Dnes najčítanejšie
AKTUÁLNE: Na cestách v Žilinskom kraji došlo popoludní k trom dopravným nehodám

05 jún 2020 - 18:00

Klimatológ SHMÚ: Pravidelnejšie zrážky v máji pomohli v Žilinskom kraji zmierniť situáciu so suchom

Foto: Klimatológ SHMÚ: Pravidelnejšie zrážky v máji pomohli v Žilinskom kraji zmierniť situáciu so suchom
Foto: Nádrž v Dolnom Hričove počas vypúšťania

V posledných rokoch sa do verejnej diskusie postupne presadzujú aj témy klimatických zmien, aktuálne rezonuje extrémne sucho, ktoré na jar postihlo Slovensko.

Na otázky nielen o suchu v našom regióne, stave podzemných vôd alebo vnímaní klimatických zmien medzi populáciou odpovedal meteorológ a klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. 

Výskyt sucha neobchádza ani Žilinský kraj, kde sa radíme ako región v porovnaní s ostatnými krajmi? 

Dobrou správou je, že pravidelnejšie zrážky, ktoré máme na Slovensku už od druhej polovice mája tohto roku, situáciu so suchom v niektorých regiónoch Slovenska trochu zmiernili, a dobrým príkladom je práve región Žilinského kraja. V niektorých oblastiach na severe - Kysucké a Oravské Beskydy, skončili z hľadiska mesačného úhrnu v máji 2020 ako nadnormálne vlhké, čo v kombinácii s nižšími priemernými teplotami zlepšilo nielen celkovú bilanciu zrážok a pôdnej vlhkosti, ale ako sa zdá, tak vylepšili aj celkovú situáciu podzemných vôd a prameňov v tomto regióne (viac podrobností na webe SHMÚ).

Samozrejme, je pred nami najteplejšia časť roka, uvidíme, či tento trend „zlepšovania“ bude pokračovať alebo sa naopak sucho opäť vráti. Veľmi bude záležať od množstva a pravidelnosti atmosférických zrážok. Pokiaľ ide o priestorové porovnanie, v posledných rokoch sa začalo dokonca aj v priestore severného Slovenska objavovať v priebehu jari a leta obdobia a periódy, kedy pretrvávalo pomerne vážne, miestami až extrémne pôdne sucho, dokonca aj v takých pôvodne vlhkých oblastiach akou je napríklad región v okolí Oravskej Lesnej či Zuberca.

Bolo to spôsobené najmä teplými zimami a v poslednom roku aj na sneh pomerne skromnou zimou 2019/2020. V priebehu apríla a prvej polovice mája 2020 bola veľmi obdobná situácia aj v severnej polovici východného Slovenska, v niektorých horských oblastiach Českej republiky a predovšetkým v oblasti Poľska a severného Nemecka. Tu však sucho pretrváva aj naďalej. 

V apríli bola väčšina prietokov riek v Žilinskom kraji najviac do 40 percent z priemerných dlhodobých hodnôt. Ako toto ovplyvňuje hospodárstvo a jednotlivé odvetvia ekonomiky? 

Ako informovali v priebehu mája dve samostatné analýzy slovenských hydrológov z SHMÚ, stav povrchových vôd z hľadiska dlhodobých vodných stavov a prietokov bol v priebehu apríla 2020 aj v oblasti Žilinského kraja významne pod dlhodobým priemerom (viac detailov na SHMÚ).

Uvidíme, ako sa situácia bude vyvíjať v ďalších týždňoch a mesiacoch, zatiaľ hospodársky významnejšie negatívne dôsledky tohto stavu a nedostatku vody hlásené neboli. Samozrejme, trochu odlišná je situácia v iných regiónoch Slovenska, najmä v poľnohospodársky najviac produkčných oblastiach. Tam sa už teraz očakávajú poklesy výnosov niektorých základných komodít (najmä obilia a okopanín) v dôsledku sucha v priebehu marca, apríla a mája aktuálneho roku.

