Cez deň spravuje verejné financie, v noci fotí vesmír. Roman Osika sa astronómii venuje od detstva

Žilinčan Roman Osika rieši počas dňa dôležité mestské zákazky, večer chystá ďalekohľad, objektív a fotoaparát s cieľom zachytiť krásy nočnej oblohy.

Vedúci oddelenia verejného obstarávania na mestskom úrade v Žiline sa už od detstva venuje astronómii a vo svojom voľnom čase zhotovuje snímky hodné profesionála. Práve so svojimi fotkami a vedomosťami sa podelil, v rozhovore prezradil viac o svojej záľube a úspechoch. 

Dozviete sa aj to, čo všetko obnáša výbava amatérskeho astronóma a aké astronomické udalosti nás v blízkej dobe čakajú.

Od kedy sa venujete astronómii a čo vám na nej učarovalo?

Možno to bude znieť neuveriteľne, ale astronómii som sa začal venovať v deviatich rokoch. Môj príbeh sa začal kuriózne. Mal som nehodu na bicykli a ležal som v nemocnici. Vedľa mňa ležal pán, amatérsky astronóm. Rozprával mi o vesmíre a ja som to hltal, ako keby som počúval rozprávku.

Ďalšou časťou skladačky na ceste k môjmu koníčku bol príbuzný. Zhotovil si astronomický ďalekohľad a ja som prvýkrát videl Mesiac a jeho krátery. Už ma to nepustilo.  Nasledovala práca v astronomickom krúžku, odoberanie časopisu Kozmos či mnohé návštevy vo vtedajších hvezdárňach, napríklad v Kysuckom Novom Meste.

Je Žilina a obecne Slovensko vhodnou lokalitou pre amatérskych astronómov?

Žilina je krajské mesto so všetkým, čo k tomu patrí.  Žiaľ, patrí k tomu aj silné svetelné znečistenie. Vidieť  oblohu posiatu hviezdami je v našom meste a okolí priam nemožné. Ale nie je to len problém astronómov.

Dnes už existujú vedecké štúdie negatívneho vplyvu nedostatku tmy na náš organizmus, a to nehovoriac o vplyve na živočíchy a celkovo prírodu. Odborníci za účelom astrofotografie vyvinuli špeciálne filtre. Tie sú navrhnuté tak, aby potláčali presne konkrétne vlnové dĺžky, zodpovedajúce človekom vyprodukovanému svetelnému znečisteniu.

Galéria: 19 fotiek

S príchodom úsporných LED svietidiel do verejného osvetlenia sa však situácia ešte zhoršila, nakoľko tieto filtre strácajú účinnosť. Najtmavším miestom Slovenska, kde nočná obloha je zachovaná takmer vo svojej prírodnej podobe, je Park tmavej oblohy Poloniny na severovýchode Slovenska. Dobré podmienky sú ale aj na severných Kysuciach, Horehroní a neďaleko - medzi obcami Fačkov a Čičmany.

Čo všetko obnáša vaša výbava? 

Samozrejme, ako každý amatérsky astronóm, som prešiel vývojom vo svojej výbave, a najmä v poznaní základov optiky. Pre amatérskeho astronóma sú podstatné dva prvky výbavy. Ďalekohľad a montáž.

Montáž je základňa, na ktorej býva ďalekohľad umiestnený. Začínal som refraktorom - šošovkovým teleskopom typu achromat. Tento môj prvý ďalekohľad mám dodnes a pripomína mi začiatky, teda pozorovanie z okna mojej detskej izby. Postupom času prichádzali ďalšie typy a prvé montáže. Všetko sa zmenilo asi pred desiatimi rokmi.

Astronomická technika sa stala cenovo dostupnejšou. Pred piatimi rokmi som presedlal na reflektor, čo je zrkadlový teleskop. V mnohých literatúrach je označovaný ako newtonov ďalekohľad.

Takzvaný “Newton” (vynález anglického fyzika Isaaca Newtona) má špeciálne konkávne zrkadlo v spodnej časti tubusu, zjednodušene v tvare taniera. Do prednej časti umiestnili malé diagonálne sekundárne zrkadlo, ktoré odráža svetlo na kraj tubusu, teda tam, kde nájdeme okulár.

A tu sa dostávam k súčasnosti. Tá je ovplyvnená mojim prechodom k novej disciplíne, ktorou je astrofotografia. Vyžaduje si mimoriadnu presnosť a kvalitnú optiku, či v neposlednom rade aj trpezlivosť astronóma. V súčasnom období využívam ďalekohľad s trojšošovkovým objektívom, vyrobeným zo špeciálneho ED skla s veľmi nízkym rozptylom svetla - disperziou.

