V Bábkovom divadle Žilina štartujú sezónu s novými titulmi vrátane Neprebudeného

Redakcia
•
24 august 2020, 16:13

Bábkové divadlo Žilina stojí na prahu novej divadelnej a zároveň jubilejnej sezóny, pred sedemdesiatimi rokmi sa začala písať jeho história, ktorá ho formovala až do dnešnej podoby. V divadelnej sezóne 2020/2021 sú pripravené nové tituly v netradičnom podaní.

Na javisku ožijú príbehy starých známych hrdinov- Pinokia a Smelého Zajka. Štvoricu nových titulov uzatvorí autorská inscenácia Martina Geišberga, reflektujúca témy krehkosti bytia a pominuteľnosti skrze medzigeneračné dialógy. Na sklonku sezóny sa navyše v Žiline rozsvietia svetlá symbolického siedmeho ročníka festivalu Bábková Žilina 2021, na ktorom budete mať jedinečnú možnosť uvidieť to najlepšie z tvorby profesionálnych slovenských bábkových divadiel.

Už počas leta nachali bábkari otvorené dvere všetkým, ktorí sa rozhodli stráviť horúce, júlové nedele v divadelnej záhrade: „Špecifickým spôsobom sme v nej pre vás pripravili štyri malé inscenácie a veľmi nás potešilo, že ste si k nám našli cestu aj počas prázdnin. Už tradičný divadelný tábor „Za oponou“ opäť ukázal, že divadlo je hrou, ktorú zdieľame a vytvárame spoločne.“

Archaická poviedka, ktorej téma je stále aktuálna

V piatok 4. septembra odštartuje premiérou nová divadelná adaptácie najznámejšej novely Martina Kukučína s názvom Neprebudený.

Divadlo oslovilo na spoluprácu oceňovaného režiséra Mariána Pecka, ktorého poetika výrazne rezonuje na viacerých javiskách v divadlách Strednej Európy. Nebude sa pritom jednať o konvenčné prenesenie povinnej literatúry na divadelné dosky. Ako vraví režisér inscenácie:

„Čaká nás klasika interpretovaná dnes, nami, pre našich súčasníkov/súčasníčky. Teda súčasným jazykom. Téma „Neprebudeného“ je síce archaická, ale napriek tomu je neustále aktuálna. Je dokonca oveľa, oveľa staršia, ako Kukučín a jeho poviedka bude aktuálnou ešte dlho po tom, ako sa my pominieme. Žiaľ.“

Ondráš Machuľa, hlavná postava príbehu sa živí ako obecný pastier husí. Od života nechce veľa. Snáď len to, čo každý skromný človek- túži po kráse, po láske a porozumení. Má však každý právo na svoje šťastie?

Aj po sto rokoch od napísania tohto diela žijú v našej spoločnosti osoby, ktoré na svet pozerajú iným pohľadom. Odolávajú pri tom škodoradosti, odmietnutiu a častokrát krutosti. Tichej a neznesiteľnej. Vznik inscenácie z verených zdrojov podporil Fond na podporu umenia.