V čom je problematický deficit stavu podzemných vôd? 

Ako uvádza aj ďalšia analýza Úseku hydrologickej služby SHMÚ z 5. mája 2020, dlhodobý pokles hladiny podzemných vôd v jarných mesiacoch môže, či už v tomto roku alebo v rokoch nasledujúcich, spôsobiť problémy v zásobovaní priemyslu, poľnohospodárstva a obyvateľstva úžitkovou a pitnou vodou. 

Spôsobuje to fakt, že väčšia časť vodných zdrojov na Slovensku (s výnimkou napríklad Žitného ostrova) pochádza z akumulácie atmosférických zrážok, ktoré spadnú v priebehu roka na územie krajiny. 

Ktoré plodiny u nás ohrozuje obdobie sucha? 

Závisí, samozrejme, od toho, ako dlho sucho trvá a do akej hĺbky v rámci pôdneho profilu sa deficit pôdne vlhkosti prejavuje. Väčšiu časť obilnín ohrozuje už výrazné sucho, ktoré sa prejavuje v horných 30 až 50 centimetrov pôdneho profilu. Dlhodobejšie sucho, ktoré potom postihuje aj hlbšie časti pôdy, teda aj tie nad 1 meter hĺbky, môže výrazne zredukovať výnosy aj v prípade ovocných stromov, napríklad. 

Množstvo z nás priamo problém so suchom nevníma, ako ovplyvňuje tento stav bežný život ľudí?   

Pokiaľ ide o našu historickú skúsenosť so suchom na Slovensku, až s výnimkou roku 1947, sa zatiaľ Slovensko alebo bývalé Československo po druhej svetovej vojne nedostalo vyslovene do veľmi kritickej situácie. Takej, kedy by hrozil napríklad celoplošný nedostatok potravín alebo vody.

Veľmi suché periódy sa u nás vyskytli napríklad na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia, potom v roku 2003 a 2007, a čo je veľmi prekvapujúce aj v období rokov 2011 až 2012. Prekvapujúce preto, že sa toto sucho sa objavilo v podstate hneď rok po historicky najvlhšom roku 2010.

Od roku 2015 máme sucho na Slovensku de facto už pomerne pravidelne, a dokonca postihuje, ako som už naznačil, aj obvykle veľmi vlhké regióny na severe Slovenska. Ľudia si v mnohých regiónoch už začali všímať, že im mizne voda zo studní, čo bezprostredne súvisí s poklesom hladiny podzemných vôd. Aj z tohto dôvodu sa začínajú o sucho obyvatelia viac zaujímať.

Nie sú to teda len poľnohospodári, ktorých súčasný stav trápi. Situácia so suchom je však v niektorých krajinách EÚ celkom kritická, a niektoré z nich, ako napríklad Česká republika a najnovšie aj Veľká Británia, už pristúpili v najviac postihnutých oblastiach k obmedzovaniu dodávok pitnej vody pre obyvateľstvo. Prípadne sú miestni inštruovaní k tomu, aby vodou výrazne šetrili.  

Čím môžeme, ak vôbec, prispieť ako obyvatelia k zmierneniu stavu? 

Plytvanie vodou a všeobecne aj vodnými zdrojmi je jeden z ďalších vážnych problémov, ktorý môže dostupnosť vody, najmä v priebehu najviac kritických období sucha, zásadne zhoršiť. Na mieste je preto vysvetľovať ľuďom a širokej verejnosti, že šetrenie a efektívne využívanie tohto zdroja je tým najlepším spôsobom ako zmierniť súčasný stav s jeho nepriaznivými dopadmi.

Ľudia, ktorí majú dom so záhradou, určite môžu veľa urobiť už len tým, že zlepšia „manažment“ zachytávania zrážkovej vody v rámci svojho pozemku. Využívanie vody, ktorú za bežných okolností musíte na vlastné náklady odviesť do kanalizácie, je jeden z najlepších spôsobov, ako šetriť vodou. 