Ďalekohľad je vedený kvalitnou stabilnou ekvatoriálnou montážou so samostatným GOTO ovládaním. A konečne to, na čo zachytávam fotografie - je ním, aspoň zatiaľ, starý Canon 450D, ktorý mi upravil pre potreby astrofotografie vynikajúci český astrofotograf Martin Myslivec.

Mesiac, Super mesiac v splne. Foto: Roman Osika | Kliknutím otvoríte veľký náhľad

V blízkej budúcnosti si plánujem obstarať chladenú astronomickú kameru s CMOS čipom. Práve zníženie teploty na snímacom zariadení, povedzme o 30 stupňov oproti okoliu, výrazne zvyšuje konečnú kvalitu fotografie.

Ktoré astronomické udalosti ste sledovali naživo. Vryla sa niektorá najviac do pamäti?

Vesmír je denným dejiskom miliónov či miliárd udalostí. Stále sme niekde na začiatku našich technologických možností ich sledovania. Príkladom našej nedokonalosti je napríklad aj skutočnosť, že len v tomto roku sme získali vedomosť o najbližšej čiernej diere. Je vzdialená “len” 1000 svetelných rokov.

Pre mňa ako amatérskeho astronóma boli pamätné udalosti, ktoré som aktívne pozoroval - prechod Halleyovej kométy v roku 1986, náraz fragmentov kométy Shoemaker-Levy 9 do Jupitera v roku 1994 či fascinujúce úplné zatmenie Slnka 1999. To som premietal aj pre kolegov z práce. Ale rád spomínam si aj rôzne zatmenia Mesiaca.

Galéria: 19 fotiek

V tomto roku sme vkladali veľkú nádej do kométy C/2019 Y4. Bol veľký predpoklad, že práve táto dosiahne viditeľnosť voľným okom. Žiaľ, kométa nevydržala fyzikálne vplyvy a vzhľadom ku svojmu chemickému zloženiu sa rozpadla na asi 30 častí. Mne sa podarilo kométu zaznamenať ešte v dobe, keď tvorila jednotný celok.

Čím je toto hobby náročné a rastie záujem verejnosti o oblasť astronómie? 

V prvom rade ide o hobby, ktoré predpokladá minimálne základné znalosti fyziky a matematiky. Amatérsky astronóm musí poznať princípy pohybu Zeme a telies na úrovni minimálne Slnečnej sústavy.

Ak sa chce mladý človek začať venovať astronómii, je to čo z hľadiska finančného zaťaženia rovnaké ako pri iných koníčkoch. Zo začiatku sa začína s lacnejšími variantmi ďalekohľadov či montáži, a ak človeka astronómia chytí za srdce, je to ako droga.

Narážam na hlad po poznatkoch a hlavne ten pocit, že vlastnými schopnosťami môžete vizuálne alebo fotograficky identifikovať napríklad supernovu, ktorú pred týždňom objavilo renomované astronomické pracovisko. Samotný pocit z toho je fantastický.

Už ale popisujem stav, kedy sa stáva astronómia finančne náročnou, nakoľko ide o položky v radoch stoviek eur. Výhodou je, že všetky staršie modely môžete ľahko predať a nové zase majú niekoľkoročnú životnosť.

Teraz trochu humorne. Manželka sa na mňa vždy v lete hnevá, keď sa po týždni pekného počasia sťažujem, kedy už konečne bude pršať. Nakoľko náš región je na počet slnečných dní veľmi skúpy, je nutné využiť každú bezoblačnú noc.

Preto sa stáva, že po štyroch či piatich bezoblačných nociach idem do práce s, mierne povedané, očami ako po riadnom fláme. Stalo sa mi, že po dvoch bezoblačných týždňoch som prespal celý deň.

Čakajú nás v blízkej budúcnosti nejaké zaujímavé pozorovania?

Keď už hovoríme aj o kozmonautike, tak čakajú nás tri krásne prelety Medzinárodnej vesmírnej stanice - 4. júla od 3:23 - 3:29 hod., 5. júla od 2:37 - 2:41 hod. a najkrajší 6. júla od 3:23 do 3:30 hod.

Pre fanúšikov slnečnej sústavy bude toto leto poskytovať peknú dvojicu prechádzajúcu počas noci z východu na západ, a to Jupiter a Saturn. V závese za nimi bude viditeľný aj Mars skoro ráno. Tento rok navyše nebude pri sledovaní meteorov, krásnych Perzeíd, prekážať Mesiac. Vrchol nastane 12. augusta. 

