Samosprávy v Žiline nakupujú stravné lístky s nulovou aj zápornou províziou gastrofirmám


Foto: Samosprávy v Žiline nakupujú stravné lístky s nulovou aj zápornou províziou gastrofirmám

Ešte v tomto roku plánuje vláda schváliť zdobrovoľnenie stravovacích poukážok, ktoré musí zo zákona poskytovať zamestnávateľ zamestnancom v prípadoch, že nemá vlastnú jedáleň alebo im nezabezpečuje inou formou teplú stravu.

Po legislatívnej zmene by zamestnávatelia mali možnosť nahradiť gastrolístky peniazmi. Firmy môžu dnes stravovanie zabezpečiť jedným z troch nasledujúcich spôsobov:

  • poskytovaním jedla vo vlastnom stravovacom zariadení
  • poskytovaním jedla v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa vrátane donášok či objednávania z reštaurácií
  • prostredníctvom osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby, čiže poskytnutím stravovacích poukážok

Sprostredkovateľské firmy, ktoré predávajú stravovacie lístky, dnes už častokrát aj v elektronickej podobe, patria k najziskovejším na Slovensku z pohľadu pomeru tržieb a čistého zisku. Gastrofirmy zarábajú na provízii a poplatkoch, ktoré musí zaplatiť zamestnávateľ pri ich nákupe.

Zákon stanovuje maximálnu výšku provízie, ktorú si spoločnosti môžu pýtať z nominálnej hodnoty lístka na strane objednávateľa, na tri percentá. V praxi však môžu najmä menší nákupcovia platiť ďalšie poplatky - napríklad za spracovanie objednávky či doručenie.

Stravenkové spoločnosti si pýtajú provízie aj od podnikateľov v oblasti gastronómie či predajcov potravín, kde nimi zamestnanci platia. Aj tu pre slabšiu vyjednávaciu pozíciu platia vyššie provízie často najmenší podnikatelia - prevádzkovatelia reštaurácií alebo predajcovia.

V realite dochádza k situáciám, kedy reštaurácie využívajú prijaté poukážky namiesto preplácania u gastrofirmy na nákup tovaru. Povinnosť zmeniť lístky na peniaze a prísť tak o percentá tržieb prenesú týmto krokom na obchodné reťazce. 

Mesto nakupuje v nominálnej hodnote, župa dokonca platí o tri percentá menej  

O tom, že veľkosť objednávateľa dokáže výrazne zmeniť poplatky a provízie, svedčia aj príklady žilinských samospráv. Mesto Žilina napríklad dňa 4. augusta objednalo 4 tisíc stravných lístkov v nominálnej hodnote 4,20 eur, za tie zaplatí 16 800 eur, teda presne ich nominálnu hodnotu bez poplatkov a provízií.

Žilinský samosprávny kraj vďaka elektronickej aukcii znížil cenu nakupovaných stravných jednotiek tak, že jeden “gastrolístok” v elektronickej podobe v hodnote 4,10 eur mu dodáva spoločnosť GGFS s.r.o. za 3,9647 eur. Župa podpísala rámcovú zmluvu v roku 2019, odvtedy platí za každú stravovaciu jednotku o 14 centov menej ako je jej nominálna hodnota.   


„Predpokladaná hodnota zákazky (PHZ) bola stanovená na základe prieskumu trhu na 16 700 386,50 EUR pri predpokladanom počte stravných jednotiek 4 053 000. Nákupná hodnota stravnej jednotky (pri PHZ) bola 4,1205 EUR pri nominálnej hodnote 4,10 EUR. Kritériom hodnotenia bol koeficient prepočtu nominálnej hodnoty stravnej jednotky. Výsledkom elektronickej aukcie bol koeficient 0,9670 t.j. nákupná hodnota 3,9647 EUR pri nominálnej hodnote 4,10 EUR. Dosiahnutá zľava je takmer 0,14 EUR na stravovacej jednotke. Vyčísliteľná hodnota úspory počas trvania rámcovej dohody je 631 457,40 EUR,“ doplnila Elena Sivová, riaditeľka odboru verejného obstarávania. 

Províziu platia aj gastropodniky, minister zmluvy so zamestnávateľmi označil za príživnícke

Viac než trojpercentnú stratu na predaji župe si tak musí gastrofirma nahradiť pri preplácaní lístkov. Žilinská župa podľa Sivovej nemá informácie o tom v akej výške sa pohybujú provízie na druhej strane, a to, ako si dohodne pravidlá s tretími subjektami, je jeho vecou.

Z vyjadrenia konateľa spoločnosti Edenred, ktorá je ich najväčším emitentom, vyplýva, že celková provízia sa má pohybovať na úrovni 4 až 5 percent: 

„Čo sa týka našich celkových provízií, ich výška sa pohybuje v rozmedzí 4 až 5 %, to je spoločné číslo za všetky poplatky spolu aj od zamestnávateľa, aj od reštaurácie alebo obchodu s potravinami. Konkrétne hovorím za členov AMOBE, teda Edenred, Up Slovensko a Doxx-Stravné lístky, ale predpokladám, že podobné to bude na celom trhu,“ uviedol v rozhovore pre Denník E Cyrille Favel, konateľ spoločnosti Edenred.

Na obsah rozhovoru zareagoval minister hospodárstva Slovenskej Republiky Richard Sulík, podľa ktorého sa gastrofirmy priživujú na zamestnávateľoch aj zamestnancoch:

„Gastrolístky primárne zvyšujú akurát tak kúpnu silu majiteľov gastrofiriem na úkor všetkých zamestnancov aj zamestnávateľov. Ak bude zamestnávateľ poukazovať zamestnancovi peniaze v rámci mzdy, administratíva naopak klesne a zamestnávateľ sa zbaví príživníckej zmluvy s gastrofirmou.“ 

V našej ankete súhlasili so zdobrovoľnením gastrolístkov viac než tri štvrtiny čitateľov 


Správy e-mailom Poslať tip Nahlásiť chybu