z rómskych domácností, 28 % detí z chudobných domácností a 86 % detí z bežných domácností má prístup ku notebooku.
Odborníci odhadujú, že žiaci z rodín žijúcich v chudobe sa v súčasnej situácii naučia len desatinu toho, čo by sa naučili v škole. Zatiaľ čo deti z lepšie situovaných rodín môžu zvládnuť aj dve tretiny plánovaného učiva. Nedostatočný prístup ku vzdelaniu a k iným možnostiam rozvoja kompetencií dáva vzniknúť ďalšej diskriminácii - napríklad na trhu práce.
Mladí ľudia majú dnes problém pracovať so zdrojmi, rozoznať zavádzajúce správy. Bude jedným z cieľov vašej sekcie aj budovanie mediálnej a digitálnej gramotnosti? Ak áno, akými formami?
Áno, uvedomujeme si potrebu rozvíjať u mladých ľudí schopnosť kriticky myslieť, aby vedeli sformulovať a vyjadriť vlastný názor, založený na overiteľných faktoch. Už na prvom online stretnutí, kde sme spolu s mládežníckymi organizáciami mapovali potreby mladých ľudí v kraji, zaznela aj táto potreba. Rozvoj kritického myslenia a mediálnej gramotnosti bude teda tiež jednou z priorít v Koncepcii rozvoja práce s mládežou.
Občianske združenie Slovenská debatná asociácia už teraz rozvíja na niektorých stredných školách aj v Žilinskom kraji krúžkovú činnosť na rozvoj kritického myslenia. Cieľom je rozšíriť túto aktivitu aj na ďalšie školy v kraji, prípadne vytvoriť nový komplexný program, zlepšujúci mediálnu gramotnosť a riešiaci témy online bezpečnosti a digitálneho občianstva prostredníctvom metód neformálneho vzdelávania.
Jednou z vašich hlavných úloh je vytvorenie strategickej koncepcie rozvoja práce s mládežou pre roky 2021 až 2028. Aký bude postupný harmonogram práce, ktorý povedie k vzniku vízie?
Tvorbu koncepcie sme začali online konferenciou 14. októbra 2020, kde sme pozvali všetky organizácie, školy a inštitúcie pracujúce s mládežou. Na konferencii sme zverejnili zámer prípravy koncepcie a jej harmonogram. Na stránke www.na1vlne.sk je už teraz zverejnený harmonogram ako chceme postupovať.
Momentálne pripravujeme fokusové skupiny, ktoré sa budú venovať už konkrétnej téme. Prihlásiť sa môže ktokoľvek, kto chce byť súčasťou tvorby koncepcie. Tieto skupiny majú za cieľ hlbšie pomenovať priority v práci s mládežou. Na základe výstupov z fokusových skupín pripravíme dotazník pre jednotlivé skupiny mladých na ZŠ, SŠ, VŠ a pracovníkov s mládežou. Po vyhodnotení pripravíme prvý návrh koncepcie.
Môžu sa do tvorby koncepcie postrehmi a pripomienkami zapojiť aj obyvatelia kraja, ktorí nepatria pod mládež?
Určite áno. Všetky informácie nájdete na spomínanej stránke www.na1vlne.sk. Predtým, ako uverejníme finálny návrh koncepcie, ho bude skúmať expertná skupina, zložená z odborníkov prioritných tém, na ktorých bude koncepcia postavená. Následne bude tento návrh zverejnený, aby sa k nemu mohla vyjadriť široká verejnosť.
Majú dnes mladí ľudia motiváciu zostávať žiť a pracovať na Slovensku? Čím by ste to chceli zmeniť?
Určite majú. Z vlastnej skúsenosti vieme povedať, že existujú mladí ľudia, ktorí sa po štúdiách či práci v zahraničí rozhodli vrátiť späť na Slovensko.
Ekonomické rozdiely, platové podmienky alebo životná úroveň sa v niektorých prípadoch veľmi približuje životu v zahraničí. Potom sú tu sociálne dôvody. Mladí ľudia sa vracajú kvôli rodine či komunite. V neposlednom rade je to vzťah k prírode a našej tradícii.
Všetky spomínané dôvody sú nám inšpiráciou, ako ešte viac posilňovať motiváciu a chuť mladých vycestovať. Nechceme brániť mladým vycestovať, ale chceme ich aj pozývať vrátiť sa domov na Slovensko a ponúkať im vhodné príležitosti.