Ak by ste sa mohli vrátiť v čase, ktorú udalosť na svete by ste rád pozoroval naživo? 

Niekedy v prvej desatine súčasného života vesmíru už existovali galaxie. Neustále sa rozpínajúci a chladnúci vesmír začal poskytovať čoraz viac priestoru v podobe novovznikajúcich hviezdnych sústav.

  Asi pred 4,5 miliardami rokov sa začala formovať naša Slnečná sústava. Vo veku Zeme 3,5 - 3,8 miliárd rokov sa začal objavovať život. Ale nie je život ako život.  Prvotné „organizmy“ boli hypertermofilné, teda žijúce v podmienkach do 110⁰ C. Postačoval im stopový obsah vzdušného kyslíka. 

A potom nič. Akoby vývoj života ustal. Zem sa menila, raz mala tvar snehovej gule, inokedy to bolo teplé miesto, zapáchajúce čpavkom. Milióny a miliardy rokov ubehli, upravila sa atmosféra, teplota, tektonické a geologické podmienky.

Ale stále bol život v jednoduchej podobe. Až v prvohorách, teda asi pred 540 miliónmi rokov, nastáva „explózia“ života (presnejšie kambrická explózia života). Neskorší vývoj už ako tak poznáme. Je to fascinujúce.

Napriek tomu sa v hociktorom momente počas týchto miliárd rokov príbeh života mohol skončiť. Explózia blízkej hviezdy, neďaleký gama záblesk, náraz veľkého asteroidu, gravitačné vymrštenie našej planéty či dážď komét, vyvolaný priblížením inej hviezdy s narušením stability Oortovho mraku alebo Kuiperového pásu. Každé z toho by príbeh života mohlo ukončiť.

Takže ak by som chcel na Zemi niečo pozorovať, tak tento zázrak vzniku Zeme a života na nej. Ale zrýchlene, inak by to trvalo veľmi dlho..Pokiaľ by šlo o konkrétny vesmírny jav, fascinujú ma záverečné štádiá vývoja hviezd.

Určite nie som jediný, kto by chcel vidieť vznik neutrónovej hviezdy po fascinujúcom výbuchu supernovy. Tieto konečné štádiá vývoja hviezd ničia celé okolie objektov, vlastné planetárne sústavy a zároveň môžu dať základ vzniku nových hviezdnych systémov. Málokto si uvedomuje, že aj keď mnoho prvkov ťažíme, už samotné zloženie ľudského tela obsahuje prvky, ktoré vznikli pred miliardami rokov po explóziách dnes už neexistujúcich hviezd.

Keď som spomenul neutrónové hviezdy, ich varianty ako Magnetar a Pulzar sú práve tie objekty, ktoré by som rád pozoroval naživo. Žiaľ, ich fyzikálne vlastnosti nedovoľujú vzniku života vo vzdialenosti mnoho svetelných rokov.

M51, klasická špirálovitá galaxia v súhvezdí Veľký voz. Galaxia má aj svojho sprievodcu, menšiu galaxiu NGC 5195, Vzdialenosť 23 160 000 svetelných rokov.  | Kliknutím otvoríte veľký náhľad

Okolo astronómie nepochybne panujú rôzne mýty, ktoré sú podľa vás najčastejšie?

V roku 2019 prišli celosvetové informácie o prvej fotografii čiernej diery v strede galaxie Messier 87. Bol to významný vedecký úspech. Tieto supermasívne objekty tvoria pravdepodobne jadrá všetkých galaxií. Až na jednu maličkosť - nie je to fotografia čiernej diery. Tú totiž určite ľudstvo nikdy neuvidí.

V celom prípade išlo o prstencovitý útvar hmoty s tmavou centrálnou oblasťou. Až neuveriteľné je to, ako sa trafili tvorcovia filmu Interstellar (2014) do možnej podoby objektu. Mýtov je omnoho viac, osobitnou témou sú mimozemské civilizácie. Tejto téme som sa venoval už v stredoškolskej odbornej činnosti v oblasti fyziky. Ale to by bolo na samostatný článok. 

Sledovali ste štart SpaceX? Ako ďaleko sme od pravidelnej komerčnej kozmoturistiky? 

Osobne si myslím, že celá udalosť sa trochu preceňuje. Štart astronautov v lodi Crew Dragon je návrat Spojených štátov do pilotovaných letov po deviatich rokoch. Bude treba ešte vyvinúť mnoho úsilia, aby sa Spojené štáty naozaj pevne uchytili v obdobných projektoch.