Za uplynulé obdobie sa hodnoty úhrnných zrážok počas jesenných období prestriedali - raz ich bolo príliš málo, inokedy príliš veľa. Vyskytovali sa takéto stavy aj v minulosti? 

V súvislosti so zmenou klímy sa významne mení aj režim zrážok na Slovensku, najmä z pohľadu časovej distribúcie a celkovej intenzity. Dažde, obzvlášť v teplej časti roka od apríla do septembra, začínajú častejšie padať vo veľmi krátkych časových úsekoch. Tým, samozrejme, rastie aj okamžitá intenzita.

Čím vyššia je táto intenzita, o to viac stúpa aj množstvo vody, ktoré z územia odtečie do vodných tokov bez toho, aby sa infiltrovali tam, kde voda spadla. Inak povedané - čím častejšie prichádzajú intenzívne krátkodobé zrážky, tým máme v kombinácii s rastúcou teplotou vzduchu a rastúcim výparom aj väčší problém so suchom a nedostatkom pôdnej vlhkosti.

Krajnosť výrazných extrémov v priebehu času narastá, začínajú sa pomerne často striedať aj obdobia s veľkým prebytkom ako aj veľkým nedostatkom zrážok. Dobrým príkladom je celé obdobie po roku 2010. 

Posledné roky na planéte patria k najteplejším, napriek tomu sa o klimatických zmenách a opatreniach medzi verejnosťou hovorí stále málo. Aký argument by ju podľa vás presvedčil? 

V posledných dvoch troch rokoch sa, zdá sa, karta začína obracať aj v tom, ako ľudia začínajú pristupovať k informáciám o zmene klímy. Dnes už je takmer nemožné si dôsledky, ktoré prichádzajú spolu s priemerne teplejšími ročnými obdobiami a častejšími extrémami počasia, nevšímať.

A okrem iného, ľudí sa tieto dôsledky citeľne začínajú dotýkať. V tomto prípade klimatológovia už veľa práce s vysvetľovaním nemajú. Teraz už len ide o to, ako sa na nový režim klímy a počasia najlepšie pripraviť, a čo konkrétne robiť, aby sme zmenu klímy čo najrýchlejšie zmiernili z pohľadu jej rýchlosti.   

Máte približne predstavu, koľko tropických (maximálna teplota viac než 30°) a koľko supetropických dní (maximálna teplota viac než 35°) by sme mohli v regióne očakávať toto leto? 

Tento druh predpovede alebo prognózy nerobí a nepripravuje žiadna hydrometeorologická služba na svete, dokonca ani Svetová meteorologická organizácie nemá na to dostatočné informácie, aby tento druh informácií zverejňovala. Dá sa ale predbežne konštatovať na základe sezónnych výhľadov pre teplotu vzduchu a zrážok, že nás s pomerne vysokou pravdepodobnosťou čaká teplotne nadnormálne a suchšie leto.

Napríklad v oblasti Žiliny sa v priemere vyskytuje okolo 10 tropických dní za leto - teda počas júna až augusta. Vzhľadom na sezónnu prognózu je preto možné očakávať, že tento rok ich bude významne viac.

V minulom roku 2019 bolo v oblasti 24-27 tropických dní. V roku 2015, ktorý bol z hľadiska teploty vzduchu v lete extrémny, bolo v oblasti Žiliny zaznamenaných takmer 40 tropických dní. Osobne si myslím, že tento rok to môže byť veľmi podobné ako v roku 2019. 



100 zdieľaní

Dopravný servis
Mojšova Lúčka
Jama na ceste
07:45
Fatranská
Stacionárny radar
07:45
Budatínska Lehota
Kolóna
07:45
Rajecké Teplice
Práca na ceste
07:43
Strečno
Jama na ceste
07:42
Zobraziť aktuálne hlásenia
Program kina
Najbližšie podujatia