Nie som si istý, či SpaceX je tým pravým príspevkom k návratu k pilotovaným letom. Kapacita dvoch členov posádky, ako aj dĺžka letu k ISS 19 hodín, či nosnosť, ešte stále zaostávajú za letmi ruských Sojuzov. Tam trvanie od štartu k pripojeniu trvá od 3 hodín 20 minút do 6 hodín. Misia už vôbec nenahrádza účel či vedeckú kapacitu pôvodných raketoplánov.

Avšak ide o prelom v tom, že je to akvizícia súkromnej spoločnosti. Je síce pravdou, že na projekte pracovalo množstvo inžinierov či technikov NASA a spoločnosť SpaceX prijala od roku 2012 niekoľko stámiliónovú podporu na vývoj práve od vesmírnej agentúry, je však potrebné mimoriadne oceniť technologický posun v podobe znovupoužiteľnej nepilotovanej nákladnej kozmickej lode Dragon. 

Zaujímavým je aj pristátie a recyklácia prvého stupňa rakety Falcon 9.  V tomto dosiahla spoločnosť SpaceX významný medzník vo svete. Okrem kapsuly ruskej lode Sojuz je Dragon v súčasnosti jedinou kozmickou loďou, ktorá operuje a je navrhnutá tak, aby prežila opätovný vstup do atmosféry a zároveň dokáže na Zem doručiť veľké množstvo materiálu.

Osobne budúcnosť americkej kozmonautiky vidím v projektoch Boeingu, a to Space Launch System a lode Orion (Lockheed Martin) alebo lodi Starliner, kde vývoj je omnoho komplexnejší. 

Rovnaká spoločnosť posiela do vesmíru satelity v projekte Starlink, množstvo astronómov sa zhoduje, že takéto neregulované vypúšťanie poškodzuje dlhodobé záujmy astronautiky. Ovplyvňuje to aj vás pri pozorovaní? 

Je mi z toho smutno. Ide o nešťastný krok a výsledok neregulácie v oblasti súkromných aktivít v blízkom vesmíre. Podľa niektorých údajov má ísť o 12 000 družíc, ktoré budú vypustené do roku 2027.

Majú poskytovať širokopásmové pripojenie k internetu pre celý svet. Súhlas vydala Federálna komisia pre komunikáciu ako agentúra vlády Spojených štátov. Kým doteraz bola akýmsi vysielateľom lacných a zbytočných družíc indická vesmírna agentúra ISRO, teraz sa ním pre mňa stáva práve Starlink.

Asi ste už počuli termín vesmírne smetie. Predstavte si, že v práve teraz obieha Zem na obežnej dráhe do výšky 2000 kilometrov vyše 35-tisíc objektov väčších ako desať centimetrov, ďalších 900-tisíc v rozmedzí 1-10 centrimetrov a ďalších 125-miliónov menších ako 1 centimeter. 

Kozmický odpad predstavuje veľmi vážne nebezpečenstvo pre pilotované kozmické lety. Fatálne následky môže mať pri štartoch pilotovaných letov, ale aj pri práci kozmonautov v otvorenom kozmickom priestore.

Ak nedosiahne medzinárodné spoločenstvo dohodu, tragédia bude neodvratná. Čo sa týka samotnej astronómie, áno, je to problém. Osobitne pri astrofotografii vznikajú desiatky falošných objektov, ktoré sa potom musia softvérovo upravovať.

Aká je komunita astronómov v Žiline? Rada na záver pre začínajúcich astronómov?

Mnoho z nás sme dlhoročnými členmi Slovenského zväzu astronómov. V Žiline je niekoľko šikovných astronómov a prípadní záujemcovia o radu sa môžu na mňa kedykoľvek obrátiť.

Tu by som chcel vyzdvihnúť prácu kamaráta Michala Raka. Tento mladý astrofotograf dokázal svojimi fotografiami zo sídliska Hájik získať uznanie v astrofotografickej komunite. Niektoré jeho, ale aj moje fotografie, ponúkame s týmto článkom.

Galéria: 19 fotiek

Chybou začínajúcich amatérskych astronómov je, že keď si začínajú obstarávať ďalekohľad, orientujú sa na vysoké zväčšenie. Najdôležitejším parametrom je pritom veľkosť apertúry - teda priemer šošovky alebo zrkadla, zachytávajúcich svetlo.

Priemer objektívu totiž určuje, koľko svetla dokážete zachytiť a aký kvalitný obraz vizuálne pozorujete, prípadne fotografujete.